Trojročná dcéra nám začala chodiť do postele

@beata_k ja som sa jej pytala niekolkokrat, aj nahodne pocas dna, ale nespominala nic take

Moj takto chvilu chodil, ze je smadny. Az po case z neho vypadlo, ze sa boji. Nevravim, ze to tak musi byt aj u teba. Len, ze to nepovedal hned, ale az potom.

kupit jej plysaka alebo nocne svetlo. na moju zabrala premietacka oblohy .. a otvorene dvere ...

Moj otec toto dodnes spomina ako som robievala uprostred noci. A fakt si to pamatam, mohla som mat 4-5 rokov a velmi som sa v noci sama bala, snivali sa mi aj nocne mory a predstav si male dieta co si pamata taky sen same v noci v izbe. Aj ked sa ma pytali nepovedala som, hanbila som sa priznat, ze mam strach. Asi sa boji a pri vas sa citi bezpecne. Naozaj dodnes si na ten pocit bezpecia a kludneho zaspavania pamatam. Prejst to prejde ale skus jej k tomu dopomoct a vela sa rozpravajte 🙂 ak mate psika kludne by som ho dala spat k nej v peliesku na zem a povedala, ze ju bude strazit.

bojí sa, mne aj brat chodil do postele v tomto veku.
aj môj syn. určite by som ho nevyháňala ani neprenášala. potrebuje pocit bezpečia.
čo je na tom neprirodzené?

Keby necítila potrebu ísť za vami, tak by asi nešla. Toto sme riešili v inej diskusii, že niektorí majú v posteli psa, ale vlastné dieťa majú vo vedľajšej izbe. Občas aj dieťa potrebuje cítiť to ľudské teplo, zvané láska. Určite k vám nebude chodiť do postele do 18-ky. Troška trpezlivosti a pochopenia to potrebuje.

My sme mali syna od narodenia v postieľke vedľa nás a potom bol v posteli pri nás. Keď mal 4 roky šiel aj s posteľou do detskej. Skúste to svetlo v izbe v jej izbe alebo keď sa dá a máte miesto tak jej dajte posteľ k vám do izby.

Robievala to aj naša, nadránom zvyčajne resp niekedy o dvoch Niekedy o 4. My sme ju neposielali späť, nechali sme ju pri nás alebo som si šla. S nou ľahnúť späť do jej... Časom to. Prešlo

@bashee tiež si spomínam, že som ako 4-5 ročná chodila k rodičom do postele. Ja som sa bála tmy. Bývali sme v rodinnom dome a dvere do detskej boli vždy otvorené (aby ma rodičia videli) a pamätám si, že ak som sa uprostred noci zobudila, tak som tam videla rôzne tiene v kombinácii s pouličným svetlom. 😀 V tej detskej hlave som si hovorila, že sú to bubáci a fakt som sa bála. 😅

Boji sa a preto vyhľadáva vašu spoločnosť. Je to prirodzené, tak ju neodháňajte.

Ahoj, áno, prešlo to. Okolo tých troch rokov im začínajú akoby nočné mory a začínajú sa báť. Aspoň moje decká to tak mali všetky. Dve staršie už v pohode prespia celú noc v detskej. Najmenší má takmer 5 a teraz ešte cca 1-2x do týždňa príde v noci. Keď mal 3 roky, chodil pekne každú noc. Ale baby takisto v tom veku zrazu začali chodiť k nám, aj keď predtým pekne spinkali vo svojich posteliach celú noc. Postupne sa tie intervaly budú predlžovať. Asi je to u každého dieťaťa individuálne, lebo najstaršia dcéra strašne dlho chodila, možno až do prvej triedy (nie každú noc, ale chodila, že sa bojí, dokonca aj teraz tak cca raz za pol roka sa stane, že príde, že má "zlé sníčky" - má 11 rokov😂). Prostredná, tam to skončilo okolo toho piateho roku a odvtedy neprišla nikdy. Zobudí sa občas na plný mechúr, vyciká sa a ide späť do svojej postele, ľahne a spí. No a najmladší, ten teda ešte chodí, tak ako som písala vyššie, v decembri bude mať 5. Uvidíme, kedy to prestane nadobro, ale viem, že to prejde 🙂.

Náš spal vo svojej postieľke, od narodenia. Bude mať tri roky a niekedy sa stane, že ku nám príde. Nevadí mi to, neriešim, potrebuje našu blízkosť. Som rada, uzivam si toto obdobie, lebo to ide brutal rýchlo, rastie ako z vody.. keď bol bábätko, mal radšej svoj vlastný priestor (aj ja som taká), zmenilo sa to časom a teraz je veľmi kontaktný, a ja sa teším, že aspoň teraz 🙂 väčšinou ho vrátim do jeho postele, ale keď vidím, že sa tam iba prehadzuje, alebo sa rozplače, tak samozrejme dovolím, aby sa vrátil ku nám.

Jedna z našich dcér potrebovala spať sama od bábätka, druhá strávila v našej posteli niekoľko rokov. Proste to potrebovala. S odstupom rokov, aj keď som mala niekedy nervy, lebo som sa extra nevyspala, mi jej prítomnosť v noci aj chýba. Nikdy sme ju naspäť do detskej izby nevrátili, brala som to tak, že je naša a asi má nejaký dôvod, aby prišla. Kam inam by mala ísť, ak jej niečo v noci chýba? Prešlo to samé.

Ahoj, my mame este len babatko. Ale...manzela takto odnasali a prenasali 6x za noc a do dnes ma spomienky na to ako tuzil spat s rodicmi a on smutne preliezal a snazil sa k nim marne dostat no vzdy sa zobudil a sam v tme. Tazko povedat, ci bolo prave toto neskor pricinou namesacnosti. Mozno to bude len obdobie.

Zdá sa, že momentálne ma aj tvoja dcérka pocit, že je to normálne a prirodzené 🙂

Robil to aj starsi syn a robí to aj mladši. Najprv sme u starsieho s tým bojovali, lebo “dieťa ma spat vo svojej posteli a potrebuje sa muž vyspat do prace”, ale na každej strane boli zbytocne nervy, lebo sa nevyspal nakoniec ani jeden, čo sme ho prenasali, riešili s ním, uspavali… tak nakoniec sme to nechali prirodzene ist. Ako to prislo, tak to odišlo, keď mal 6 a tie prve noci som normalne nespala a chodila kukať, či dýcha 😃🙈 potom začal chodit v noci mladsi.Teraz ešte niekedy príde, už je to však čoraz menej. Uprimne - teraz mi to už aj chyba 😃

Ja to beriem tak, že potrebovali nasu blízkosť, možno mali strach, občas zle sny. A my sme tu na to, aby sme im dali ten pocit bezpečia a istoty. Každý to môže vnimat inak, ale ja si spominam na to, že presne toto som cítila vždy aj ja ako dieťa. Ja som ale mala zakaz prist 😃 pamätám si nejednu noc, čo som stala nad posteľou a chcela som ísť k nasim 🙂

Mno by sme zabezpeceni. Surodenec,lampa,sum,plysak,otvorene dvere. Raz za cas pridu ale je to zriedka. Nevyhanam,ak nemusim.

Ahoj máme presne to isté posledné dni , ah tiež nevieme čo s tým tiež sa bojí,nechce byť sám, spaval tak pár mesiacov všetko ok minulý týždeň sek, o 2 o 3 hocikedy nás volá a musíme pri ňom sedieť v jeho posteli ale už sa to nedá niekedy aj 2hod chce a nespí tvrdo, drží nás za ruku poistka úplne tak ho berieme do manželskej postele aj keď tam ísť nechce (ja o 3tyzd rodím druhé čiže si to ani len nechcem predstaviť,muž robí aj nočné 🙈) nuž ale je to asi to obdobie fantázie o 3mes bude mať 3roky. Asi len vydržať alebo neviem čo 🤷🏽

Naša v 3 rokoch začala ku nám chodiť do postele, ale ja som vtedy porodila, tak som to pripisovala žiarlivosti.. S mužom sme sa smiali, že načo sme kupovali veľký byt keď aj tak všetci spíme v 1 izbe 😅.. Asi po 2 mesiacoch to prešlo

Autorka, nebojuj s tým. Aj moja malá chodila k nám v 3-4 rokoch. Potom prestala a mne to aj začalo chýbať. Človek si uvedomí ako rýchlo vyrastie a už sa nebude chcieť tuliť. Teraz ma 7 a sem-tam stále príde, no je to milé.

Ahoj, môj syn mal to isté, a skrátka som vedela že to nemôže takto fungovať. Kúpili sme mu takú mini lampicku, ktorú má vedľa postele, a už je všetko v poriadku. S tou lampickou spí od 2 rokoch, teraz má 7, a je to super. Vždy keď vidím že už zaspal, vipnem mu ju, a keď sa zobudí hoci aj o tretej v noci skrátka si ju zapne a spi ďalej 👍🏻 Odporúčam tiež niečo takéto, môže byť aj plyšák, alebo neterka má aj premietačku vesmíru na plafon. Je veľa veci 😉 Držím palceky👍🏻

Moja ma 7, pár mesiacov spávala sama v izbe. Teraz spáva somnov znova. Bojí sa sama v izbe, a to ma aj zapálené svetlo.

Moja má 6 a nad ránom má dôjde zavolať nech si idem k nej ľahnúť nemám s tým problém kvôli tomu sme kúpili veľkú manželskú posteľ nech sa pekne pohodlné vyspime