Tažké materstvo s 2-ročným dieťaťom

Este jedna oprava,snazim sa ovladat 99%casu,pisem rychlo,ospravedlnujem sa.

Je to normálne tiež si len clovek.Ved je to práca 24/7 materstvom sa ucis každý den.Ja mám výčitky aj po 13 r😊mala by si sa nejako ventilovať mat iba čas na seba.nepoznam mamu, ktorá by niekedy nevybuchla.A najviac to trápi tie, ktoré dávajú do vzťahu, materstva vela.

@eliska13 Dakujem pekne.

a co sa stane vtedy? zbijes ho pacnes mu kricis ci co robis ked je to najhorsie? skusala si v tej chvili mu hovorit ako sa citis? napr. adamko teraz som velmi nahnevana ked vidim ze strkas ruku xo zastrcky aj ked vies ze sa to nesmie. zavriem ta do izby a ja sa idem zavriet a predychat svoj hnev. lubim ta a hnevam sa.

Skriknem a povrcim,uz sa stalo,ze dostal po stehienku,smial sa tomu,ale ja som az stuhla,co to robim,ved ho nebijem.Skusim to takto,ako pises,Dakujem.

@juliet86 Len rozmyslam,ze to tak vlastne aj robim,ze idem predychat,aj jeho zatial niekam bezpecne umiestnim.Ked robi zle,odidem atd.Len proste pride vzdy raz ten bod,kedy jednoducho vybuchnem,najhorsie je,ked sa mi neda vtedy odist,alebo to nejak riesit.

No u nás hlavne pri dcere je to na dennom poriadku. Ono sa to veľmi lahko povie, vysvetluj, bud trpezlivá..... Niekedy to proste nejde. Aj ja občas kricim a capnem jej. Vtedy sa preberie a prestane robiť to, čo nemá. Starší syn taký nebol. Poslúchal na slovo, nezuril, nerobil naschvály . Kazde dieťa je iné.... Bud v pohode. Si len človek, robíš čo môžeš.

Nerozumiem tomu kedy začína robiť naprieky. Či keď sa niečomu inému venuješ, alebo pri hre. Podľa mňa má priveľa podnetov. Ak sa s ním celý deň hráš ako píšeš, tak možno takto dáva najavo to, že potrebuje trošku kľudu. Alebo len skúša mantinely. A ty sa musíš naučiť zvládať to bez vybuchnutia, čo teda nie je jednoduché. Nie si anjel ale matka 🙂.

a pomenujes nahlas pred sebou a pred nim ked zacnes citit ten stres? to je velmi dolezite. uvolni sa ti uz len tym se ho pomenujes chapes

Bit by som ho nebila, ale jasné, že aj mne ruka vyletela.Kazdy ten tlak, potlačenie zlosti, emócií inakšie prežíva.Ideal by bol, keby si si zacvicila, behala, aby si to dostala von.A inac sa len ovládať prídu aj horšie časy.
@juliet86 sú deti provokatéri, ktorým to robí dobre stále skúšať a môžeš x krát povedat po dobrom, zlom, vysvetliť a pod....stačí, že sa stretne mama a dieťa s úplne odlišnými povahami a koniec nehovoriac ešte o povahe otca a jeho vychove a ocakavaniach.
Na FB je jedna česká psychologická Sarka Miková napísala knihu teórie typu ta je o deťoch povahach, introverti, ...tie čo potrebujú stabilitu, nejaký systém a pod...a potom knihu každá mama je iná sú to super knihy, ale trocha ťažšie na čítanie podľa typov povahy mamy a dieťaťa.Ak je mama pedant a má rada režim, systém a narodí sa jej dieťa, ktoré je úplne iné celý deň majú zvady.Kniha je drahšia, ale hrubá a je to podľa mna najlepsia kniha o prístupe a vychove možno niekoho zaujme😀

Tak ma 2 roky a skúša a skúša.. nemas svätú trpezlivosť, to je vsetko..a je to normalne, neda sa popri vsetkych povinnostiach prejst vsetky tie detské výmysly vzdy s chladnou hlavou. Ale vies co? Ked uz to konecne budes vediet lepsie zvládať tak on uz bude rozumnejší a bude ta menej nervovat 😆 ja som sa teraz pristihla ako hovorím mojej mamine ze na nasu takmer 4rocnu som skrikla naposledy pred týždňom.. a keďže sa snazim tiez vzdy vsetko pekne a podobrotky, tak teraz ked zahucim tak mala je v pozore a hned kludna a uz aj hovori dobre mami nehnevaj sa.. neboj, prejde to.. a zase deti musia poznať aj svoje hranice a vzdy lepsie vybuchnut krikom ako udrieť. A to teda mne sa tiez 2x podarilo ale ničomu to nepomohlo tak som sa naucila aspon to zvládnuť, ze neudriem.

neviem , ja to materstvo až tak neprežívam . Možno je to počtom detí , ale čím ich mám viac , tak to beriem s takým nadhľadom . Svedomie síce mám , aj pohučím , ale nikdy ma z toho nehrýzlo . Život nie je dokonalý , ani my mamy a ani deti. Deťom sa venovať treba , ale netreba tomu obetovať samú seba. Musia sa neučiť aj frustrácii , samostatnej práci a tak .

Mam 2,5r. Ked mala skoro dva roky skakala po gauci ( gauc v priestore) a vyklanala sa naschval chcela spadnut cez opierku a este sa aj smiala ze aka zabava ... tiez som mala nervy ze az sama doma ...raz som nahucala nepomohlo! Potom som chytila gauc a dala ho opierkou ku stene - hrozne to vyzeralo cela ta prerabka(skrine v strede) a vysvetlovala kludne a vysvetlovala.. a tahala sama gauc a skrine - a pochopila to hned ... odvtedy pokoj so vsetkym ...podobnym...teraz je to uz dlho na svojom mieste vsetko a aj pokoj je . .... vtedy to vsetko pochopila co som rada ..

@yipsylonka9742 este to dopoviem ze ona je od narodenia taka opatrna aby sa ani nestuchla😊... teraz mi povie ze ide auto pod maminka na kraj a pod. a to som ju nikdy neucila- sama sa to naucila lebo sa bala od malinka mala respekt...tak to mam trochu jednoduchsie ...

Si úplne super mamina, všetko robíš dokonale a s láskou. Deti sú také, skúšajú hranice, uvedomujú si ze sú tiež osobnosti, ktoré môžu vzdorovať. Je to úplne normálne. Treba to brat ligth. Dookola dookola vysvetľovať, ono raz pochopí. Keď si z nervami v koncoch, tak skricis, capnes,nemaj výčitky si tiež len človek. Dieťa to neberie tragicky. To je podstatné že sa veľa spolu smejete, veľa času mu venuješ. Ono raz dospie tiež a pochopí prečo mu nedovolis určite veci. Veľa trpezlivosti 🙂

Nepochybuj o sebe, aj v skratových situáciách určite robíš to čo by sme urobila každá, každej z nás už ušli nervy keď je toho veľa, aj moja 2r už dostala na zadok, samozrejme ľahký capanec aby sa uvedomila a tiež sa za to hanbím, aj som si poplakala keď ma nevidela. Zvýšiť hlas musím tiež, inak by mi o pár rokov skákala po hlave. Verím že každá pristupujeme k dieťaťu tak aby sme z neho vychovali dobrého a slušného človeka, a to niekedy podobrotky nejde. A hlavne si nájdi čas aj na seba, dieťa sa môže chvíľu hrať aj samé, ty si na tých 10 minút vylož nohy, vypi si teplú kávu a prelistuj časopis. Nemusí ťa mať 24/7 pri sebe, stačí že ho máš na očiach, vydýchni si už.

jeemine,ked vidim tie maminy,co si v pohode robia v zahradke a dvojrocne deti si zatial stavaju vezicky a trhaju kvietky,zatial co moj rozhadzuje vsetko naokolo,ze si aj niecim trafi do hlavy a ak som aj chcela nieco urobit,tak to zabalimt,tak mi je ozaj do placu,ale to uz je z ineho sudka.🙂Len ze si myslim,ze take maminy ani nemaju preco mat nervy na pruzine.🙂

Dakujem vsetkym krasne za rady a povzbudenie.🙂

Chápem ťa. Ja mám 6 ročnú a 2 ročnú a posledný týždeň je to už cez čiaru. Prestali ich baviť akékoľvek záujmy ani hračky ani ísť von ani praktické veci ako spolu variť upratať alebo sadiť či čosi .. tieto dni sú také dlhé a vyčerpávajúce že sa od rána modlím nech už je večer. Staršia dcéra začala mať záchvaty vystrája nonstop ešte horšie ako mladšia. Je agresívna trieska s vecami a dnes skončili s prázdnou detskou izbou všetky hračky som zobrala lebo ich hádzala kade tade a bolo to nebezpečné kopala do nich a ničila. Človek sa pre deti môže aj roztrhať a nikdy nebude dobre. Snáď otvoria škôlky a nech ide 🤷 .. výdrž snáď je to len obdobie

MaLa som podobne pocity pri prvom syncekovi, objavuje svet, chce vsetko a hned, chlapci su taky. Mozete byt spokojna a stastna, ze mate zvedaveho chlapceka a s tym vybuchom...ja som si odsledovala, ze ked uz to na mna ide, vytiahnem magnezium a daco sladke za odmenu a dajak to prehrmi a mam opat ,,nervy,, na situaciu, samozrejme niekedy pomoze pivko vecer🙂, ale vacsinou som sofer, takze skor tmave za odmenu, vela sil a ziadne vycitky, deti potrebuju aj taku spatnu vazbu, hranice urcujeme my rodicia, deti bez hranic sa necitia dobre, pre zdravy vyjoj aj pokricat ak treba;)

@sunny8 Veru,clovek sa moze aj roztrhat,nikdy nebude dobre-to mna dnes napada od rana taka veta.Je to napor,strata socialnych kontaktov pocas karanteny,deti to tiez vnimaju,ta strata zaujmov,co pises,moze byt aj kvoli tomu.napriklad u nas,ked nevidi live zvieratka,tak uz pomalicky bude vsetko hav,lebo to nevidime bezne v lese na prechadzke a nadvore.🙂

@majcii dakujem za tipy.

Neporovnavaj sa s inými mamami, ktoré si kopkaju v záhradke.. aj ony sú určite na nervy občas a keď nie, tak to ešte len príde.. je úplne normálne že človek nemá svätú trpezlivosť, naopak myslím si, že dieťa musí aj občas vidieť že mama sa nahnevať vie a musí vedieť že prekročilo hranice..

Aj u nás sa krici, kričia deti, kričím aj ja - nie som dokonalá matka, hoc sa môžem snažiť neviem ako.. proste sú zle časy v dnoch, keď pohár trpezlivosti pretečie.. moje deti sú milované, nie sú týrané ani bite, ale zase si nemôžu dovoliť všetko.. resp. Keď si dovolia, zistia že to prehnali..

Dievcata,dakujem Vam vsetkym,ste uzasne.

Kazdy jeden prispevok bol plny vlastnych skusenosti a velmi si to cenim.🙂

@jana_eyre_2 to aj ja si myslim...presne . .. ved deti musia vediet aj nahnevanu mamu... to je normal predsa...nie iba ruzovy svet - ved taky ani neexistuje

@jana_eyre_2 Ach,jaj,keby som tak vedela korigovat tie vycitky a rozlisit,kedy su neopodstatnene a kedy na mieste.najradsej by som bola stale tou dobrou a trpezlivou,respektujucou,podnetnou a este raz donekonecna trpezlivou.

😂 to by si priala azda každá mama.. ale sme len ľudia, ti robia dobre aj zlé veci - ak svoje dieťa miluješ a venuješ sa mu - vyváži to kazde neopodstatnený hnev...