Vadí mi, keď moje dieťa berie niekto na ruky

juuuuj @traktor to presne vystihla 😉 tak to je 🙂 aj ja som bola taka, mne vadil aj manzel 😀 hrozne som bola a stale som na nho naviazana, az mi to strach nahanalo 😉

@charlottte si úplne normálna!!! To by nás bolo asi veľa nenormálnych 😀 Malý sa narodil ešte aj o 2mes. skôr, tak ja som bola neskutočne nervná, ak mi ho niekto zobral 😢 Ja som ho nikomu nechcela dať, tak mi ho brali a teda ti poviem, že som mala niekedy na mále, aby som riadne nevybuchla 😠 A je to tak doteraz, má 2,6roka a proste ho tak strašne ľúbim, teda je to vzájomné, že je nám spolu veľmi dobre 😀 😀 😀

si normalna, mas prve dietatko a uzivas si ho,ale daj pozor, aby si si nezvykla tak velmi, ze ho ani neskor nikomu nebudes chceit dat a sama budes vystavena, ked nebudes davat opatrit starym rodicom alebo nebodaj si tak dietatko zvykne len a len na teba, ze s nikym inynm nebude chciet byt.

ja sa obávam, že budem rovnaká.. už teraz keď moja mamina nazve moje bábätko, že je NAŠE, tak mi len tak žalúdok podskočí.. 😖 pre mňa je moje mimi len moje a manželove.. asi to bude ťažké.. 😔

ja som tiez dieta nechcela uplne malinke nikomu davat. kamoska ho mala na rukach asi 4 mesacneho prvy krat.je to uplne prirodzene.ja som dala na ruky starym rodicom na chvilinku, aj mame a otcovi. prislo to uplne prirodzene. ked mal 4-5 mesiacov, uz som bola kludnejsia, ked sa aj malemu pacilo na rukach babke ci dedkovi, a od cca 9-10 mesiacov som im nechala aj chvilu osamote, nech sa hraju, nosia, svokra mi maleho sem tam uspinkala. a teraz ma huncut 16 mes a na ruky sa stvera aj cudzim 😀 svokra ho uspi, svokor sa pohra, ujovia, teta, uplne so vsetkymi je ok aj sam v izbe.

Ahoj myslim si ,ze normalna urcite si.Uz len to ze si uvedomujes,ze to co robis by nemuselo byt normalne,je dokaz ze mas pojem o realite 😀 Lebo ak by si normalna nabola,nepripustila by si si ani len myslienku o tom,ze to co robis je nenormalne...Moja mala ma uz skoro 8 mesiacov a mne napriklad strasne vadi,ked mi ludia pozeraju do kocika a ona spinka... 😒 vzdy zhuknu aka je krasna a zobudia ju a je po spanku.... 😔

A o dva roky im ho budes sama na ruky davat, aby si ho na chvilu zobrali 😀

Uf to mi odlahlo že je nás takých viac 🙂 ja nie som rada ked mi ho beru,alebo ked si ho chce niekto "popestovať" lebo to beriem ako že je to moje dieťa a že ho môžem brať len ja a manžel...minule som si to tak uvedomila 🙂 vadí mi to veľmi,ako nedávam to najavo ale len čakám kým ho pustia 🙂

@traktor krásne si to vystihla...dúfam,že časom to bude iné no teraz sliedim ako orol ked ho má niekto na rukách 🙂 ako taká levica 😀

@charlottte ja som to mala uplne rovnako 😉 strasne mi vadilo ked si niekto malu zobral na ruky 😝

@bluff povacsine tie deticky chcu ostatni, ked su dobre a ked su kysle, hned ich davaju naspat rodicom 🙄

@stardust to mas uplnu pravdu, ale len ho natriasajú a nevedia ako ho utíšiť,vtedy nemam daleko od vybuchnutia

@irsina83 a teraz si na tom ako?zlepšilo sa niečo?...vieš či mám šancu sa zmeniť? :D

@charlottte tak ludia v mojom okoli nenatriasaju, automaticky davaju naspat. A co na tom najviac zboznujem, ked sa spytaju, preco maly place...co ja viem? Musim najprv zistit.

@charlottte ale jasne ze ano 😉 casom prides na to ze aj tvoja blizka rodina je pre tvoje dieta dolezite pri vytvarani citovych vazieb, dietatko cim je vacsie tak je spolocenskejsie a druhi ludia su pre neho nevyhnutni pre jeho zdravy vyvoj 😉 uvidis casom 😉

@stardust no to aj ja neznášam ked sa niekto pýta a prečo plače?a ja vždy odpoviem čo ja viem,opýtajte sa jeho 😉

@irsina83 no dúfam,že to tak bude...lebo ako aj mne to vadí ale tak čo už...hadam ma to časom prejde...a inak vadí mi aj keď ho ide napríklad švagrina kočíkovať 😀 ja ho chcem mať stále pri sebe

@charlottte Si úplne normálna, práve ak by Ti to nevadilo, tak by si bola nenormálna 🙂 . Ja som stále mala pocit, že bože, oni ho zle držia - a prečo mu poriadne nepodoprú hlavičku - a chrbátik treba podložiť - a nech ho nenosia stále a podobné iné myšlienky som stále mala, no musela som čušať, lebo by zas bolo v rodine rečííííí. Neboj, ono to prejde, to len začiatky sú také 😀 . Keď bude mať toľko čo ten môj, tak keď ho ktosi vezme, že ide s ním von, uvidíš ako rada ho rýchlo vychystáš a rýchlo zabuchneš dvere s tým, že kľudne aj tri hodiny s ním nemusia chodiť 😀

Ja som najkludnejsia ked svoju malu drzim len ja 😀 akonahle niekto iny tak striehnem ci ju dotycny drzi dobre,ci nema vyhrnuty svetrik, ci jej slinka netecie, ci ju nedrzia moc natesno a ci ju nedrzia moc dlho, ze je skrcena... no hrabe mi asi 😀 a jediny komu ako tak doverujem je moja mama a tato mojej malej. ostatni mi doslova vadia, nemozem si pomoct.

@charlottte to je normalne, aj mne vadili taketo veci... 😉

@charlottte no mne prekážala hlavne svokra, keď ho chcela... Doslova mi ho driapala z rúk a aj teraz stále iba: daj mi ho, budem ho niesť... Občas na ňu aj vyskočím kvôli tomu, že veď má nohy, vie chodiť, nech ho nechá na pokoji... Som taký malý agresor 😵 Ale napríklad mojej mame dôverujem maximálne a myslím, že veľa vecí robí s malým lepšie ako ja...

To aj ja som mala a este stale aj mam takyto problem uz to nie je take zle ale ked si chcela priatelova mama alebo sestra abo hocikto iny malu zobrat na ruky vo mne az vrelo a ked priatelova mama sa ma spitala ze ci moze si vziat malu a chce navstivot svoju mamu s nou teda priatelovu babku som myslela ze vybuchnem ako bezo mna? Vzdy som mala taky pocit ze ona je moja a prepadali ma take myslienky ze mi ju chcu zobrat ze si ju privlastnuju a stale som mala potrebu zdvoraznovat ze ja som mama :o) a to asi preto ze tie svoje deticky tak lubime tiez som si prisla tak ze ci fakt nie som chora :o))

Aj ja som takáto bola, bola som v neskutočnom pozore akonáhle malú niekto vzal na ruky, mala som čo robiť aby som sa ovládala a nevytrhla im ju z rúk 😀 Ja teda som nemala pocit, že je len moja, ale stále som sa bála, ako píšu iné baby, že niečo neurobia dobre, že ju nepodchytia pod hlavičku, že ju budú moc nadhadzovať (mala reflux, takže nadhadzovanie znamenalo výdatné grcanie) a také veci, proste strach a obavy, bola som vyslovene v takom kŕči až 😀 do 3 mesiacov som ju samú nedala nikomu okrem muža ani pokočíkovať 😀 až potom postupne už babkám áno. No a teraz má malá dva roky a ako píše @andreah25 keď mi ju niekto vezme na 2-3 hodinky von či k sebe, tak je blezkurýchle vychystaná a ja som happy, že mám aspoň chvíľu kľud 😀 😀 je to sranda, ale myslím, že tie prvé mesiace sú to proste intenzívne materinské inštinkty, ktoré nám nedovolia poľaviť v tej obrovskej ostražitosti, skutočne si uvedomujeme aké sú tie bábatká zraniteľné...potom ako rastú tak už vidíme že sú silnejšie, samostatnejšie, komunikácia s inými ich teší a tak to už aj my dokážeme brať viac v pohode... 😉 🙂

@charlottte Určite si normálna ! Ja som taktiež bola na tom do malinkej prvého mesiaca 😉 Tiež som ju chcela len a len pre seba,skoro som ju nepožičala ani manželovi...To je to silné materinské puto,ale teraz mi už nerobí problém a som rada,že aj moja rodina sa teší z malinkej,tak nech si ju trošku postískajú 😉 😵

Jeej tak to som rada ze niesom sama.Manzel mi sidce nevadi no tiez sa musim uplne zdrziavat ak ho niekto berie no len ked ho mam na ociach.Kamosky mali aj par pokusov o kocikovanie ale ja som ho nedala.A teraz si na maminku tak zvykol ze bezomna nezaspi a ked ma bhvilu nevidi spusti velky rev.Takze uz sa ho nikto ani neodvazi vypytat :D

si úplne normálna,to som robila i ja,,,všetci,celá rodina sa namna hnevala,ale čo už 😉

si normalna, ja mam teraz svojho 2 mesacneho synceka v nemocnici a som z toho uplne mimo ☹ aj ja mavam take reakcie ako opisujes

HA HA mne to vadí ešte teraz, malá má 6r, ja už asi normálna úplne nebudem.. 😉

@charlottte to si na tom este dobre, ja som mala poporodnu depku a tak som sa upriamila na malu, ze som po nociach plakavala , aby sa jej nic nestalo. ☹ nedajboze ze by mi ju niekto zobral na ruky!!trvalo to skoro 2 mesiace potom to postupne polavovalo, teraz uz je to omnoho lepsie uz chodim aj obcas sama do mesta nieco povybavovat 😀 . sice zavolam domou aj 5 krat, ale som na seba pysna, viem ze taketo spravanie by skor malej ublizilo ako pomohlo. no ale odvtedy spavame v jednej posteli, pekne na kopke 😀 .uz sme ju aj skusali davat do postielky, mala spala v pohode, no to skor my s muzom ako cvoci, sme sa hadzali, prevalovali az to nakoniec muzik vzdal a zobral malu k nam 😀 . no a ked nam nas poklad tak o rok dva zahlasi ze chce spat sama asi budeme potrebovat terapiu 😉 😀 .