Začala som chodiť do práce a skoro 2,5 ročný synček plače, škriabe sa po mne a stále za mnou chodí

6. aug 2020

Ahojte, mam syna 2 r aj 4 mesiace. V máji som začala chodiť do práce, všetko bolo v poriadku no posledné 2 týždne s tým má malý nenormálny problém. Začal zle spávať, v noci je aj 10 krát hore a pozerá či som pri ňom, cez deň je plačlivy, stále sa po mne škriabe, všade mi je za zadkom, keď odchádzam tak neskutočne plače. Včera mal taký záchvat plaču, že som sa musela vrátiť z práce. Rozprávam sa s ním, venujem sa mu dostatočne. Ako to riešiť? Vysvetľujem mu, že do roboty chodiť musím, vždy mu z práce donesiem aj nejakú drobnosť, lízatko a pod ale nepomáha.

martina1201
6. aug 2020

Ahoj, predtým to bolo v poriadku? Plač nastal len pred 2 týždňami? Kto stráži dieťa kým si v práci? Nestalo sa mu niečo kým si s ním nebola? Nevyhrážal sa mu niekto že neprídeš ak nebude poslúchať? Ja keď som začínala chodiť do práce mala tiež strašné plávala keď ma videla odchádzať. Potom sa ukludnila bola ok, ale zle znášala moje odchody. Keď som sa vrátila tiež mi bola stále za zadkom. Ak sa zobudila až po mojom odchode neplakali vôbec. Len sa opýtala či prídem.

katty2012
6. aug 2020

toto mi rozum neberie. ako mozes ziadat a ocakavat, ze 2 rocne dieta, pochopi, ze milovana mamicka nemoze byt s nim, ale musi chodit do prace. je jedno, co mu donesies, on chce mat pri sebe teba. riesenia to ma dve. bud do prace este nenastupis a budes pri svojom synovi, alebo budes chodit dalej a maly bude za tebou smutit a bude prezivat stavy opustenia. to sa mi zda hroznee a najhroznejsie. ja by som pockala s pracou este aspon do 3 rokov, kym troska dozreje.

lili2015
Autor odpoveď zmazal
Zobraz
blanblan
6. aug 2020

Moja dcera mala taketo obdobie ked mala asi 3,5 roka, trvalo to mozno mesiac. Ked bola s inymi ludmi bola ok, ale pri mne stale cirkus, plac, presne ako pises. Ako to prislo tak aj odislo.Snad aj u teba bude tak...🙂

janapeterjana
6. aug 2020

@katty2012 lenže svet nie je ideálny a nie všetci vedia byť do troch rokov doma s dieťaťom...

katty2012
6. aug 2020

@janapeterjana ja si myslim, ze vsetci vedia... ked vedeli 2,4 roka, vedia minimalne aj dalsich 8 mesiacov.

autor
6. aug 2020

Ďakujem dievčatá za názory, malý má stráženie adekvátne zaobstarane, chodí k nemu moja sestra k nám domov aby nebol úplne vytrhnuty z režimu, nestalo sa nič ani ho nestraší, že sa nevratim. Neviem čo ho to tak zrazu chytilo, dúfam, že to prejde. Nechodím na dlho len na 3 hodiny poobede.

@katty2012 manžel dlhodobo na PN, kvôli chorobe. Náš príjem s jeho PN je 500 e, naše výdavky bez stravy sú 470e mesačne, budem doma ale pošlem ti číslo účtu, žeby si mi prispievala. Môže byť?

katty2012
6. aug 2020

mne je dost jedno, ci si ty v praci, alebo doma pri svojom dietati. ja by som svoje neopustila v takom veku, ale ked ty si s tym ok, /co zjavne nie si, ked pises sem/, tak to nemen

ernesternst
6. aug 2020

@katty2012 k najblizziemu sviatku si prajem cim menej nazorov, ako je ten tvoj

eliska13
6. aug 2020

Asi mu aj tak chýbaš aj napriek tomu, že je so sestrou.Ale zase nebyvas dlho preč možno je to len také obdobie.Kamaratka dala dcéru do jaslí v roku, ale na celý deň a mala sa od nej nechcela pohnúť, keď boli doma neskôr zrušila jasle zle to na ňu vplývalo.

amelie2017
6. aug 2020

Je to normalne, musi si zvyknut. Niektore deti to zvladaju lepsie, niektore horsie. Ja som musela do prace, ked mala dcerka 4 mesiace. Pracujem sezonne- od aprila do oktobra, poton som doma. Prvy rok si ani nevsimla, ze nie som doma. Druhu sezonu to bolo horsie. Zo zaciatku super, aj zaspala s opatrovatelkou, az kym raz nemohla zaspat, zistila, ze ja pridem vecer domov a uspim ju. Odvtedy prestala spavat o 21 a cakala ma do 23 aby som ju uspala ja. Od oktobra sme boli s muzom doma, uz sme mali zacat pracovat, ale prisla korona- 2 mesiace v karantene, nonstop spolu. Potom zacal muz robit len ranne, to bolo este dobre, lebo bol s nou poobede a vecer ju ukladal spat. Uz mesiac robi do noci a odvtedy sa strapim s uspavanim, len place papi, papi (ocko), velkrat nezaspi, kym nepride. Cez den, ked jej nieco zakazem, hned krici moj papi, moj papi, chcem papiho. Zvykla si, ze s nim bola vela, ale teraz ma kvoli tomu dat vypoved a budeme zit zo vzduchu? Srdce mi trha aj manzelovi, ale jednoduchi si musi zvyknut aj dieta aj vy.

Tych co napadaju, ze mas ostat doma do 3 rokov si nevsimaj. Ako dieta sa 3. narodeninami zazracne zmeni zo dna na den a prestane tuzit po rodicoch?

sterea
6. aug 2020

Nechápem prečo tu útočíte na mamičku. Veľa detičiek chodí od roka do jasličiek a sú v pohode. Moje dvojičky nastúpili do škôlky v tomto veku. Zo začiatku samozrejme to nebolo úplne OK, ako u ostatných detí, ale rýchlo si zvykli a bolo to super. Deti tam robili veci, ktoré by mňa doma ani nepadlo s nimi robiť. Sestra s manželom sa malému možno nevenujú dostatočne a sedia na facebooku a možno si len malý vynucuje aby ste boli s ním. U nás zabralo, že som povedala, že sa po nich vrátim. Stále som to zdôrazňovala , že prídem až si to vsugerovali a raz keď malý plakal, tak mu malá povedala, že nech neplače, že mama príde 🙂. Učiteľka mi radila aby som sa potichu vyparila a nelúčila sa s nimi.

katty2012
6. aug 2020

@ernesternst hej? a coze sa ti na nom nepaci

autor
6. aug 2020

@katty2012 a ja to svoje akože opúšťam? Mňa by zaujímalo ako by si riešila ty túto situáciu. Poraď, normálne navrhni riešenie ako by si ty zaopatrila rodinu bez možnosti odísť do práce. Asi ti to nedochádza ale dieťa nestačí len ľúbiť, treba mu dať aj najesť.

nikadomi
6. aug 2020

Podľa mňa je skvelé, že máš prácu. Dokonca na tri hodiny denne a zabezpečí vám to pohodlnejší život, koľké by za to neviem čo dali. V prvom rade Ty musíš mať istotu, že je synček v poriadku, že je o neho skvele postarané. A dôverovať mu, že to zvládne. Môže to ešte nejaký čas trvať a myslím, že to prejde zo dňa na deň. Veľa je to o Tebe. Byť presvedčená, že je to to najlepšie, čo môžeš pre vás ako rodinu urobiť.

zuzinapipina
6. aug 2020

@katty2012 možno by si si mohla uvedomiť, ze nie všetky mame tu možnosť byť doma so svojím dieťaťom do 3 rokov. Niekedy musíme niektoré záťat zuby a svoje dieťa aj ako dvojročné do skolky poslať, lebo by sme s nim sice chceli byť doma, najlepšie aj 6 rokov, ale! Skor by sme asi umreli hladom. Nie každá mame na výber, preto by si mohla trosku porozmýšľať predtym, nez mamicku hlupo odsudis.. A ak aj je to tvoj nazor, vie sa podať aj milsie, hlavne nie obvinovat ci súdiť. Lebo myslím, ze to je to posledne, co mamicka v tejto chvili potrebuje. Vidieť ako dieta v skolke place a ako ho musi učiteľka trhat od mamičiek, je podla mna dosť stresujuce pre obe strany.. Moj maly to robil este v štyroch rokoch ato isiel do skolky az ked mal 3,5 roka. Tiež som rozmýšľala, ze som asi neni dobra matka, ze je to skoro, a ci vôbec robim správnu vec... Treba to prekusnut. Ale proste to tak je, mozno si spomenieš nato, ked budes davat svoje deti do skolky, a budu robiť presne toto iste. A možno budes donutena ich dat aj skor. Lebo človek nikdy nevie. Mame si tu radiť, milo pekne s respekotom voci kazdej jednej, nie súdiť

katty2012
6. aug 2020

nie, mylis sa, dochadza mi to. ja nepoznam tvoju domacu ani financnu situaciu, neviem ti teraz z brucha napisat co by si mala robit. neviem aky vazny je zdravotny stav tvojho muza, ci je vazny az tak, ze nemoze aj napriek pn-ke robit vobec nic, ani postarat sa o dieta, neviem aku podporu a pomoc mozes dostat od najblizsej rodiny, nepoznam tvoje schopnosti, ktore mozes spenazit aj doma, popri dietati. ale verim tomu, ze existuje moznost ako zabezpecit to, aby dieta bolo - podla tvojich slov - aj lubene aj nakrmene. suseda na materskej sila doma masky, chodi vencit dalsim susedom psa, vari krabickovu stravu pre dvoch sportovcov, pecie kolace... proste snazila sa a vymyslela, dieta lubi aj nakrmi.

katty2012
6. aug 2020

@zuzinapipina neviem v com vidis sudenie, vlastne hlupe odsudenie a obvinovanie. to, ze take male dieta potrebuje pri sebe mamu je fakt, to, ze 2 rocne dieta nechape logicke argumenty je fakt, to, ze ked od dietata odide matka a zveri ho do starostlivosti inej osoby, sa dieta citi opustene, je fakt. mozno som sa dotkla tymito slovami tvojho vlastneho pocitu viny, ci nejakej tvojej osobnej vycitky za nieco, z coho ty sama seba obvinujes a odsudzujes. ale to robis ty, nie ja. preto to tam pocujes

autor
6. aug 2020

@katty2012 muž pracovať nemôže, podpora od rodiny čo sa financií týka nie je žiadna , ako som písala, na život nám po zaplatení všetkého ostáva 30 e. Piecť neviem, šiť neviem, ani nemám iné zručnosti, ktoré by sa dali využiť (jasné naučiť sa to môžem, ale do toho tiež treba pre začiatok investovať peniaze ktoré nemám). Peniaze ktoré boli ušetrené šli na mužovu liečbu. Jediné východisko je brigáda, ani s tou to nie je nič moc, lebo keď ti príjem z ničoho nič klesne o viac ako 700e tak si proste v prdeli. A môžeš akokoľvek chcieť, do roboty ísť musíš aj keď dieťa ešte nemá 3 roky.

martina1201
6. aug 2020

@katty2012 to čo píšeš, je možno fakt, ale ani 3 ročné dieťa nepoberie zrazu príchodom 3 rokov múdrosť, že matka musí do práce, takže obviňovať autorku, že nepočkala do 3 rokov, je asi trošku zcestné. Neodchádza za prácou na 8 hodín, odchádza na 3 hodiny, sú matky, ktoré odchádzajú na 3 hodiny za pedikérkami, masérkami, kaderníčkami a deti nechajú iným ľuďom na stráženie. Takým sa dá vyčítať, že sa o dieťa nestarajú a od neho odchádzajú. Ale keď je treba zabezpečiť financie a iná možnosť nie je, tak za prácou sa odísť musí. Ak autorka nemá schopnosti ako tvoja suseda čo má robiť? ísť po žobraní? vzdať sa dieťaťa a dať ho do detského domova? Osobne si myslím, že autorka sa snaží dieťa zabezpečiť a preto na ňu útočiť nie je vhodné a už vôbec ju odsudzovať..... robí to najlepšie čo vie....

katty2012
6. aug 2020

@martina1201 ake odsudzovanie, ake vycitanie, utocenie, boooze, dalsia vztahovacna, co projikuje do mojich slov svoje vlastne vycitky?

martina1201
6. aug 2020

@katty2012 keď si prečítaš svoj prvý príspevok, pochopíš, že výčítky robíš z pohľadu dieťaťa. Kiež by každá matka mohla byť so svojim milovaným dieťaťom kým ju to dieťa potrebuje a samé od seba nezačne odháňať. Žiaľ z tvojich správ stále cítiť odsúdenie mamičky, lebo sa nepostarala tak, aby mohla ostať s dieťaťom doma, ale príliš skoro v tvojich očiach sa hrabala do práce. Moja 3,5 ročná je tiež mamičkárka a plače kedykoľvek odchádzam z domu a to môžem ísť aj len vysypať kôš, prípadne vybrať schránku, či do obchodu( očakávam teraz z tvojej strany výčitky, prečo ju nezoberiem so sebou a odpoveď bude, lebo sa potrebuje odpútavať, nakoľko v septembri nastúpi do škôlky). Radšej by išla so mnou aj do hurikánu, len aby som bez nej neodišla. A to má 3,5 roka. Jasné, bola bezo mňa, keď som bola v práci, bola bezo mňa, keď som bola v nemocnici a vždy s ňou bol jej otec, nebola s cudzími ľuďmi a aj napriek tomu jej mamička chýbala a vieš aký je paradox v tom všetkom? Keď som bola v nemocnici 7 dní, tak na mňa spomínala, povedala denne niekoľkokrát, že mamička príde, ale neplakala za mnou. Plakáva len keď ma vidí odchádzať..... A nie, necítim výčitky za to, že chodím do práce. Sú deti, ktoré aj 4 - 5 ročné potrebujú mať matku pri sebe. Ona je maznák, ktorý aj 100 x za deň povie mami ľúbim ťa a ja jej aj 120x za deň poviem, že ju ľúbim. A aj napriek tomu, nerada vidí môj odchod z domu a je jej jedno, či odídem na 1 minútu, alebo 3 hodiny. Mám preto byť nonstop doma, lebo moje dieťa hoci má 3,5 roka nechápe, že mamička musí nakúpiť, ísť pracovať, prípadne vyniesť smeti, či prebrať balík? A pritom má viac ako 3 roky, a podľa tvojej prvej reakcie by to už mala byť dozretá na to, aby jej matka mohla odísť z domu.

katty2012
6. aug 2020

znie to hrozne, ale i tak ovela hroznejsie pre mna znie to, co pises v uvodnom prispevku o reakciach tvojho syna, o jeho prezivani, smutku, plači, väzbe na teba.. to ma az fyzicky zabolelo, ked som si to predstavila, zeby to musela prezivat moja dcera, to by som psychicky nedala...

katty2012
6. aug 2020

@martina1201 je velky rozdiel medzi dietatom, ktore ma 2,4 roka a 3,5 roka, aj medzi 2,4 roka a 3 roky. a nie nemala by byt uz v 3 rokoch tak dozreta, ze jej bude jedno, ci je, alebo nie je bez matky. ale je to minimalny vek, kedy sa to uz moze zacat postupne ucit. niektore deti su zrelsie a pripravene na ucenie sa odlucovaniu skor, niektore neskor, preto to treba posudit pri kazdom decku zvlast. ale ked vidim, ze nie je este pripravene, tak s tym zacnem pomaly a postupne

blanblan
7. aug 2020

No este aby tu autorka nakoniec vysvetlovala preco musi pracovat a preco radsej nevyraba doma masky a nevenci ludom psov. No mam dost.🙄

zuzinapipina
7. aug 2020

@katty2012 ja nemam ziadne výčitky, ani pocity viny. Som tiež toho názoru, že dieťa by malo byt do troch rokov pri svojej mame, ale su situácie, kedy jednoducho musis zatat zuby a urobiť iste veci. Vies, keby si bola raz v takej situácii, zenevies ci budes mat zaco kúpiť dieťaťu jest a nemas niekoho, kto by ti pomohol, tak by si taketo pripomienky nemala. Empatia, tak sa to vola, a zial niektorým ženám to stale chyba, lebo v podobnej situácii este nikdy neboli a miesto pomoci, budu kazat, ze su aj ine možnosti. A faktom aj je, ze sme jedna z mala krajin na celom svete, kde matka ostava s dietatom doma do 3 rokov. Su miliony zien ktoré odchádzajú od detí uz 2 mesiace po porode. Takže Ak nemáš záujem pomôcť, radsej nekomentuj a zbytočne neutoc na autorku tohto prispevku, tot vše. A ešte niečo, nie každá je šikovná a ovlada nejake hand made práce, aby sa tym uzivila.

lenocka12345
7. aug 2020

No ja som mala pol roka keď mama musela do práce. Otec bol po operácii mozgu vo vážnom stave ( trvá to dodnes) , peniaze neboli . Šla . Najprv jej pomáhali babky , ale tak oni sú také , raz tak a potom inak. Ako ročná som skončila v jasliach. Nič sa nestalo , nikto nemá ujmu žiadnu. Áno mamu to mrzí , ale ak by nešla , neviem čo by bolo . Ako píše
@zuzinapipina , veru , vo vyspelejších štátoch sú ženy doma mesiace. Nie roky. A už vôbec nie tak , že 3ročné nesie do škôlky s bruchom , lebo si vyrátala ....

ckatka
7. aug 2020

My sme to riešili jaslami. Od 2r. Je dosť rozdiel keď matka odchádza do roboty a dieťa ju vidí, ako keď niekto (ideálne otec) nosí dieťa do jaslí.
Takisto som musela ísť do roboty a malý sa s tým musel zmierit. Našťastie v jasliach sa mu páčilo a mali sme veeeelmi malo dní, kedy by ráno plakal (ale obvykle mal iný dôvod, keď sme ho našli, bolo dobre).
Snaž sa s ním veľa rozprávať a vysvetluj prečo tam musíš ísť a hlavne, prosím, nenos mu sladkosti. Veľmi zlý vzorec správania mu vytvoris...
Pripadne keď niečo kupujete v obchode (aj rožky), tak pripomen ze mame peniažky na rozteky lebo maminka zarobila v práci...A tak.
Deti chápu veľa...
Nie každý má možnosť byť s dieťaťom koľko by chcel...no...