Všetci mi hovoria, “keď si bola malá, bola si neskutočne zlá”
Ahojte. Čím to je, že niektore deti sú zle? Ja keď som bola mala, mama mi hovori že som mala amoky, zlosť, jed, zlomyseľnosť, škodoradosť, závisť, a že mi to ostalo dodnes a preto som človek aký som... a ja sa pýtam, ako je to možné, že niektore deti sú ako med a iné sú takéto zle ako som bola ja? Je to genetika, povaha?
ziadne dieta nie je zle. len chce nieco ine ako jeho rodicia. niektori to vedia s detmi, niekde su tvrdohlavi aj deti aj rodicia a nevedia sa naucit ustupokom, ale nie je to vina tych rodicov ze to nevedia, lebo ich to tiez nikto nenaucil. zavisi aj od veku, starsi rodicia nevladzu sa s detmi tolko hrat, a velmi mladi zase este nie su zrelit. aj teraz ti rodicia hovoria hluposti. nevsimaj si to. rodicovstvo je tazke. ak chces zlepsit vztah s nimi teraz tak sa ich pytaj co konktretne im vadi teraz. ak ide o tvoje dieta, ked sa tomu budes venovat, budes dobry rodic.
Ak ti to hovorili, ze si zla, stotožnila si sa s tym a ostalo ti to. Treba vychovavat s laskou a trpezlivosťou a aj to " najhoršie" dieta sa zmeni, pretože nie deti sú zlé, to my sme slabí.
Deti sú odrazom svojich rodicov
to je v principe to iste, povahu mame geneticky danu, aj ked nie nevyhnutne zdedenu...
na to ake su deti sa vykasli. ries to, aka si ty. niekto nieco o tebe hovori - a tebe to vadi, lebo ti zalezi na nazore inych o tebe, alebo mas tolko sebareflexie, ze ti vadi, ako sa spravas (ak je to objektivne problem)?
ak si velmi impulzivna, temperamentna, vybusna, mozno az agresivna... pokial nemas vyslovene nejaku neuroticku diagnozu, tak s tym vies pracovat - vlastne aj s diagnozou by si s tym mohla vediet pracovat. ak je to skutocne problem - ako sa spravas, a mas taku velku davku sebareflexie a uvedomenia, ze to vnimas objektivne ako nieco negativne, tak si na najlepsej ceste nieco s tym spravit. je to prvy krok a ten najdolezitejsi na ceste k rieseniu...
povahu, ako reagovat, ci impulzivne alebo nie mame zdedenu, ale hodnoty ako ohladuplnost a tak mame dane vychovou, kazdy clovek moze byt dobry
este ma napadlo, ze napriklad zavist je len ako sa vyrovnat s emociou ze niekto ma nieco co aj ja chcem a ja to nemam, vlastne vsetci mame takyto pocit, niekto to skryva, co tiez nie je dobre, niekto sa rozculi, ale spracovat to na pozitivnu emociu napriklad ako motivaciu je umenie, ale je to vec zrelej osobnosti, to ze chces, tak sa to naucis spracovavat. (ani ja to este neviem,) ale niektori ludia sa vyvrsia na druhych a to je to zle, ale sa mi zda ze to viac suvisi s hodnotami ako s genetikou. lebo da sa to naucit, len musi byt od koho, musi byt zrele aj okolie, alebo sam clovek z knih a seminarov a tak...
A ty si ako spomínaš na detstvo? Ja si myslím, že to bola iba tvoja reakcia