Tri deti a môj strach z pôrodu
Máme dve detičky, dievčatká. Staršia má 4 roky, mladšia 3 mesiace. Manžel strašne chce ešte jedno dieťa. Ja naše detičky milujem a brala by som kľudne ešte aj 2.. Keby mi ich niekto doniesol 😀 strašne sa bojim pôrodu, ani nie kvôli bolesti, ale kvôli všetkému, čo sa môže stať. Manžel pred dvoma rokmi prekonal infarkt, mal len 39. Ja som o 12 rokov mladšia. Odvtedy mám asi paniicku poruchu alebo čo.. Mám v hlave kadejaké strašné scenáre, pichá ho srdce, už trpnem.. A týka sa to aj mňa a detí. Boli ma hlava a už sa obávam, či nemám porážku
Ja viem, choré. Raz som mala taký stav, že mi museli na pohotovosti pichat magnézium. Asi zniem šialene, ale samozrejme nie vždy ma to pochyti.. Keď som bola tehotná, bola som v strese. Trikrát som bola pre istotu na pohotovosti, stále som sa pred každou kontrolou u Dr. Obávala, že mi povie, že malej nebije srdiečko. Počas tehu som čítala o odlupovani placenty, to bol môj strašiak potom. Teraz mi známa vravela, že jej kamarátke sa narodilo mŕtve dieťa, lebo sa napilo vody, ďalšie čo viem, sa pridusilo šnúrou. Mám ďalšie strasiaky. Strašne sa bojím, že sa mi pri pôrode niečo stane (samozrejme viem aj o takých prípadoch) a moje dievčatá tu zostanú bezo mňa a ja ich neuvidim vyrastať. Potom sa bojím, že sa niečo stane bábätku.. Som šťastná nesmierne a vďačná, že mám dve krásne zdravé deti,že som to zvládla ja.. Neviem, či po psychickej stránke zvládnem tretie dieťa.. Manžel ma nevie pochopiť, tvrdí, že stať sa môže hocikde hocičo.. Neviem vážne. Ja by som ešte dieťatko chcela, ale mám strašný strach. Čo si o tom myslíte? Okrem toho, že som blázon 🙂
@somavi mám presne tie isté pocity.... :( tiež muž chce tretie,ale ja sa akosi bojím....hoci aj mňa to láka....neviem,či to prekonám....
No, mas dve dievcatka, z toho to druhe ma len tri mesiace. Tak sa z neho tes. Ved je to este male babo. Z porodu si sa este zrejme nestihla spamatat. Ved je to kratko. Tak nechapem, preco teraz riesis tretie babo. Tes sa z rodinky a neries, co bude o x rokov. Cas ukaze.
Ahoj, ja mám tri deti a tiež strach že čo ked sa stane ..... ale nedá sa žiť v strachu, treba brať život tak ako ide, viem že človeka napadne všeličo, najmä ked počúvas správy, samé nehody, vraždy a zdravotné porblémy. Ja už telku nepozerám, televízne noviny mi k životu netreba a ani relácie typu modré z neba alebo reflex, lebo tiež som mala nervy z toho. Nie som ľahostajná k iným, ale momentálne by som bola na tom asi ako ty ak by som to kukala. Ver mi, že každá mamina sa bojí že čo ak sa niečo stane a ja neuvidím vyrastať moje dieťa/deti. Ale pri deťoch to jednoducho treba risknúť. Ak budeš žiť v strachu, tak to ani na dvor s deťmi nemôžeš, ved čo ak tam vbehne nejaké maniak alebo nebodaj auto a pozabíja vás? Myslím, že u teba to môže byť aj spôsobené popôrodnými hormonmi, neboj postupne to prestane, ked sa zabehneš s deťmi. Nemysli na to čo sa môže stať zlé, skús myslieť pozitívne. P.S. a blázon nie si, si ako ostatné mamy, ktoré chránia svoje deti a boja sa
@sense neviem, myslím že to celkom dobre zvladam, ja som inak dosť pohodovy človek, nervacim sa málokedy a väčšinou mám dobrú náladu 🙂 len ten strašiak tam niekde vzadu je a sem tam vyjde na povrch.. Necítim sa na nejaké antidepresiva, to nie. Či myslíš, že aj nejaké sedenia a rozhovory by pomohli?
podla mna tvoj strach nie je az tak mimo. tvoj muz mal v dost mlafom veku infarkt, to nie je standa, mozno uz dalsi nedostane, ale mozno o tok vi dva fostane dalsi a skonci na dochodku a ...... 3 male deti, penazi nikde a uz sa problemi sypu!
podla mna si v permanentnom strese s to vobec nie je idealny stav ;(
@zuz02 ja toto hovorím manželovi a on proste vkuse plánuje, kedy by sme na treťom mohli začať pracovať a pod a nenechá si vysvetliť, že máme trojmesačné bábo a nechcem teraz toto riešiť. Ja som vždy vravela, že 3, ale teraz ma pochytil ten strach a on to nechápe.. Čím vskôr by chcel tretie.
@somavi pises o strachu ...aj o tom ze si skoncila kvoli nejakej panike na infuzkach,...
mas malicke babo takze zrejme tam zohrava svoju ulohu aj unava, aj strach o manzela....
osobne by osm tretie dieta zatial nechcela...ale ak mas mat panicke stavy a obavy mozno by ti pomohol rozhovor s odbornikom...prave preto som napisala navstevu psychologa a nie psychiatra lebo si nemyslim ze si cvok...ale mam dve kamaratky kt. skoncili s depresiami a na liekoch ...jedna je uz na invalidke
@somavi skus apelovat na manzela, ze je potrebne aj tie deti vychovat, teraz je to druhe male, ale onedlho zasne behat, bude treba okolo necho chodit, plus starsie vam pojde do skoly, ucenie atd...ja si myslim, ze tvoje obavy su prirodzene, to nie je len o tom ze spravit, deti potrebuju dostatok casu a hlavne pozornosti rodicov...ve nie jedna tema je na mk o tom, ze baby maju dve tri deti a nie je to med lizat...neviem ci si pisala, ako sa venuje detom a ako je to so starostlivostou, ked nevenuje detom dostatok casu nech sa to zmeni a nechaj povinnosti ne neho, podla mna ak realne zhodnoti situaciu pozrie sa na vsetko inak...
@somavi muzovi vysvetli, ze mat deti kratko po sebe nie je len tak. Ono lahko ich je urobit, ale hlavne ked povyrastu, tak sa im treba aj venovat. Vozit na kruzky, robit s nimi ulohy a popritom varit atd. Teraz to tak mozno on nevidi, lebo su este male. Ale viem o com hovorim. Tiez mam tri deti. Najstarsi je druhak a zabera mi dost casu, hlavne co sa uloh tyka. A kedze mam aj dvojrocnu, ktora je zive dieta a vyzaduje si svoje, tak ma obcas dost mrzi, ze nemam dost casu a energie venovat sa tomu stvorrocnemu. Ten by rad chodil na gymnastiku, ale to by som ho dvakrat tyzdenne tam musela vozit a to proste nestiham. A pritom som este s nimi doma. O rok sa vratim do prace a to bude este menej casu. A pritom som vzdy tri deti chcela, tesim sa im, ale ak im chce clovek umoznit, aby sa rozvijali sj inym smerom, tak to chce vela casu a energie. No a samozrejme aj penazi, lebo kazdy kruzok, kazda aktivita cosi stoji.
este velmi skoro to riesis..ved malicka ma len 3 mesiace...o dalsom sa zacnite rozpravat o rok alebo neskor ked budu hormony ukludnene, situacia s 2 detmi zabehnuta...ale ja ta chapem.....aj ked ja sa ucim to tak nebrat, lebo ja mam doma podobny exemplar v mojom muzovi..a on je este horsi..pretoeze on mi uz 2 roky odmieta aj druhe dieta s pre mna neopodstatnenych dovodov...kedze zdravotne problemy nema ani on ani ja...ani finacne ani ziadne ine....len on ma ( okrem narusenia pohodlia, ktore tiez hra rolu) panicky strach z toho, ze sa nam narodi chore dietatko, alebo sa niekomu z nas nieco stane..a ze vzdy ked ostane jeden rodic este s jednym dietatom to nejako zvladne, ale z dvomi uz ovela tazsie..tak naco to pokusat...ze keby sme mali zarucene, ze bude vsetko ok tak fajn, ale co ak..a ze nechce aby sme potom skoncili v Modrom z neba vyplakavat, ze sme si narobili deti a teraz potrebujeme pomoc..to je uz totalny extrem...stale vytahuje, ze CO AK...moja sestra je taka ista a ona preto ma tiez dievcatko jedinacika...tie iste dovody mi rozprava co moj muz -- lebo co ak sa druhe narodi chore a tym padom to prve bude mat zkazene detstvo, odsunute na bok....zniceny zivot....alebo je muz co robi vo vyskach ak sa zrani napriklad a ona sa bude musiet o neho starat.on invalid a este 2 deti...ze z coho potom budu zit..ked jej poviem, ze a co ak sa nieco stane teraz tomu prvemu dietatku...nikdy nevies..co ak ochorie...( boze nic nechcem pripustit, ale len ako priklad)..tak mi povie, ze tak sa bude tej jednej chorej naplno venovat, da jej vsetok cas ale nebude odsuvat ine zdrave dieta na druhu kolaj...a moj muz to iste, ked sa spytam, ci pri prvom sa nebal, ze bude chore alebo ci sa neboji ze nas syn ochorie, tak ze ano, ale vzdy vie, ze o jedneho sa postarame a dame mu vsetko na starostlivost, ale druhe by trpelo v takej situacii..a toto riesime dokola...mam chut ho tiez poslat k psychologovi, pretoze to nie je normalne cely cas riesit len co ak...pritom ja som tiez vysoko zodpovedny clovek, vzdy ked sa da mam zadne dvierka, rezervne financie, plany B na horsie casy.....ale toto je uz vrchol...cize chapem odkial pochadzaju tvoje obavy, pretoze su opravenene zvlast ak ma manzel tie zdravotne problemy.....len niekedy je tazke najst tu cestu medzi tuzbou, zdravym rozumom, zodpovednostou...alebo proste celit vyzvam tak ako pridu...lebo pravda je, ze aj tu na MK citame kopec prispevkov o tom ako zena ostala sama s 2-3 detmi z roznych dovodov uz a nevie co si pocat..
@somavi žiť v takomto napätí ti vôbec nepridáva ani na psychickom, ani na telesnom zdraví. Takéto podvedomé zožieranie sa a strachy časom privolávajú aj somatické problémy. Toto rázne skús zo seba striasť a začni tým, že manželovi dôrazne povieš, že síce nevylučuješ tretie dieťa, ale rozhodne to nechceš riešiť teraz, keď máte trojmesačné dieťa. Teraz sa treba venovať deťom, ktoré sú už tu a plánovaniu ďalšieho potomka sa nemieniš venovať skôr ako o dva-tri roky. Nech si láskavo uvedomí, že presadzovanie si jeho plánov nie je len o ňom, ale aj o tebe, o tvojom tele, o tvojej psychickej pohode. Spýtaj sa ho, kto sa bude starať o tri maličké deti, keď sa ich vystresovaná mama zrúti. Taktiky tvojho manžela sa mi vôbec nepáčia - nerešpektuje tvoje momentálne rozpoloženie a zbytočne ťa zaťažuje jeho plánovaním. Plánovať by ste mali obaja a navzájom sa rešpektovať, nemal by plánovať len on a teba do toho vmanipulovávať.
Ja som bola v takomto stave po 4.porode, to su hormony, po case sa mi to upravilo, bola som extremne placliva, strachujuca, tiez som sa tomu sama cudovala, ale preslo to, sustred sa na tvoje dve dievcatka a vypytaj si papier od er ze ti neodporuca nateraz dalsie tehu pre psych riziko, nech sa manz úv domi, zelam vsetko dobre a hlavne zdravie a pohodu
Tymto som si aj ja presla...stacila mi sprava v telke.. A ja som mala strach ze sa mi nico stane..dve deti doma no hriza...bala som sa krd ma len pichlo a uz som mala kadejake diagnozy na pohot.som skonvila snad 1000x...nakoniec mi zistili stredne tazka panicka ukozkost...dostala som neurol a uz mam vyse roka pokoj a uzivala som ho iba tri mesiace....takto som trpela tri roky keby viem liek vyhladam skor....drz sa
@somavi vysvetli manželovi ako ťa tým plánovaním "už teraz" stresuje, si krátko po pôrode a dieťatko je v tomto čase ešte náročné a ty celkom nezotavená...ak ťa má rád a naozaj ťa počúva, tak to pochopí a porozprávate sa o dalšom dieťati tak o rok-dva. Ak je ako mlynček dokola, možno by to chcelo ráznejšie ho zastaviť, ked o tom začne rozprávať, čím viac na teba tlačí, tým viac to odmietaš...
Som vdacna za toto mamickovske forum,vela krat mi tu dobre poradili,avsak som presvedcena ze prave taketo fora nesu najvacsi podiel na strachu mamiciek.kazda z nas zabludi do "O tom sa tazko hovori" a ked si precita pribehy strach je na svete.Nie nadarmo mi gynekolog tvrdil - Prosim Vas vyhnite sa oblukom mamickovskym foram.som na tom rovnako,keby som si o tom necitala v zivote by ma nenapadlo nad niecim takym premyslat,zijem v sladkej nevedomosti ze sa take veci stavaju a spravam sa ako normalna opatrna tehulka.Avsak ked poznam z clankov tolko tragickych pribehov a viem co vsetko sa moze teoreticky stat bojim sa mat druhe co ak sa stane to a to... nie je to vobec normalne.
Avsak minule som rozmyslala ci by niektora z mamiciek ktorej sa prihodilo podobne nestastie niekedy povedala,ze radsej by to dieta vobec nemala ako sa jej stalo to co sa stalo a som presvedcena ze nie,nikdy ziadna.Preto asi len do toho treba vhupnut rovnymi nohami,mysliet pozitivne a uz poruceno Panu Bohu.Ako ma byt tak bude 🙂
ahoj, ja sa práve chystám porodiť naše tretie bábo, tak si ma moc neukľudnila, ale tiež niekedy zbytočne "maľujem čerta na stenu" ako sa vraví. K tým zdravotným problémom ... manžel presne pred 2. rokmi po nočnej odpadol tak, že padol hlavou na kamennú kocku zo stoja, čiže aj v zavretom aute som počula tupý náraz vonku a to bol on! (zastali sme pri diaľnici, že si ide odskočiť a toto sa stalo). Myslela som si, že som na fleku vdova. A dnes, presne po 2 r. sa nám čoskoro narodí druhá dcérka. Tiež už to chcem mať šťastlivo za sebou ako sa vraví (a keď ma chvíľku nekope, už riešim odlupujúcu sa placentu 🙂), ale ono je naozaj pravda, že my mamy máme stále nejaké strachy a kým sa s tým nenaučíme žiť tak ako to ide, tak sa utrápime. Ja som veriaca a preto mi pomáha vkladať svoje deti do Božích rúk, jednoducho ja robím čo môžem a ako najlepšie viem, pomaly ich musím púšťať do života... Takže si musíš vybrať, či sa necháš užierať strachom alebo sa rozhodneš prežiť svoj život v nádeji.
@sense myslim, ze prave tu by psychiater pomoct mohol, kedze mne to znie ako uzkostna porucha.
@cyclo_danka urcite jej aj psychiater pomoze ale ja osobne by som zacala psychologom....ved ten keby zvazi ze jej treba lieky a dohlad psychiatra by ju tam odporucil...v kazdom pripade odborna pomoc je podla mna na mieste...
Ahoj,mozno mimo misu,ale mna ako prve napadlo,ze problem ma manzel... ci to snazenie o tretieho potomka tak skoro po druhom nie je jeho akysi pokus dokazat si,ze aj po infarkte je este chlap...ze este nie je stary a nemohuci... neviem,mozno ho prekvapilo,ze v takom mladom veku mal srdcovu prihodu a tak chce sam seba presvedcit,ze o nic nejde... ja cakam tretie,so 6 rocnym odstupom po druhom a ano obavy a paranoje mam aj ja,clovek nemladne,zdravot.problemy sa kopia a zivot prinasa kadejake situacie... v tomto tehu si to "uzivam" riadne.. ale snazim sa riesit katastrofy az ked sa deju,inak by som sa zblaznila... nie vzdy som dusevne v pohode a pozitivne naladena,ale pokusam sa 🙂
myslim si o tom asi tolko, ze najprv a ty musis dat dokopy. Normalne vysvetli svoj stav manzelovi, podla mna mas tetanicke príznaky.... a mierne narusenu chemiu v hlave. Takze vyhladat dobrého odbornika, viem dat odporucanie na jednu osobu v BA, a taktiez psychoterapie. Urcite neist do dalsieho tehotenstva "..lebo manezl chce".
a HLAVNE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
prestat citat negativne clanky/veci, vztahovat si ich na seba atd.... preto je dobra k tomu aj terapia psychologickou.
@somavi ja osobne by som s tymto nesla ani psychologovi ani nikomu. Mne sa zda prirodzene, ze niekto sa citi na dve deti, niekto na pat, niekto ma velke obavy, niekto ziadne.
Ak mas taketo vnutorne obavy, tak nejdem do dalsieho dietata. Manzelovi sa to pokusim vysvetlit. Ono vies, Ty si matka, Ty budes tehotna, Ty budes rodit, kojit, s dietatom na materskej, vstavat, ked bude chore, ucit sa s nim... Ty musis vnutorne citit, ze chces byt matkou dalsieho dietata, ak to tak nie je, tak nie.
pianko, toto poriesi 1 pilulka denne 🙂
ak mas taketo stavy ja osobne by som navstivila psychologa....v dnesnej dobe to nie je nic vynimocne....