Ahojte Maminy, píšem Vám aby som vás motivovala a podporila. Mám predcasniatko a už 10 mesiacov cvičíme vojtovku. Začiatky boli pre mna ťažké, ale hneď som sa ku tomu postavila zodpovedne a poctivo cvičila. Nemala som pochopenie od všetkých členov rodiny ale manžel má podporoval a to mi stačilo. Po dlhšom čase to pochopili aj ostatní. Obmedzovalo nás to a stále aj časovo obmedzuje. Za toto obdobie som mala našťastie len jednu veľkú krízu, kedy som sa chcela na všetko vykašľať. Bolo to asi pred 3 týždňami. Nevidela som pokroky, synček strašne plakal, ja s ním. Ale asi vycítil, že začínam váhať a zrazu zo dňa na deň obrovský pokrok.
Maminky, viem že je to ťažké. Často sa cítime zle, cítime obrovsku zodpovednosť za naše deti, veľakrát už samé nevládzeme ale sme Maminy a všetko to zvládneme. Môj synček mal pred pár dňami jeden rok, narodil sa v 30 tyzdni. Vie sedieť, stvornozkovat, hádže loptičku, postaví sa pri nábytku, vie stať na kolienkach. Dlho sa nevedel pretočiť, dlho nevedel chytiť hračku do rúk, dlho nevedel pásť ovečky, dlho trvalo kým sa začal plaziť, tak isto stvornozkovat. Ale spolu sme to dokázali a som na neho veľmi veľmi pyšná.
Možno Vám nemá kto pivedat že je na vás hrdý, a že vďaka Vám robí vaše dieťa pokroky. Ale verte mi, všetci si to myslia, všetci to vedia len možno to nevedia dať najavo.
Som na vás hrda, spolu do všetko zvládneme 🙂