Strácam sa vo vlastnom dvojročnom dieťati

Prepac nepomozem ale musim -2 rocne dieta nie je babo!!

Náš autista vedel napodobňovať zvieratá, neviem už presne v akom veku začal...
Neurológ vám autizmus nepotvrdí, to robí pedopsychiater, ale až po návšteve psychológa alebo špeci centra, kde autizmus diagnostikujú.

@hennyinnsbruck batola, prepáčte za zlé pomenovanie, som dosť v rozpoloženom a vystresovanom stave keďže odkedy sme boli na preventívnej prehliadke sa neviem sústrediť vobec na nič

@thereisabear nevieme neposlala nás k psychológovi ale do centra na neurologický pohovor, v tom centre sú aj autisticke deti, akoby poradenské centrum a podla toho pohovoru ako ju budú sledovať jej činnosť podľa toho nás bud pošlú ďalej alebo povedia na rovinu je alebo nie je

@anonymnamamina uplne ta chapem a preto som pisala prepac aby si to nechapala zle ale mne slo oci vyhodit😆
🍀

@thereisabear takze som sa veľmi neupokojila pre nás to bol obrovský pokrok ze niečo konečne zopakovala alebo sa niečo nové naucila.... smiem sa spýtať aké priznaky ste si všimli na vašom dieťatku?

@hennyinnsbruck to je v poriadku, ja sa nehnevám, ja už ani neviem co cítim, len som totálne vyklepana z toho ako neustale sledujem moju dcérku

@anonymnamamina autizmus ma.rozne stupne. Môže mat len prvky autizmu a dokáže fungovať takmer ako bežné deti. Môže to zvládať. Môže ovladat zvuky zvierat. Jeden zo znakov je aj to, ze vynikajú v nejakej oblasti. Niektorí rodicia si povedia, nas nemoze.mat autizmus, ved ovlada vsetky značky áut od 2 r - a práveže to je jeden z hlavných znakov. Ale.nemusi to byt vás prípad. Pamätám, že tu písala jedna mamička, ze jej syn prejavoval vsetky znaky - nereagoval na meno, nemal.ocny kontakt, hodinu dokázal krutit koleso....a je z neho zdravý normálny chalan. Niekedy to Môže byť len povaha. Chápem, ze ta to stresuje. Mate pred sebou urcite kopu návštev odborníkov. Je to potrebné. Drž sa, nech malinka stále robí pokroky ✊

@hennyinnsbruck nasa dcérka má ešte takú zvláštnosť ze neustale niečo nosi v oboch rukách, nikdy ich nechce mať prazdne a ked jej všetko schovame a zoberieme z rúk je nervózna, pozerá si na ruky akoby bola v krci to je 15 sekundova zalezitost, ako pozerá na tie ruky zmatene ma otvorenú pusinku a akoby ostala v krci

@anonymnamamina Náš neukazoval sám od seba prstom, nenapodobňoval žiadne činnosti (ani nás ani tie detske pesničky) a tiež nerozumel, keď sme od neho niečo chceli. Napr. mi ani nič nepodal do ruky, až v 23 mesiacoch prvýkrát. Bolo toho viac, niečo som až s odstupom času pochopila...

@maximilie ďakujem krásne, no ona ked vojdem do miestnosti a ohlásim ju menom hned sa pozrie, ked prídem k postielke usmieva sa na mňa a nacahuje ruky, ale akonáhle ju vyberiem začne lietať hore dole, hľadá niečo čo môže nosiť v oboch rukách v 1 ruke ceruzka v druhej varecha, potom vystrieda ale svet gombicka potom vytiahnem kartičky so zvieratkami to ked si všimne hned uteka natesene napodobni zvieratka a zase si ide hodinu svoje, mňa už začína hnevať a otravovať to ze neustale ma plne ruky ale neustále aj 4 veci v 2 rukách.... ako tak môže zamavat urobiť tap tap, ukazovať akonáhle jej tie veci vezmem ešte viac znervozneje sústredí sa len na to ze nemá nič a uz vobec nie na daj papa a tap tap

@thereisabear mne tiež napríklad dnes podala vec na 5 krat krat prosenia a ked niečo chce pozerá na mňa a pritom plače a ja ju sledujem neustale takze viem co chce, ale vezmem ju za ruku ukazujem na tu vec a pýtam sa toto ? Spustí este viac ale neukáže ani za nič.... tak jej to nedám a nerieši to ďalej

@thereisabear pride mi taka nesustredena, hyperaktivna zastavi sa len pri knihe, kartičkach q v stoličke na jedenie ale ani tam neukáže pozera do knihy alebo na mňa a vobec ale vobec nechce ukázať a ked jej chytím prstek tak sa jeduje ale ma necha ale ked sa opýtam znova neukáže sama

@maximilie keby mam sledovať len to nosenie veci akoby to bolo nejakého psychického rázu, ja som toto ešte u žiadneho dietata nevidela aby okrem spánku, proste v dobe bdenia malo neustale plne ruky, uz mňa to obtazuje aj pri obliekaní aj pri všetkom

@anonymnamamina náš má napr. od mala so mnou úplne normálny očný kontakt (pri cudzích a hlavne čím je starší je to horšie), má milión fotiek kde sa na mňa pozerá a usmieva, aj preto som si myslela, že to autizmus možno nebude, a predsa je

@thereisabear naša sa pozerá aj mne, aj priateľovi aj na babku aj na dedka ale privíta ich proste pride k dverám usmieva sa na nich a odkedy sa usadia a kecame robi si svoje a nezaujímame mu príde nás skontrolovat ale ked uz napríklad babka pride za nou a ohlási ju menom niekedy aj na 10 krat nic

@thereisabear to uz v 2 rokoch nam budu vedieť povedať? :/

@thereisabear nie som na to vôbec pripravená naozaj nie 22 ročná mamina, obaja zdravi, nepijeme, nefajčíme, v rodine žiadny autista a zrazu toto, joc nerobím len plačem a to ešte ani overené nemám ako to zvládnem:(

@anonymnamamina k ostatnym znakom a postrehom sa neviem vyjadit,ale moja dcera bola okolo dvoch rokov s tym nosenim veci rovnaka.proste co rano chytila do ruk,to nosila aj cely den a nepustila.ako dlho to trva?nasu to preslo asi po mesiaci,dvoch

@anonymnamamina rozumiem, musí to byť fakt na nervy. Skúsila si to úplne prestať riešiť? Už len kvôli sebe. Nesleduj ju toľko, nech si drží v ruke co chce, proste vidis, ze to nemá zmysel a je ešte viac nervozna. Chápem, že sa mi to ľahko hovori a tiež by som bola frustrovaný z toho, že neviem čo bude a co sa vlastne deje. Naozaj jedine co ti viem poradiť, je spoľahnúť sa na odborníkov. Ma.len 2 roky. Včasná intervencia (ked sa na to príde.cim skor) je veľmi kľúčová a s deťmi dokážu urobiť obrovské veci. Takže klobúk dole pred tebou, ze si všímava a riešiš to uz teraz. inak podla mna keď píšeš ze reaguje, usmieva sa, ale.hned z rúk uteká preč, mozno to bude skôr.nejaka hyperaktivita, pripadne adhd.

@christie11 u nás to trvá odkedy chodi takze presne rok

@maximilie toto je to čím viac som ja nervózna a mimo, tým viac ma ignoruje a yz vobec na nič nereaguje, čím viac tu spomíname autizmus tým viac je uplakana, kým sme to neriešili a ja som si to tak nevšimala bola na tom lepšie, ja som psychicky úplne na dne aj energiou neustale skusam a je to len horšie a horsie

@christie11 priateľ ked bol malý tiež vraj nosil aj 6 veci naraz ale.... reagoval

@anonymnamamina ahoj. Ked som bola v 18m so synom u lekarky, dala mi test. Pytala sa ci ovlada 50 slov. Neovladal. Ci pozrie, ked ho oslovim. Nebolo to vzdy, casto bol v bublinke a zaujaty. Ci ked poviem tam je lietadlo, ci pozrie na oblohu. Povedala som, ze ak ukazem rukou ano...povedala, ze ak sa do 3m neupravi, mam sa ozvat a skusime kontrolu sluchu atd. Po 2r mal recovy boom. Teraz ma 3.5r. Velmi rad spieva, vela sa rozpravame, je partak a sikula. Ale pamatam si ten pocit, vedela som, ze Dr.ide podla tabuliek, ale i tak som syna podvedome stale pozorovala. Muz mu veril hned, ze je vse ok. Len tym chcem povedat, ze kazde dieta je ine. Ma svoj vyvoj a ten je casto skokovy. Netrap sa dopredu. Nepomaha to nikomu - Tebe ani dcerke. Nech ste zdrave a testy dopadnu dobre. 2r su zlomovy vek vo vela veciach 🍀

@maximilie ale presne pride mi taka hyperaktivna neposedna nesustredena proste len lieta lieta a lieta.... ako sa tak ma na niečo sústrediť a ako ju mam niečo naučiť ešte aj ked sedí v stoličke uz pozera kde by chcela ísť a mňa má na háku

@anonymnamamina urcite navstivte s dcerkou kvalitneho neurologa a potom uvidite, kam vas odporuci dalej. Na to, ze vie v 2 rokoch napodobnit zvieratka, by som sa neupinala, v 2 rokoch uz niektore deticky aj kompletne rozpravaju. Dolezitejsie je verbalne porozumenie, to naozaj moze poukazovat na problem. Mala by dokazat plnit zlozite "povely" (nenapada ma vhodnejsie slovo 🤗) typu vymyslam si - zober tatinkov poharik z linky a prines mu ho do obyvacky. Alebo aspon reagovat na jendoduchsie - teraz dak babiku do postielky, alebo aspon, pozri, leti lietadlo (musi byt schopna pozriet sa okamzite na oblohu). Toto nie je o tvrdohlavosti, ze nechce vykonat, co jej povies. Toto moze byt naozaj problem, nenechaj sa odbit, na neurologiu sa objednajte cim skor, pripadne vsade inde, kde to bude potrebne. Prajem vela sily a trpezlivosti, cim skor odhalite problem, tym skor ho mozete riesit 💪

@marzuz89 no veď práve, že pre nás je to obrovský pokrok že robí tie zvieratká pritom by to mala vedieť už v roku.... takéto veci že prosim podaj mi pohárik alebo dones niečo to vôbec nereaguje..... jediná vec je priateľova šiltovka, že keď je priateľ ukáže na hlavu že si prosí šiltovku aj keď nie hneď ale o 10 minút mu ju donesie, ale to je práve tá šiltovka, ktorú mu nosí hocikedy v priebehu dňa a proste chce aby ju mal na hlave.....

@zuzudrnda toto je to, že ako prvý v našej domácnosti vyslovil slovo autizmus môj priateľ, ja som ani nevedela čo to je, no odkedy mi udal len prvý znak, že naše dieťa nereaguje na meno, tak som začala vyhľadávať a ponárať sa natoľko že už ani priateľ to toľko neriešil čo ja, mali sme od 1 roka také obdobia, týždeň neskutočného napätia, neustáleho sledovania malej potom mesiac dva pokoj, kým sme si to navzájom nepripomenuli alebo niekto iný.... no a teraz je to tak, že ak mám byť úprimná jediný kto v našej domácnosti malej verí že je dcérka v poriadku je môj priateľ.... je to smutné, že mama neverí vlastnému dieťaťu ako mi priateľ hovorí, že jej mám trošku veriť a keď by sme aj mali autistu že takto jej nepomôžem ani sama sebe.... no cítim jednoducho že jej verí a stále dúfa, že má čas a má byť vraj po kom.... ja som tiež začala rozprávať ako 4 ročná, neviem udržať očný kontakt a som z neho nervózna a veľakrát sa mi stane že nevnímam a priateľ mi povie vtedy a tam som ti to hovoril a ja o ničom neviem, ale to už je smutné aj smiešne zároveň, zase na príkazy a prosby zareagujem aj som zareágovala, či ako 2 ročná, to neviem, to si ani moja mama nepamätá :/

@anonymnamamina neporadim ti s tým, či je resp. môže byť autista. chcem ti iba povedať, že toto obdobie, ktoré prežívaš je možno oveľa horšie ako to, či je alebo nie je. Ta neistota, to čakanie je veľmi ubíjajuce. Sleduješ každý pohyb, každý krok a máš pocit, že inak to byť ani nemôže, veď všetko tomu nasvedčuje. V kútiku duše však dúfaš a presviedčaš samu seba, že je to blbosť a je to zdravé dieťa, iba možno nie celkom tabuľkový typ, ale veď nakoniec, ktoré dieťa je tabuľkové... Cítiš strach, pretože nevieš čo ťa čaká, bojíš sa ako to zvládnete ak sa to potvrdí. Rozmýšľaš možno už príliš dopredu, čo bude keď bude, vkuse myslíš iba na to. A vieš čo ti poviem? Neboj sa! Toto obdobie prejde a tebe sa uľaví. Ak sa diagnóza nepotvrdí uľaví sa ti. Ak sa potvrdí, bude to chvíľu ťažké prijať, zaplavia ťa ďalšie otázky, ale to bude až potom AK sa to potvrdí. Nemysli príliš dopredu. A možno to bude úplne inak, každopádne, tvoja dcéra vždy ostane tvojou dcérou a budeš ju mať rada rovnako. Každý si zaslúži lásku, nie iba tí "tabulkoví". Neboj sa ako to zvládneš, lebo zvládneš to. Ak sa vám diagnóza potvrdí, urobíš všetko pre to aby si jej to uľahčila. Naučíš sa! Keď sa narodí bábätko, učíš sa spolu s ním, zisťuješ, čo znamená jeho plač, čo ho dokáže rozosmiať, kedy mu je zima atď. Ono ti to samo nevie povedať, takže sa to učíte spolu. Podobne sa naučíš "čítať" aj potreba svojej (možno) autistickej dcéry. A hlavne, zatiaľ je to stále iba možno. Takže moja rada je, neboj sa dopredu. Žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa varí. 🙂