Štvorročný syn sa po mne stále vešia
Ahojte,mám taký zvláštny problém, ani neviem, či niekto pochopí, čo vlastne myslím.Mám 4 ročného syna, ale toto trvá už minimálne rok a pol. Syn sa po mne neustále vešia alebo ako to mám opísať. Kedykoľvek ma má v dosahu, že sedím na gauči, na zemi pri ňom, keď sa hráme, ležím v posteli, v momente je na mne vylezený, “sápe” sa po mne, lozí krížom cezo mňa, vešia sa mi na krk, proste si pripadám jak nafukovací hrad. Robí to nielen mne, ale aj mužovi a najhoršie je , že aj ročnému bratovi. Proste príde k nemu, začne si po ňom líhať a váľať sa. Prosím vás, je toto normálne správanie dieťaťa? Lebo mnesa to nezdá normálne a strašne mi to vadí. Mám ešte menšieho, ktorého kojím, spí so mnou v posteli, nosím na rukách a proste spolu so starším ja som za celý deň taká ochytaná, že keď si predstavím, že sa ma má niekto dotknúť normálne ma striasa. Syn mal fyzického kontaktu veľa, keďze vidím, že je taký že to asi potrebuje. Objímam ho často, hladkám hocikedy keď idem okolo, hráme sa spolu veľa, zaspávame tak, že ležím pri ňom a hladkám ho. Može spať aj s nami v posteli, aj spával, ale už nechce, sám sa vypýtal do svojej postieľky. Keď toto začne robiť, vždy to hneď riešim. Vždy slm to riešila po dobrom, zme mi je to proste veľmi nepríjemné, nie som preliezačka, ak sa chce túliť a mojkať, budem rada, nech si pekne sadne ku mne a pritúi sa, ale nie skákať po mne jak opica. Ale to ako keby som do vetra hovorila, on proste neobsedí.tak som začala robiť to, že keď to začne robiť, postavím sa a odídem. Ale to tiež nemá žiadny efekt. Nadávať alebo ho za toto nejako trestať určite nechcem, ale už mi to tak strašne vadí, že veľakrát ho od seba impulzívne odsotím a skríknem naňho. Ja viem, že je to asi smiešny a banálny problém, ale hrozne ma to obťažuje a neviem ako ho to odučiť. Myslela som, že z toho vyrastie, ale trvá to už dlho a vobec sa to nezlepšuje, riešim to s ním naozaj denne. Mali ste niekto takéto dieťa? Čo pomohlo?
@elizabet173 toto presne robím už minimálne rok a pol. Jasné nie, odchádzam keď to začne robiť, prípadne hi zo seba zložím a objímem len tak. Vobec to nepomáha ani po vyše roku. Ja ho to nenechám robiť, lebo mi to je vslovene nepríjemné, takže vždy to utnem. Nemyslím , že to súvisí s mladším, lebo to robil aj pred jeho narodením. A ani naňho nežiarli, majú veľmi pekný vzťah. Skor naopak, dopraje mu, keď aj napríklad niečo dostane, vždy sám dá aj bratovi, neubližuje mu, stále chce aby bol pri nás. Ja s ním chodím aj sama, zvlásť keď bol maĺy menší, tak sme chodili na ihriská, na bicykel. Teraz už on sám povie, nech zoberieme aj menšieho, že on nechce bez neho ísť. Takže podľa mňa toto nie je príčina, skor že je taká kontaktná povaha, nemyslí to v zlom, on tým možn vyjadruje svoju náklonnosť, len teda za ten dlhý čas sa mi nijak nepodarilo to ukorigovať do pre mňa únosnej miery.
tak potom už len tvrdšie, povedala som ti, aby si po mne neskákal, že sa mi to nepáči, ak sa to ešte raz zopakuje, pôjdeš si sadnúť na túto stoličku a budeš tam sedieť bez hračiek. A treba ho tam päť minút nechať. Nepomôže ani keď sa ešte len chystá na teba vyliezť a ty mu dôrazne povieš nie, nerob to? Lebo mi to pripadá, ako keby na seba tým pútal pozornosť.
ešte ma napadlo, skús mu robiť niečo, čo sa mu nepáči, čo nemá rád, napríklad, ak sa chce vonku rozbehnúť, držať ho, ak chce niečo skladať, chytiť mu ruky a spýtaj sa ho, či sa mu to páči. A povedz mu, že ani tebe sa nepáči, keď po tebe skáče a keďže sa máte radi, nebudete si robiť to, čo sa tomu druhému nepáči.
Moj trojročný robil nieco podobne ked mal mladsi par mesiacov, zliepal sa mi po nohach ked som nieco robila alebo niekde sla mna šlo z toho porazit, nastastie to rychlo pochopil, ale vela krat som musela zvýšiť hlas, ze proste toto nie, ze mi to je neprijemne
Je to proste žiarlivosť.
Je to tuzba po kontakte. Uzivaj si to a bud viac kontaktna aj ty. Ked ides okolo neho tak ho objim, pohladkaj mu chrbatik, hlavku, chyt ho za rucku. Rychlo to detstvo prejde a potom sa uz bude hanbit mamu objimat, viem o com hovorim, moje uz maju 15 a 13.
Moja ma skoro 5 a tiez to robi 🤦♀️ a aj jej 15 mesacny brat. Mna uz z toho toez vystiera. Akonahle si sadnem, lahnem, v sekunde su na mne. Niekedy mi prasknu nervy, niekedy ich necham. Ale uplne ta chapem.
Je to uplne normalne. Aj v rodine mame dvoch chlapov,ktory sa radi tulkaju. Ved je to krasne. Dokonca jeden ma 9 rokov a stale sa rad prituli,objima sa rad a celkovo ma rad kontakt s ludmi. Stale je to lepsie,ako ked dieta sa nechce objat,nechce pusu a ked mu das pusu,tak si utrie tvar 🤣
@hilda08 nemusi to byt ziarlivost aspon u nas v rodine to nie je sposobene ziarlivostou. Su to proste take typy deti. Ved aj dospeli su niektori ako psi cumak a niektori sa radi obijmu,su kontaktni. A nie je to sposobene ziadnou deformaciou osobnsoti,je to jednoducho taky typ cloveka.
Môj to robí tiež, a súrodenca na ktorého by žiarlil ešte nemá. Je proste kontaktný. Potrebuje sa stále mojkať. Nedáva pri tom pozor a pomliaga mi aj dušu 😀. Už som si zvykla , občas mu poviem nech je opatrnejší,ale neodháňam ho. U nás celkom zaberá, že ho postavím, vystískam a potom už ide preč spokojný. Keď ho ignorujem tak mi dobre, že na hlavu nevylezie a keď ho pošlem preč tak sa ofučí alebo je smutný, takže ho proste len vystískam dám mu jednu pusu a vybavené.
@marca12 tu ale nejde o tuľkanie, ale o to, že po nej skáče. Veď píše, že ho objíma, hladká, mne to skôr pripadá na pútanie pozornosti na seba
@elizabet173 A fakt,mas pravdu. To som prehliadla,ze po nej skace ako opica.
My máme takého malého psíka bígla, má vyše roka a robí niečo podobné, stále skáče a niekedy má špinavé labky, tak ho vyháňam.
Nemusi to byt ziarlivost, moj nema surodenca a robi to tiez. Ja mam take dost citlive nervy, takze niekedy mi to dost vadi, raz ma to tak predrazdilo, ze mi skoro az slzy vosli do oci a vyskocila som, co som to uz nevedela zniest. Vtedy z toho ostal dost zaskoceny. Manzelovi to nevadi, takze ked to robi a je toho uz moc, tak mu poviem, ze bud sa prituli v klude, alebo pojde k ockovi. Inac mame kontaktu dost, hladkam ho vela, tulim si ho. No beriem to tak, ze to je taka detska neposednost a ze niekedy chce byt v kontakte a zaroven sa jasit. Ked to presiahne iste medze, tak sa ohradim, no a inak len cakam. ze to prejde, navzdy to robit nebude.
nebude to žiarlením na mladšieho súrodenca? Toho nosíte, on si pripadá odstrčený. Stanovte pravidlá, nedovolila by som mu po sebe skákať, loziť, môžeme sa objať, hladkať, ale vešať sa na mňa nebude. S dôrazným nie ho odstrčiť. Pritúliť sa môže, ale keď začne po tebe skákať, vždy ho odstrčíš. Treba asi dlhší čas, kým pochopí, že to myslíte vážne a že to bude platiť pri každom pokuse skákať po tebe. Ak vydrží aspoň pol dňa sa po tebe nevešať, nevyliezať a neskákať po tebe, pochváľ ho a pritúľ si ho. Určite po ňom nekrič, skús aspoň raz týždenne nechať mladšieho mužovi a ísť niekam s ním, iba vy dvaja.