Výbuchy hnevu u 1,5-ročného dieťaťa
Ahojte, prosím poraďte ako máme s mužom reagovať na dcéru (1,5 roka), ktorá chytá záchvaty hnevu. Napr. hrá sa s domčekom a nejdú jej tam otvoriť dvere, tak strašne začne revať a hodí domček o zem aj 3x po sebe. Alebo napr. stavia kocky a jedna jej spadne, tak zase začne revať a všetky porozhadzuje od zlosti. Ako to riešiť? Nechať ju nech sa zlosti alebo jej vtedy hračku zobrať a odložiť, alebo jej vysvetliť, že je normálne keď sa jej občas niečo nepodarí? Čo je pre jej vývoj najlepšie?
@bolarazjedna Super, ďakujem 😊 krásne si to vysvetlila
Skus pripadne pozrieť tu knižku, podla mňa veľmi užitočná....
A este samozrejme dobra rada: nečakať zázraky, že to zaberie hneď a vždy ☺️ a už žiadne scény nebudú
Tvoje dieta je tak malinke ze nema ani sajnu ako tie emocie spracovat a ked pride nieco tak silne ako frustracia, tak ju to uplne prevalcuje.
Ja verim tomu ze dietata treba naucit co to je co citi a ako na to vhodne reagovat. Ale zaroven ho nechat aby si tie emocie prezilo. Vela rodicov sa snazi dietatu pomoct tym ze tu emociu neguju, alebo bagatelizuju (Nic to nie je), alebo odvracaju pozornost (Pozri aka krasna babika), obracaju na zart, zakazuju (ak neprestanes zurit, dostanes na zadok), sudia (ty si ale skareda ked sa takto hnevas). Proste urobia cokolvek len aby sa dieta nehnevalo. Podla mna si dieta musi ten hnev prezit a vidiet ako z neho odide. Bud tam len ticho s nou ak by potrebovala objat. Ked sa vyzuri, vysvetli ze to bol hnev a ze je to v poriadku to citit a ze to pride a zase odide. Vysvetli ake su vhodne a nevhodne reakcie na hnev. Hadzat hracky NIE, zaboxovat do vankusa ANO. Tiez vysvetli ze miesto hnevu, moze poziadat o pomoc.
Ja by som hracku zobrala ak ju rozhadzuje. To uz nie je produktivna hra. Ked som videla ze sa mu nieco nedari, cakala som ci ma poziada o pomoc. Ak vyslovene nieco robil naopak tak som mu ukazala ako je to spravne ale vacsinou som nezasahovala. Mala som odsledovane ktore hracky ho lahko rozulili a pri tych som sa snazila limitovat cas a nenechavala som aby to zaslo do frustracie.
Ja čítam teraz knihu Ako hovorit s deťmi, aby počúvali, so zameraním na 2-7rocne deti. Podľa ich odporúčania (začínam to aplikovať aj u 16mesacneho syna, tiež ma obdobie, že všetko hádže o zem, keď sa mu niečo nepáči), prvý dôležitý krok je uznať a popísať jej pocity. " si nahnevaná, lebo chcela si postaviť vežu kociek a tá sa ti rozpadla. Úplne ta chápem, aj mňa by to nahnevalo!" nemáš jej hovoriť, že je to v poriadku, že postavíte novú vežu, nemáš bagatelizovat jej problém, že to je maličkosť a nech kvôli tomu neplač a nezlosti.
Mozes jej ponúknuť, aby ste vežu znova postavili, resp aby ste išli hrať s niečím iným konkrétnym, alebo robiť niečo iné, aby si odputala pozornosť.
Ak rozhadzuje, kľudne ten predmet zobrať, ale "konať bez urážky" a nie účelom trestaní aké účelom chrániť... Napr zoberieš jej domček, ale nie so slovami " si zlé dievča, ak sa nevieš správať a normálne sa hrať s domčekom, tak ti to zoberiem! Nebudeš to hádzať o zem, čo si to dovoľuješ?!" ale môžeš povedať s kľudným tonom: " teraz ten hrniec musím odložiť. Bojím sa, že sa poškodí, alebo ze niekoho s tým hrncom trafiš a ublížiš mu"