Trápim sa, veľmi pozorujem dieťa
Ahojte žienky. Prosím, reagujte len tie, ktoré ste si tým buď prešli alebo sa niečo podobné vyskytlo u vás v rodine. Teóriu nepotrebujem, ale skutočné rady, ďakujem.
Mám 1,5 ročnú dcéru, som doma na materskej, nepracujem, kamaráti skoro žiadni, rodina ďaleko. Keďže malá mala nejaké problémy po pôrode, chodím s ňou k rôznym lekárom. Diagnózu nemá žiadnu, ale vyvíja sa pomalšie, aj hrubá, jemná motorika, celkové chápanie. Nabrala som pochybnosti, či bude v poriadku, či nebude pozadu, či bude psychicky okej a strašne sa trápim. Celá materská je dosť náročná, absolútne si ju neužívam, dotkne sa ma aj najmenšia poznámka okolia ohľadom dcéry. Som úplne mešuge, kôpka nešťastia, neviem si pomôcť. A pritom rodina ma ubezpečuje, že je s ňou všetko v poriadku, a veci, ktoré s ňou treba doladiť, riešia lekári. Napriek tomu som nesvoja, trápim sa, stále nad ňou uvažujem, nechcem chodiť ani medzi iné deti, lebo porovnávam. Keď niekto povie, že jeho dieťa už robí to alebo to, hneď googlime, či už je na to vek, či by to už mala aj moja.
mala by si si najst nejake hobby, pripadne pracu aspon na ciastocny uvazok.
Myslim, ze je najvyssi cas ist nazad medzi dospelych ludi..byt doma tri roky nie je povinnost a tebe by to psychicky prospelo... a vlastne aj dietatu..nie je nic horsie, ako uzkostliva matka..a rovesnici hopotiahnu dopredu.
Pracovala by som na tom, odpútať sa od dcérky. Nemáš iné záujmy, iba ju, tak ju prehnane pozoruješ. Skús ju postupne dávať strážiť členom rodiny a ty choď medzi ľudí.
Skus sa viac zamerať na tie dobré veci a nie na tie zlé. Ja síce matka nie som ale môj malý brat bol dosť pozadu kvôli jeho chorobe, keď mal 4 roky ešte poriadne ani nerozprával a ledva chodil, teraz ma 13 a je veľmi bystrý a naozaj celá rodina by sme nepovedali ako sa vysvihol. Skus sa na to tak nezameriavat, užívaj si ju kým je malinka a ono to neskôr príde. Držím palce
Moj syncek ma diagnozu, metabolicku a ideme na veci pomalsie, ale ma nasu uplnu doveru, ze robi to na co sa citi, pre nas je dolezite ze je inak zdravy. Teraz chodi s oporou a to ma rok a 3 mesiace, a absolutne ma netrapi ci na ihrisku niektore dietatko je popredu alebo pozadu alebo sa niektora mamicka pyta kolko ma mesiacov.. 🙂 Ja som pysna mama aj keby co bolo 🙂 Tiez tu nemam takmer nikoho a rodinu daleko. Mam ale najlepsieho manzela a viac nepotrebujem. Podla mna by si jej mala zo srdca verit, ze dokaze aj nemozne. Lebo vsetko je mozne ❤
nepomôže ti nikto ... je to v tebe. mám s tým skúsenosť. prešla som si tým....a vlastne to zažívam stále.... 🙄 Maminka akosi vycíti že niečo s dieťatkom nie je OK....
odporucam psychologa. bola som v podobnej situacii (tazky porod, vojtovka, stale som maleho sledovala). mne stacil jeden pokec s kamoskou psychologickou, ale ked pises, ze moc nemas kamosky, na tvojom mieste by som sla. nauci ta s tym pocitom uzkosti pracovat.
Ak chces, napíš mi správu. V Tom by som ti možno vedela poradit
Presne, niekomu pomaha uistovanie a niekomu nie. Mozno citis, ze nie je ok, a potom reci, ze je ok, posobia ako zlahcovanie, akoby si nemala oporu. Urcite psychologa pre seba a casom dat dieta asi vysetrit. Vies, ak tam aj nieco je, "nic" s tym nepsravis. Tym nic rozumej to, ze urcite robis a budes robit maximum, aby jej bolo dobre, ale ona nedokaze prekrocit svoje schopnosti. vycitas si nieco?
Inak stale je malicka, naozaj teraz moze byt pozadu, mozno by pomohlo od rodiny priznanie faktu, ale s uistenim, ze je priskoro na zaverecne bilancovanie. Pozri niektore deti maju este aj v 6 rokoch odklad skoly, ze su stale este kdesi pozadu a o kolko rokov je to neskor oproti 1,5 roku. Az bude mat 12, 14, mozno aj skor a fakt je zdrava, rozdiely uz neuvidis, tak si mozno uz ani nespomenies ze bola pomalsia.
nedavaj ju prec od seba taku malicku, potrebuje ta. psycholog je dobry napad, ale nie potom, ale uz teraz hned. kazda z nas ma nejaku tu svoju uzkost, ty mas svoju a je to uplne bezne a normalne. akceptuj dieta take ake je a nehanbi sa za neho. tiez by ti nebolo prijemne, keby sa za teba hanbila mama, ci muz... okrem toho je malicke a ked s nim pravidelne cvicis, dobehne aj hodne zameskane. deti v tomto veku dokazu robit obrovske pokroky v celom svojom psychomotorickom vyvoji. od teba potrebuje hlavne lasku a prijatie, nic ine, posunie ho to vo vyvoji najviac, viacej ako cvicenie
Najhoršia vec čo robia matky je - porovnávanie
Ja viem to robí aj tlak okolia, ja som si na moju dcéru tiež veľa vypočula aj ma to zamrzelo
Niektoré robia zo svojich deti superdeti a chceli by aby deti vedeli v roku abecedu spredu zo zadu🙃
Ty dcérku nechaj nech si ona ide svojim tempom neboj sa nič jej neujde a aj tak je ešte malička
Mojej dcére raz na pieskovisku jedna mamička začala vravieť že “taká veľká baba a nevie ešte rozprávať?” Áno mala dva roky a nevedela okrem slova mama povedať nič 😌 a? Prešli skoro tri mesiace a dcéra po mne zopakuje takmer každé slovo 😉 dokonca jedna osoba ju nazvala autistkou za to že nevedela rozprávať, lebo jej 1,5rocne dieťa vedelo viac slov ako moje 🤦🏽♀️ Preto detske ihriska by som najradšej obchádzala mega extra veľkým oblúkom, ale keď vidím aká je dcéra šťastná s deťmi a rada tam chodí, tak tie pridebane reči pretrpím 🤦🏽♀️
Hladaj si kamosky, maminy, ktore ti rozumeju a podporia ta ak sa este necitis na navrat do prace, to hned citis kto ti rozumie, su stale take dobre duse, len pohladat, syn mal kadejake komplikacie, ale musim povedat, ze s odstupom casu si velmi vazim podporu, ktoru sme dostali, neriesili, ze syn ako 3-rocny nerozprava, neriesili, ze je drobcek, pomahali a podporovali nas ako vedeli, hlavne psychicky a dnes je zdravy stastny spokojny a vsetko dobehol, hlavne mne bolo s nimi fajn a bola som vyrovnana, to uz len potom nasaval syn
Ja som tiez taka uzkostliva a vsetko pozorujem a googlim a potom stresujem. Ked mal maly 2 mesiace bola som si ista ze ma obrnu a cely tyzden som doslova prevzlikala. Potom som sa na to opytala fyzioterapeutky ci to ma a ona povedala: "Nie nema, ale aj keby mal, tak co". Proste nie je to koniec sveta, vsetky diagozy sa daju riesit. Ak treba, zmenis si zivotny styl... proste sa naucis s tou diagnozou normalne fungovat. Toto mi dost pomohlo, lebo aj teraz niekedy ma prepadnu take myslienky a chyti ma panika ale poviem si ze to zvladnem, bez ohladu na to ako to bude. Nejak tak sa naucit celit tej hrozbe a prestat sa jej bat.
Juj moja ale nepíšeš aké problémi a to sa ťažko niečo k tomu píše. Mne napr. syn až po roku začal chodiť a tlak okolia bol riadny, že prečo ešte nechodí? Moja odpoveď najprv bola, že každé dieťa má svoje tempo a keď to trvalo pridlho len som s úsmevom povedla, opýtajte sa ho, on vám to vysvetlí. Teraz má 15m a jemná,hrubá motorika nič moc, vkladačky? Nechytá sa každý predmet dáva do toho istého otvoru. Môj prístup stále dookola, pokojne formou hry mu vysvetlujem kde čo patrí že to je koliesko, to je trojuholník, to štvorec ten má takú farbu, ten takú vidíš čiže aj podľa farby nielen tvaru vieš kde čo dať. No veď ako s malým dieťaťom. A to trénujeme od roka. Veľa jeho rovesníkov papá samo. Môj si da 2-3lyžičky aj to trištvrte vysype/ vyleje a potom mi kyžicu dá lebo je hladoš a vie že sám sa nenaje. Aspoň myslím 😁. On sa teda narodil v 35tt aj keď to neznamená, že bude mať nejaké problémi, ani nevylučuje a milujem ho takého dokonalého/nedokonalého aký je. Robíš veeeľmi veľkú chybu, že porovnávaš, ozaj má každé dieťa svoje tempo a preto je to zlé. Nájdi si detský kútik, nejaké aktivity určite máte v meste ale blízko CVČ u nás funguje aj pre takto staté deti. Inak montesori bolo pôvodne pre postihnute detičky, to veľa maminiek nevie. Pohladaj nejaké aktivity pre 1,5r dieťa a skúšaj 2-3dookola dokým sa nechytí. Trpezlivo a s láskou (viem, že to je ťažké, kedže ťa to veľmi trápi) napr 2-3týždne a uvidíš. Adaptujte sa do kolektívu, od iných detí môže veľa odpozerať. Alebo sa ty “správaj” ako dieťa, pozorovaním sa veľa vlastne všetko učí. Hladaj na malej každý jeden aj keď
Len malilinký pokrok, teš sa z neho, zatlieskaj jej, pochváľ ju, vybozkávaj, z tvojho príspevku vyplýva, že ostatné deti vidíš ako veľmi šikovné, no svoju dcérku nie. Daj tomu nejaký mesiac dva a keď to nepôjde porieš s pediatričkou. Možno odporučí psychológa a potom poriešiš s ním. A čo ti veeeeľmi odporúčam ak to nerobíš daj 1-2x do mesiaca malú ocinovi a ty choď s kamoškou na kávu, koláč, precvhádzku . Riešte všetko len nie deti. Vypni od rodičovstva aspoň na hodinku a veľmi sa ti uľavý. Alebo si daj sluchátka do uší a choď si do lesa zabehať a vypni. NEMYSLI. Ja som pred MD pracovala s deťmi na 1. stupni, ktore majú rôzne poruchy učenia, vývinové poruchy ale aj telesné postihnutia, ono to išlo zväčša ruka v ruke. Poviem ti každe jedno dieťa a to som ich mala dosť, potrebovalo iný prístup. Rovnaká diagnóza, no to čo pltilo na jedno, neplatilo na druhé. Takže dajte si čas aj ty hlavne sa tým netráp kedže židna diagnóza nieje a aj malej. Možno ju len troška podceňuješ. A ak by sa aj nejaká diagnóza potvrdila, dnes už je toľko informácií, školstvo sa takýmto deťom venuje. Nieje to ľahké, no nieje to nezvládnuteľné. Len je treba dostatok trpezlivosti. Ale verím, že sa ani nič nepotrvdí a slečna je prosto len lenivec a časom prekvapí aká je šikula.
Ahoj ako si na tom dnes? Mozem ti napisat spravu?
Neviem si pomôcť.. Uvažujem, či by pomohol psychológ, alebo či by jej viac neprospeli jasle ako ja. Mám pocit, že jej veľmi ubližujem svojou úzkosťou a že čím ďalej odo mňa bude, tým bude spokojnejšia. Som z toho dosť na nervy.