Ubližujem svojmu dvojročnému dieťaťu
Som mama skoro dvojročného dieťatka. Je to vytúžené bábo, dlho sme sa oň snažili. Ako každá mama, svoje dieťa milujem. Hráme sa každý deň, chodíme von, stretávame sa s inými deťmi. Som s ním v podstate 24hodín denne. Napriek tomu, že je to moje slniečko, viackrát som mu ublížila. Malé sa mi dokáže dostať do riadnych hysterických záchvatov, nedokážem ho utíšiť, nepoznám príčinu a vtedy mi rupnú nervy a je to sekunda..plače potom viac, nič tým nevyriešim, ja plačem potom v inej izbe a stále sa zaprisahávam, že to bolo poslednýkrát. Neviem, čo mám robiť. Hľadať psychologa? Pomôže taký rozhovor vôbec k niečomu? Alebo si mám nechať predpísať nejaké lieky? Utlmiť tú agresivitu?
Bojím sa s tým niekou zdôveriť, teda hanbím sa..
@mrchamama ak myslíš,že mu capneš sem tam po zadku,tak je to v pohode 😉
@nastasja25
@mrchamama
ak mysli ze mu capne sem ta´m po zadku, nazve to ze mu ublizuje a potom ide plakat do vedlajsiej izby a ma vycitky tak to nie je v pohode a potrebuje psychologa a nie preto ze ublizuje dietatku ale, ze sama nema jasno v tychto veciach a odbornik by jej pomohol
ako si mu ublizila ? proste mame pomoc poradit ale konkretne si to nenapisala teda mne jednoducho stoho vyplyva ze si ho zbila a potom si ho lutovala je to tak ? treba sa ukludnit ak sa taka situacia stava bud si dieta poplace alebo si ho Zober na ruky a utiz ho,,,ale nie tak to riesit ,,psychologa ty netreba treba vediet ako na svoje dieta ,,,,tym ze mu ublizis ty to nepomoze mmoja je teraz takom veku (5) ze tiez chce dosiahnut svoje teda skusala ,ale nikdy som nezbila skor vyplakat alebo na ruky ,,,,
@mrchamama Odpočiň si od neho nejako, dať po zadku je OK, ale ak to človek robí premyslene, nie z hnevu. Moja mama mala pár takýchto záchvatov z amoku a dodnes si to pamätám.
ak si od neho oddýchneš, lepšie sa ti bude fungovať. nech ti niekto povaruje, alebo ho daj 1-2x do týždna do nejakých súkromných jaslí. ja takto dávam moju malú už dávno v sobotu mojej mamine, aj tam spí a v nedelu si ju vyzdvihnem. toto ma vždy nabilo energiou na celý ďalší týždeň. Teraz má 2,5 roka a chodí do škôlky. Vysmiate sme obe.
@seraa no myslím,že je tu dosť mám,ktoré len dali po zadku a potom mali len výčitky...nepíš mne,odpovedaj jej 🙂
@mrchamama udrela si ho, nakricala, ci oboje? nie je to v poriadku, to vies aj sama, ale ak sa taky stav vyskytne, problem je hlavne v tebe a treba ho riesit.
zrejme si vyhorena, unavena, uviaznuta v stereotype a to v kombinacii s uplakanym dietataom nie kazdy zvlada..ale treba s tym nieco robit. nechaj dieta muzovi, rodicom ci kamoske a chod k obvodakovi, co si v poriadku zdravotne. a pokial ano, bez hanby si pytaj odporucanie k psychiatrovi. ak je to take zle, ze chytas zachvaty agresie, prvu pomoc (lieky) ti moze poskytnut prave on. vlastne uz si tam maly davno byt. cim skor pojdes, tym lepsie pre teba aj tvoje dieta. neboj, bude to lepsie, ale samo to neprejde, musis si nechat pomoct.
Byt mamou na plny uvazok, 24h denne 7 dni v tyzdni je narocne. Nie len fyzicky, ale aj psychicky. Myslim, ze sa potrebujes nejak odreagovat, najst si nieco pri com si oddychnes, hlavne psychiky a budes realizocvat aj spoje potreby a tuzby. Aj mne sa stalo, ze som podriadila cely svoj zivot dcerke a zabudlôa som na seba. Tiez mam dvojrocnu dcerku a doteraz este s nikym nikdy neostala, jednoducho mi nemal kto pomoct. Tak som ju od oktobra zacala davat do jasli a nasla som si pracu na doma, ktora ma bavi. Neskutocne nam to pomohlo. Mala sa do kolektivu tesi, ja som sa zacala realizovat a mam podstatne lepsiu naladu a pochopenie pre jej "trucpodniky", ked pridu raz za cas. Obom nam to prospelo, ze uz nie sme tak vela spolu a teraz po nu utekam kedy len mozem a nemam problem ju nechat aj doma, ked treba. Milujem ju najviac na svete a dala by som za nu zivot, ale byt spolu 24/7 uz bolo pre obe narocne. Takze, moja rada, ak sa da, skus preorganizovat vas spolocny cas a viac sa venovat sebe. Teoria matky medvedice - ak velka medvedica nebude v poriadku a v pohode ani medviedata nabudu ok🙂 Bud trosku "sebecka" 😉
Capnem mu, ale na líce. Pevnejšie mu zovriem rúčku. Je to všetko len okamih, nedokážem vtedy triezvo uvažovať. Všetko ma to hrozne mrzí, ale vrátiť to neviem, ani zabrániť nie. Už som si povedala, že pôjdem do druhej izby, nech sa trochu vykričí..ale ja tak mi ruka vyletela. Čo mi s tým môže pomôcť psychológ, keď sama viem, že je to zlé. Budem mu tam pritakávať, že má pravdu, ale doma sa to môže znova zopakovať. Ja na takého táraninky veľmi neverím.
@mrchamama
dietatu velmi ublizuje a negativne ho formuje, ked vidi a citi, ze problemy a negativne emocie sa riesia bitkou, fyzickym nasilim, ci len capnutim po zadku.
Vyhladaj detskeho psychologa, ktori ti viacej povie, ako pomahat dietatu naucit sa zvladat negativne emocie, zlost, smutok, podrazdenost...
Slovensko je plne 30-40-50 rocnych ludi, ktori su cinici, bez empatie, maju sklony k agresivite, a jednym z dovodov je aj to, ze u nas sa toleruje nasilie od kolisky.
Taktiez aj ty sama sa uc zvladat taketo situacie, je dobre si o tom pohovorit s odbornikom, ktori ti vysvetli co a ako. Aj ked vela ludi tu obhajuje capanie deti, ale to len preto, ze samy to zazili a boli vedeni k tomu, ze takto sa "riesia" problemy..ale doteraz si to pamataju... a maju to hlboko v sebe zakorenene...
Oddychujem niekedy, neprepínam to úplne. Zájdem občas kozmetičké, ideme starých rodičom, tí sa s ním zahrajú. Nie som na neho úplne sama, a o to je to horšie. Pomoc mám z viacerých strán, ale pred najbližšími sa bojím priznať k týmto veciam.
taraninky???
Psycholog, ak je dobry a sadnete si, ti moze pomoct zistit pricinu tvojho spravania a pomoct ti najst sposob, akym to zvladnes v tych situaciach. Predpoklada sa spolupraca klienta - rata sa s tym, ze ako dospely svojpravny clovek co si je vedomy problemu, ho aj chces ucinne riesit.
Toto sa moze zhorsovat, necakaj, ked vies ze mas problem. Ries ho.
@olivia6 koho by som mala teda vyhľadať? Psychológa, psychiatra? Detského, či pre dospelých? Už som nad tým veľakrát premýšľala, že by som to skúsila s odbornou pomocou, ale vždy si nájdem dobrú výhovorku..že už to nespravím, už ho budem len ľúbiť, aj keď by mi po hlave skákal. Blbé je aj to, že to dieťa nie je zlé, obdobie vzdoru u neho ešte neprepuklo ako u iných detí (čo som čítala), len občas dostane taký záchvat, ktorý nedokážem riešiť
@mrchamama skus opisat co myslis pod pojmom "zachvat" co ti dieta vtedy robi.... Vacsinou a teda hlavne u nas pokial niektore dieta dostalo zachvat zlosti tak ze vrieskalo piskalo kopalo tak sup ho pod pazuchu a bez slova zavriet do izby a nechat ukludnit... Same vyjde von a potom mu vysvetlis ze tatko to na maminku nefunguje... Kric bitka a nervozita dieta iba uistia v tom ze vo svojom zachvate moze kedykolvek pokracovat... Tym ze ho zavres do izby a bez slova... Mu das najavo ze to jeho chovanie s tebou absolutne nic nerobi
@mrchamama ja by som pre zaciatok skusila psychologa, hadam najdes dobreho a pomoze ti zorientovat sa.
Psycholog nie je lekar, je poradcom. Psychiater je lekar, riesi dusevne choroby a to hlavne medikamentoznou liecbou, toho snad netreba v tvojom pripade.
Ja by som hladala najskor asi pre dospelych, lebo problem mas ty. Ale ak by si natrafila na dobreho detskeho psycholog v okoli, skus s nim konzultovat, moze to byt uzitocne.
@mrchamama pises, ze plne obdobie vzdoru este neprepuklo... co budes robit potom? vies, psycholog je tu prave na taketo stavy, ale ak su jeho slova pre teba len taraninky, tak potom ti niet pomoci. Mozno sa spamatas, az ked zlyhas natolko, ze dietatu naozaj ublizis (?). Ak je v tebe kusok zodpovednosti, tak to ries co najskor.
Psycholog pre dospelych ti pomoze zvladat tvoju vnutornu agresivitu a detsky psycholog ta nauci nejake techniky ako pristupovat k dietatu. Vyber si sama, cim chces zacat, co je pre teba akutnejsie. Ale asi ta prva moznost.
@mrchamama : no tak toto presne mala moja švagriná, niekedy jej malý chodil aj dva dni s modrinou na líci, no raz ho tak udrela že mu rozbila ústa, to mal jej malý tak niečo okolo 2,5 roka, vtedy sa spamatala a stále keď malý mal taký záchvat a ona vedela že by mohla na ňho vyletieť tak malého zavrela do spálne kde ho nechala pokiaľ sa vyplače a ona sa ukľudnila v inej izbe, tak sa postupne naučila ovládať sa sama, teraz ma malý 5 rokov a myslím že už je to v pohode, aj malý je už zlatý už nemá ani také záchvaty a aj pekný vzťah spolu majú
@mrchamama vyhladajte urcite odbornu pomoc psychiatra, alebo psychologa - nie detskeho, ale pre vas. pretoze mate male dieta, len jedno a nezvladate ho. je normalne, ked obcas pride kriza ale ublizovat dietatu je nehodne rodica. keby sme boli v zahranici, uz by vam dieta zobrali. urcite si nenachadzajte vyhovorky sama pred sebou a vyhladajte pomoc cim skor. vela stastia.
Nič nie je pre dieťa viac ponižujúce ako facka od vlastnej matky.!!!
@mrchamama este dopisem: psycholog tam nie je na to, aby ta karhal, ze robis nieco zle. Ma ti pomoct odhalit, preco takto reagujes, co je spustacom, ako to ovladnut, ake si mala detstvo ty a vela dalsich veci, ktore si ani neuvedomujes. Ak ti nebude sympaticky/ a, tak si kludne hladaj ineho.
@mrchamama ahoj,skus psychologa,alebo literaturu. Skus knizku Harvey Karp-Nejstastnejsi batole v okoli. Detsky lekar tam riesi zachvaty deti a co ma rodis robit,aby to zvladol a dieta sa ukludnilo. Ked ma dieta taky zachvat,nieje to jednoduche. manzel uz mal niekedy take reci, najskor jej slubuje,potom dohovara,potom sa jej vyhraza-aj ked je len babatko,lebo nevie co.trochu sme sa o tom ropozpravali,odpozorovali,co robia ini,na co nasa mala reaguje a je to lepsie. capneme ju po zadku,rucke,ze nono.ja a aj on sa snazime nenchat sa vyprovokovat do amoku. posielam ti aj viedeo z you tube,kde sa sa prezentuju zakladne kroky z tej knizky
https://www.youtube.com/watch?v=lrxBKvV1p-A
Neuznavam reci typu,nikdy by som svojmu dietatu nedala na zadok.Dokonca aj jeden uznavany psycholog pise,ze placnutie na zadok do isteho veku a v urcitych situaciach je vporiadku,ale dieta musi citit ze ho rodic lubi a uvedomovat si preco na zadok dostalo.Samozrejme aj placnutie na zadok ma hranice,ked ostane nejaky vonkajsi znak tak to urcite nieje vporiadku.Facky su ale urcite nevhodne a ponizujuce.Moji chalani dostali prvykrat po zadku ked sa hodili na zem.Viac to neurobili a v jasliach aj skolke ich chvalia za spravanie.Keby mama mne nedala z casu na cas po zadku tak by si so mnou tazko poradila,nasmu vztahu to nijako neublizilo ani mne.Samozrejme kazde dieta je ine,dievcata po zadku mozno ani nepotrebuju,chlapci to skor potrebuju.Ale aj to placnutie by malo byt az v poslednom rade ked boli vycerpane vsetky moznosti.
Moje dieta ma skoro 5 rokov, dostal po zadku raz a zvysila som na neho hlas raz aj to som bola na silnych tabletkach proti bolesti.
Absolutne odsudzujem fyzicke tresty. Samozrejme, je lahsie dieta udriet alebo navrieskat na neho...
Drobec prechadzala a stale prechadza roznymi fazami vzdoru.... od kriku, po hadzania sa na zem cez vesanie sa na moju nohu (co bolo naozaj cosi). Negativne spravanie sa snazim predvidat a zasiahnut este pred akymkolvek naznakom. Ak je uz neskoro, odignorujem a vysvetlim ked to prehrmi, ze preco sa tak nema spravat.
Neviem, ci som pomohla. Iste by som vyhladala psychologa alebo zacala citat knizky, hlavne kvoli tym vycitkam svedomia. Drzim palce.
@mrchamama tiez som za, aby si ho dala na nejaky cas do jasliciek, kym sa ty ukludnis a najdes sposob, ako zvladat samu seba. Pokial budes stale vystavena zatazovym situaciam, tak ti ani psycholog nepomoze. Potrebujes vypnut, zmenit rutinu, prostredie a uvidis, ci sa to zmeni. Doboru mamou neznamena byt dietatu k dispozici 24 hodin denne, ako sa to praktizuje u nas na SK. Potom je vela vyhorenych, frustrovanych, vnutorne nenaplnenych mamiciek a ventil ide cez dieta, muza a pod. Taketo ventilovanie dietatu omnoho viac uskodi, ako keby bolo par hodin v skolke.
ako ublížila??