Ahojte. Mám 18 mesačného syna, ktorý od svojich 10 mesiacov hádže všetko na zem a do ľudí. Moja staršia dcéra toto nikdy nerobila. Čokoľvek má syn v rukách, tak to hodí, či je to hračka, alebo jedlo. Nedám mu nič, tak scény a plač, dostane to, chvíľu sa hrá a potom hodí. Horšie je to na ulici, alebo na ihrisku medzi deťmi. Do každého hádže čokoľvek má v ruke. Skúšala som všetko. Placnut mu po ruke, nakričať, pekne, vysvetľujem, keď pekne podá, tak pochválim. Ešte nerozpráva. Staršiu sestru bije, aj mňa a hnevám sa, ale nič si z toho nerobí. Doma to nevidí. Ďakujem za rady a skúsenosti.
Ked to hadzanie zacalo v 10 mesiacoch tak to bolo asi skumanie gravitacie. Robia to vsetky deti, teraz to uz bude asi skor vzdor a skusanie hranic, lebo vie ze ti to vadi. Ak uz chape pricinu a naslaedok, skus vyrobit hru na hadzanie aby si naplnil tu potrebu hadzat a zaroven pochopil ze na hadzanie je preistor, ale za urcitych podmienok. Chodte von s krabicou nerozbitnych hraciek a vsetky s radostou pohadzte co najdalej, alebo z co najvacsej vysky. Popri tom vysvetli ze taketo hadzanie je OK, ale hadzanie do ludi nie a ak hodi do teba, hru budes musiet skoncit. V momente ako hodi hracku do teba, alebo sestry, tak hru s nim koncim aj napriek tomu ze bude velky plac. Toto vsetko musis robit v klude, bez hnevu a kriku.
Tomu ze bije dceru aj nieco predchadza? Je to reakcia na nieco? Ci len tak z cista jasna capne. Ak udrie teba vysvetli ze ta to boli a potrebujes aby s tym prestal a ak este raz udrie, bude musiet odist, alebo ho dat do stolicky alebo inac zabranit bitke. Musi pocitit nasledky svojich cinnov. Ale to len vtedy ak chape tu pricinu a nasledok. Ak este nechape, tak len odputavat pozornost, vysvetlovat.
Ak je to hodenie, alebo bitka reakcia na hnev, tak mu skus vysvetlit ze hnevat sa je v poriadku, ale nie je dobre hadzat a bit a ukaz mu co ine by mohol robit ked sa hneva. Pokrkvat papier, zadupat nohami, zakricat, udriet rukami o zem do vankusa. Nauc ho ako na hnev spravne reagovat.
@andreatytler ďakujem za radu. Nepredchadza tomu nič, proste príde k sestre a ťahá jej vlasy, alebo ju poriadne tapne do tváre, mne to isté, alebo niečo do nás hodí. Pritom nič mu nerobíme. Snažíme sa mu ukázať, že nás to boli, ale on nič. Robí to ďalej.
Ahoj, ja mam pomaly dvojrocaka, robi úplne to iste, sama som z toho nestastna, uz neviem akym spossobom nanho ist, je to niekedy velmi vycerpavajuce, lebo akokolvek sa snazim skoro nic nepomaha, a nevidim žiadny zelany efekt🤷♀️takze spolusúcítim
@trgypadl a ja som myslela že len moje dieťa je také. Lebo vonku iné dieťa také nevidím. A najhoršie je to na ihrisku. Ja sa až hanbím. Ospravedlňujem sa všetkým. Dávam pozor, ale nehoda sa stane a je mi to trápne.
Nie nie, je ich urcite viac, ale o tom sa asi tak mov nehovorí. Ano aj na ihrisku to mam podobne, niekedy odchadzam ako po hodinovom treningu, uplne spotena. Verim, ze to je obdobie a prejde.... nas maly je proste zivan. On si pocas dna dokaze sadnut max na 15 min, inac je stale v pohybe...
Nas dvojrocak tiez rad hadze. Starsi synovia to nerobili v takej miere. Teraz je to uz trochu lepsie, tak pol roka dozadu, to bolo naozaj najhorsie. Najviac pomaha hned po prvom hodeni nevhodnej veci napr. auticka povedat: Na hadzanie su lopticky. Auticko je na tlacenie. Ak chces hadzat, vezmeme si lopticky. A hadzat vhodnu vec. Najlepsie dat hned do ruky, ze to moze hodit. Vonku casto hadzeme kamene a drievka do potoka. Teraz rad hadze pupavy, to mu dovolim aj do nas a popri tom utekam a jasime sa. Vybije si potrebu hadzania a uci sa, ze rozne predmety maju rozne funkcie. Rovnako by som to spravila s buchanim, hned stopnut, povedat, ze surodenec sa moze len pohladkat a na buchanie je nieco ine, napr. detske boxovacie vrece zadovazte.
To capanie je podla mna iba hra. Skuma ako budete reagovat. On capne a ty ukazes ze ta to boli. Ako take divadielko. Bum, Au au
Pre neho to nic neznamena ked mu ukazete ze vas capnutie boli. Este je primaly a nechape to ze nie je spravne zapricinit inym ludom bolest. Empati sa dostavi u vela deti az ovela neskor.
Ked uz bude chapat pricinu a nasledok, skus mu urcit pravidla, kde on pociti nasledky svojich cinnov sam na sebe. To ho bude motivovat aby necapol.
Nejako ste to vyriesili?
Skisenost mam, rady zial len take slabsie. Moj syn ma 3 a pol a este stale to robi, hoci uz o dost menej. Nikdy nic moc nepomahalo, alebo len na chvilu. Uz ani ked vedel dobre rozpravat, tak nedokazal zdovodnit, preco to robi. Proste zrazu donho nieco voslo a hodil nieco o zem. Nemotivovalo ho ani to, ze sa dana vec pokazila, rozbila. Nakoniec sa nam ho podarilo relativne skrotit takou blbostou, ze vzdy, ked nieco hodil, tak manzel zjedol nieco, co ma on velmi rad - napriklad najvacsi a nahkrajsi oriesok z balika, susenu marhulu. Vtedy mu uz na tom zacalo zalezat, ale vtedy sa zaroven ukazalo, ze ani on sam nevie, preco to robi a ako to ovladnut. Doniesol si k posteli taku sosku anjelika, ze vraj ten bude nanho davat pozor, aby nehadzal, lebo sam si s tym nevie poradit. To mal ale uz tak 3 roky. A stale to uplne nepreslo, ale uz je to o dost lepsie.