Syn stále škrieka a piští
Syn má 16m, mame len jeho a sme s manželom naňho sami, staráme sa myslím ze vzorne, ma vsetko co potrebuje ale posledný mesiac zacal odveci pistat a strasne neprijemne jacat. Hlavne vo chvíľach kedy sa mu niečo nepáči alebo keď mám plne ruky práce doma a on sa zrovna vtedy pyta na ruky.. Neviem doupratovať, neviem dovariť, susedia sa už sťažovali, a nečudujem sa im, ja som na liekoch kvôli bolestiam v ušiach lebo keď spustí, úplne mi to v hlave rezonuje a strasne to bolí. Neplatí naňho nič, otvorene poviem ze už keď je fakt toho moc tak mu struhnem zo dve po zadku, aj tak tam ma plienku, ale nepomôže. Pekne sa sním hráme, rozprávame, opisujeme vsetko co robíme, co vidíme vonku, v televízore atď, ale on vacsinu dňa len zjape a pisti, bez plaču, ničho neboli, je sýty, prebalený, zuby ho me bolia nemá nič napuchnute ani za mu teraz nerezu, nesucha si rukami žiadne miesto na tele, ale prosim vas poradte mi ze ci je to len dáke obdobie v tomto veku alebo co...
Moj bol hluchy... teda nie hluchy - pocul, ale velmi slabo...mal zalahnute bubienky... pocul sa ako pod vodou... komunikacia s nim neskutocne tazka, nevyse sa tym pistanim od mala samozrejme naucil dosiahnut svoje, lebo ignorovat sa to nedalo. Moze to prijst nahle, u syna sa to vyrazne zhorsilo po zapale usi... ktory bohuzial si mohla kludne prehliadnut, stacilo mat par nekludnejsich noci a sopel a zas to odoznelo, zapadnute bubienky ostali... syn normalne reagoval na zvuky, fungoval... ale pocul to velmi zle... mozno skuste ist aj touto cestou... minimalne by stisil podstatne decibely pri tom nervaceni...
Mám syna v podobnom veku, tiež samozrejme zjape, keď sa mu niečo nepáči. Varenie, upratovanie - tiež sa hneď pýta na ruky, krik. Ak sa mi dá, tak spravíme kompromis, že ho dám k sebe do stoličky nech na mňa aspoň vidí alebo vymyslím nejakú pre mňa prípustnú alternatívu 😅 ale ak sa nedá alebo to nepomôže, tak ho nechám kričať, snažím sa mu kľudným tónom povedať, že chápem, že sa hnevá, ale ja to musím dokončiť atď. Nechcem ho naučiť, že jačaním dosiahne svoje. Ale samozrejme, že mi to aj riadne lezie na nervy, hlavne keď sú celé dni niekedy také. Verím, že to raz prejde...
Moj ma 4 a od narodenia vrieska, škrieka, pišti, fňuka, kňuči... A teraz je to asi úplne najhorsie obdobie zo všetkých co sa týka toho skriekania, nemá ziadne problémy ani s ušami, ani s ničím... Je proste uvrieskany, aj ked sa hra sam tak strasne kričí, no v skolke je totálny anjelik ani nevedia ze ho tam maju... Ked pridem po neho hned vresk... Mam len jedno, venujem aj venovala som sa mu co to len slo, telku kuka minimálne... Asi su proste len take hlucne deti deti
No vitaj v období vzdoru. Práve si začal uvedomovať svoje ja a že sú veci, ktoré proste chce vynútiť. Niektoré deti majú väčší temperament, iné menší, ale prejdú si ním všetky.
Ja mám dve také upišťanē. Tiež sa bola suseda sťažovať, a bola aj hnusná, že ich mám "hodiť do kočíka a ísť von" lebo od rána do večera zjapú. No hej, ale čo ich mám biť? Nechcú sa pekne hrať, neposedia, hádajú sa o jednu blbú loptu, aj keď majú dve rovnaké, vrieskaju, smejú sa nahlas, aj sa naháňajú...podotýkam, že ráno vstávame o 7hod, do 9hod sú ticho, lebo umývame zúbky, raňajkujeme, prebalujem, prezliekam. Potom sa takú hodinu hrajú celkom pekne. O tej 10hod ideme von do 12hod, mladšia buď zaspí v kočíku, alebo potom doma od 12,30 do 14-15hod spia, potom zase jeme, ideme vonku na hodinku a potom už zjapú. Pre susedu je to celý deň, od rána do večera, možno hlasnejšie je u nás ako u nich, ale veď sú to deti. Chcú si vydobyť svoje, prekrikuju sa, hádajú. Aj bijú 🙄 a mne niekedy ide puknut hlava a vypustím ten krik a neriešim m ignorujeme ich. Kým neplačú, že si ublížili 🙈 a susede som povedala, že neplánujem im zalepiť ústa a priviazať o radiátor aby sa nehybali a nekričali.
Júj, nezávidím... Ja som si dávala štuple do uší, trochu to pomáhalo. No a potom lieky na bolesť hlavy. Teraz má 5, tak už veľa vecí mi radšej vykričí, ale niekedy si aj pojačí, tak ja už vyťahujem štuple a čakám kým to odznie. My sme žiaden iný nástroj, ako ukázať mu, že jeho pišťanie na nás nefunguje, nenašli... Uši má myslím v poriadku.
Pozri si nejaké videá z nevychovy. Mne to pomohlo pochopiť že aj keď mne sa zdá že nemá dôvod kričať, on mal na to naozaj veľký dôvod. Naučili sme sa komunikovať a odrazu mám doma usmievavé slniečko.
Jaj zle... nechas dieta kricat aby si mohla doupratovat a ked krici prilis vela tak ho este zbijes. Ak nema ziadnu diagnozu... co sa kludne moze ukazat az neskor, tak dieta ma vzdy dovod na to aby plakalo alebo kricalo. Ved on krici preto ze chce byt s tebou. Vravi ti ze ta potrebuje, je mu za tebou smutno, lubi ta a boli ho to ked nemoze byt s tebou. Nasledujuce 2 roky bude tvoje upratovanie, varenie a vobec vsetko trvat 3x tak dlho ako pred dietatom. Upratuj a var s nim. Rob vela prestavok, kedy ho pomojkas a pohras sa s nim. On si dobije "mama baterky" a vydrzi na dalsich 10 bez teba. Porkajaj cibulu, pomojkaj, umy zeleninu, pomojkaj a tak dalej kym je hotovy obed. O par mesiacov vydrzi bez teba 15 minut a ked bude mat 3 roky dokazes navarit aj cely obed bez vyrusenia. Zaobstaraj si uciacu vezu a zapajaj ho do varenia.
A ked krici ze sa mu nieco nepaci, tak sa skus s nim dohodnut. Naucte sa robit komromisy. Mozes ho sice naucit ze ta bude na slovo pocuvat a prestane vyjadrovat svoje emocie, ale to budes musiet z neho vytlct, tak ako to robili generacie pred nami. Pozri si ten internetovy kurz Nevychova ako radi @angel993.
Treba respektovat, ze ma momentalne upistane obdobie. Je to dieta, nie stroj, nie robot, ale clovek v zaciatkoch vyvinu.
A uz nikdy ho nebi - nasilim sa problemy neriesia.