Prosím, zaujíma ma to len logisticky, ked ma matka dve deti a len ročným rozdielom, ze prve malo rok keď sa narodilo druhé.. Prosím povedzte mi ze ako sa to dá zvládať.. Najlepšie by som chcela počuť maminky ktoré to práve takto majú, viem ze paradoxne nemajú čas tu sedieť a vypisovať si, ale potrebujem názor z praxe a co najčerstvejši, nie matky ktoré majú 10r+ vyrastene detičky už, ze už zabudli aké to bolo.. Veľmi ma zaujíma, ze ako sa to dá zvládať keď je zena takmer stále sama, a babky/tetky/kamošky niesu alebo sú veľmi ďaleko a neprídu pomôcť ani občas.. muž samozrejme ze nemôže nedať vypoved ale musí chodiť do práce každý deň povedzme od tej siedmej rána kedy odíde, až po siedmu hodinu vecer, kym príde, a je to práca pondelok-piatok, bez možnosti homacu... Dakujem
mne je v tomto úžasnou inšpiráciou moja mamina.. medzi mnou a bratom je rozdiel 14 mesiacov a všetko zvládla s noblesou.. chápem, že je iná doba, ale myslím, že pred x rokmi to práve ona mala omnoho ťažšie.. nemala nič, žila striedavo u svojich rodičov a svokrovcov (tí jej vôbec nepomáhali), otec bol na vojne, neexistovali žiadne moderné vymoženosti, ktoré by jej uľahčovali život v domácnosti (umývačka, mikrovlnka, digitálna pestúnka atď).. napriek tomu som nikdy nepočula, že by sa sťažovala.. bol to vraj pre ňu šok, keď znova otehotnela, ale postavila to skôr na výhodách - dvaja rovesníci, spoločný čas, hračky, oblečenie a dve materské vybavené za 3,5 roka (keď som mala 2 roky a 4 mesiace išla som do škôlky)
@roja01 keď sa takto negatívne voči tomu staviaš, tak jasné, že ťa prevalcujú negatívne emócie a myšlienky.. mojej mame svokra v živote nepomohla, práve ona musela s dvoma malými deťmi robiť na záhrade, chodiť obrábať starý dom k prastarkej, mala samostatné poschodie so svojou kuchyňou, nikdy v živote jej nenavarila, nikdy sa nám s bratom nevenovala, ani raz nás nepostrážila, ani nezaviedla do škôlky.. na druhej strane jej mama bola v čase nášho narodenia ešte pracujúca žena, ktorá mimochodom pracovala fyzicky v poľnohospodárskom družstve, takže takisto nebol priestor na veľké výpomoci a do toho vychovávala dve mladšie deti.. napriek tomu som nikdy nepočula žiadnu sťažnosť, čo mi potvrdil aj otec a starí rodičia.. ale chápem, že je vždy lepšie sťažovať sa a hľadať výhovorky, ako to nejde a ako to má (mal) každý ľahšie, čo ani zďaleka nie je pravda
@roja01 a ja netvrdím, že všetko bolo ideálne a išlo ľahko obzvlášť, keď nebolo peňazí nazvyš.. ale mám pocit, že v súčasnosti je extrémna tendencia sťažovať sa a hľadať dôvody, prečo to nejde.. a to si teraz môžu mamičky zajednať pestúnku, výpomoc do domácnosti, majú milión možností, kde tráviť s deťmi voľný čas a vodiť ich medzi rovesníkov, byty a domácnosti sú plnohodnotne vybavené do takej miery, že žena nemusí vysávať, umývať riad, navarené má za pár minút, vyperie za ňu práčka.. naozaj by niekedy bolo lepšie hľadať možnosti, ako sa veci dajú a žilo by sa ľahšie.. btw mám kamošku, ktorá sa vydala do Prahy, kde nikoho nepozná, nemá žiadnu rodinu.. má dve deti po sebe, plánuje tretie a takisto sa nikdy nesťažovala, neľutovala samú seba.. práve naopak hovorí o tom, že chcú čo najskôr aj tretie, lebo neskôr sa im už nebude chcieť.. všetko je o povahe a prístupe, to je môj názor..
Na 2,5 r prestanes zit.Realita je taka, ze budes cele dni kojit, krmit, prebalovat, prezliekat a behat od jedneho k druhemu.V noci pojdu starsiemu zuby, mladsie kojit kolika, reflux.Muz bude chodit sam na nakupy, len pokym prides k pediatricke na kontrolu s 2 detmi budes unavena.Bez velkej pomoci muza, pomocnice to bude velmi tazke.Pri takej pracovnej dobe muza nerealne.skusenost mojej sestry starsia mala 14m, ked sa narodilo mensie.Casto plakali deti aj ona.Podstatne je aku mas povahu a ake budu deti modli sa nech nebudu uplakane, kolikove.Ked chcela ist k zubarovi, byt chvilu sama ci ist v klude nakupit isla som tam ja, alebo mama.Starsia zacinala chodit mladsia potrebovala full starostlivost kojit, nosit, prebalit.Varenie naplanovane cez vikend makali obidvaja, alebo jeden vonku s jednym ona uspavala ci kojila.Neraz mi plakala, ze najradsej by utiekla od rodiny bola aj u psychiatra celkove vycerpanie s muzom sa stale hadali.Deti sa v noci budili rok a mladsia rok aj pol, pokym vysli stolicky.Nebudem Ti tu licit zivot v ruzovych farbach hladaj si studentku, dochodkynu co Ti v nudzi pomoze.Teraz su decka skolaci prvacka, druhacka je to lepsie, ale zivot jedna nahanacka.
Moja sestra povedala, ze 2 r vytesnila z mysle.Zvladnes to, ale priprav sa, ze to bude tazke a vzdy treba mat plan B
@roja01 prepáč, ale potrebujem názory z reality, nie komentáre ze dnes je to ľahšie lebo práčka, umývačka, robotický vysávač atď.. A čo keď to žena nemá? Co ak má ok len tu pracku ale upratovať a variť musí normálne? Zas neotacajme všetko tak, ze naše mamy to mali mega ťažké a my máme stroje tak je nám hej.. Aj pestúnka niečo stojí, aj zábavné centrá niečo stoja, aj jasličky stoja 500e mesačne... To nieje dnes tak, ze v tejto dobe to je, tak vsetky ženy si to môžu tak zariadiť a dovoliť.. Niesu ani dnes peniaze a ešte by som povedala ze dneska doba je práveže ťažšia ako doba našich mam a starých mám, lebo dnes máme takmer vsetci hypotéky, to je záväzok ako sviňa a keď polavis alebo ochories, skončíš ako žobrák, byt ci dom prepadnú banke a papa.. Čiže pozor, máme áno, práčky aj vysavace ale na druhej strašne oni mali pevnosť a mega pistotu vlastného. Byvania a žili bez splátok, to na psychike isto fest pomohlo a uľavilo, ako dnes žiť v strachu ze ako vydržať splácať 30 rokov a pritom žiť a živiť rodinu..
pozri sa, ja som sa podelila o svoj názor.. to si chcela, nie? alebo potrebuješ len počuť ľútostivé reči, ako je to hrozne ťažké a ako sa to nedá zvládnuť? tak okej.. no ja mám vo svojom okolí tri krásne príklady, kde rodiny majú detičky po sebe, ja som takisto fanúšičkou reťazového pôrodu.. proste som človek, ktorý nepozná frflanie a v každej veci sa snažím vidieť pozitívne a zariadiť sa tak, aby veci fungovali.. takisto mám svokru 150 km ďaleko, moja mamina je 250 km, obe sú pracujúce ženy, ktoré majú ešte 10-15 rokov do dôchodku.. kamarátky sú bezdetné ženy, ktoré nezaujíma rodinný život, väčšina z nich sú karieristky, po oznámení tehotenstva ma už ani nevolali medzi seba.. muž pracuje v športovej oblasti, niekoľko mesiacov v roku je odcestovaný a trávim dlhé týždne sama.. varím každý deň kvôli mojej potravinovej intolerancii, nemám sušičku, využívam bežný vysávač, fungujeme "len" s jedným autom.. máme úver na auto, hypotéku na byt, žijeme v BA, kde je život násobne drahší, minimálne čo sa týka bývania.. a nie, nejdem sa sťažovať.. teším sa zo svojho života a myslím si, že všetko sa dá, ak človek chce a mentálne sa správne nastaví.. that´s all..
takže pokojne ma tu aj ukameňujte za to, že mám pozitívny prístup a opačný názor...
@7lenka11 ja som vdacna za tvoj pozitivny pristup.
Mna to caka v aprili, prvy bude mat 14m, ked pride druhy😬
Na jednej strane mam z toho stres, na druhej sa tesim, ze si toto babatkovske obdobie odbijem naraz a budu partaci. Na to sa fakt tesim.
Mam tiez dve zname, co maju takyto maly rozdiel. Prva povedala, ze jej musela mamina pomahat 2h doobeda, 2h poobede, bol to prvy rok masaker.
Druha tiez, ze ten prvy rok je zaberak, ale teraz si to nevie vynachvalit.
Ja nehovorim, ze to nie je krasne vychovavat 2 deticky narodene krato po sebe, len presne ako vy tusite, ze to bude tazke, ja to viem. Navyse kazde dieta je ine, su aj narocne deti, ktore casto placu a malo spia nech robite co robite.
@drzaopica ďakujem ti za názor, hlavne za realitu a nie kvetnate ružové frázy 🙏
Vychovavat 2 malicke deti bolo narocne aj vtedy aj teraz. Este raz. Mne nepripisuj, ze som povedala, ze teraz je to lahke. Naopak, precitaj si moje prispevky este raz.
Len k tym penazom tolko. Ked som bola s dietatom doma, mala som matersku iba 1/2roka a potom nic. Moj muz mal dost dobry plat cca 1800 - 1900Kcs cisteho a najomne bolo 560 a splatka na byt a zakladne zariadenie 700 (ano, pozicky boli a to takmer 40% z prijmu celej rodiny). Zili sme z 500 az 600. Nedalo sa. Musela som ist v roku dietata do prace a dieta islo do jasli. Zial sa to prejavilo v jeho castej chorobnosti.
@7lenka11 prosim ta ,to naozaj ides prezentovat spomienkovy optinizmus vlastnej mami po 30r ako nieco smerodajne? A to,ze tvoje okolie je zrejme zvyknute nevesat ostatnym na nos pekelne zazitky tiez o nicom nesvedci.
Retazovy porod, kde mas medzi detmi rok, je peklo na zemi. Tvoj nazor je zalozeny na domnienkach a predpokladoch a nadejach, ziadnu vlastnu skusenost nemas,takze nechapem kde beres to odvahu (a drzost) radit ostatnym,ze staci pozitivny pristup.
S tym pristupom sa ti isto podari vysvetlit rocakovi, ze zial teraz musi cakat a nema vrieskat,lebo uspavas novorodenca a naopak novosko isto rad pocka na kojenie kym uspis/obriadis starsieho. A to je len tak spicka ladovca.
Ahoj,j mám dve deti,rozdiel 15 mesiacov ,a za mňa asi prvý polrok brutál, ale už máme systém a v pohode zvládanlme. Mladšie má teraz 9 mesiacov a už je to krásne,ideálne. Mám čas aj na seba,aj na spánok. Aj keď mi niekedy idú nervy prasknúť,a bordel je doma,ale nevadí,hlavne že sú deti spokojné a aj ja. Vždy cez deň mám minimálne 1,5 hodky pre seba ,niekedy aj viac,na cvičenie, pratanie, varenie,oddych,prosto na čo mám chuť vtedy. Pomoc od nikoho nemáme, k dr chodím busom a v pohode. Muž chodí domov ako kedy,ale má robotu okolo domu a tak,takže som na nič viacmenej sama,ale pri uspavanie musí pomáhať on. Dala som to párkrát sama ,ale bolo to brutálne,a ak sa rozhodli obaja plakať,iba som behala ako handra medzi izbami.spia oddelené,so starším muž,ja s mladším, prípadne sme si to aj vymenili raz ,keďže starší mal obdobie že sa budil na pár hodín v noci a vymýšľal. Ale nekojim,nedalo sa to.
Dá sa to,len to chce dobrú logistiku, a pevné nervy. Častokrát keď sme sa niekde mali ponáhľať na autobus,tak akurát jeden nechcel jesť,druhý sa obliekať a mne rupli nervy. Uvidíme ako cez zimu,kvôli obliekaniu viac vrstiev,toho sa obávam ako bude,cez leto to bolo rýchlovka.
Len ja podotknem,ja mám pohodové deti,starší prispôsobivý, jeho odnaucit napr od mlieko v noci bola malina, zaspávanie cez deň tiež sám sa naučil, dala som ho na mňa čakať s knižkou a kým som prišla už spal. Odnaucenie Špania pri nás v posteli,to tiež sám sa naučil,lebo keď druhý plakal a ja som furt vstávala ,tak sa nevyspala,odvtedy len v postieľke.
@evica17 ďakujem evica
Ja stiham viac ako ked som mala iba jedno dieta. Po prvom som nevedela navarit ani upratat alebo maly vrestal stale. Muz na 12 hod, v tyzdni mal jeden den volno. Dedkovci v praci. No strach revala som prvych 6 mesiacov. Po 9 otehotnela a rovno na rizikovom. Vztah s malym velmi ochladol lebo ani dvyhnut ani nic, nehrala som sa snim. Velmi sa naviazal na manzela. V 18 m sa stal velkym bratom. A ja som sa mu zacala konecne venovat, druhe babo je velmi kludne oproti synovi. Ked spi hrajem sa s malym. Ked dcrera je hore je snami v detskej a hrajeme sa spolu. Konecne aj popri synovi viem poupratovat lebo sa sam vyhrat. On je rad, ze ma konecne mamu. Ale navarit stale neviem :D zacnem ale nedovarim, to musi byt manzel doma aby som to davala, cize varim az ked deti zaspia vecer. Ano su dni ked revu obidvaja neskutocne, naraz chcu jest, naraz vsetko s ja neviem co skor. Take prechadzkay su velmi zaujimave, ked mi syn uteka. Ale stale je to lepsie ako ten stav co som mala po narodeni syna
@ayanamirei pozri sa, je to tvoj názor.. neviem, odkiaľ si vzala, že nemám skúsenosti.. musíš ma asi fakt veľmi dobre poznať.. a nepíšem o spomienkovom optimizme, povedala som, že mne je príkladom moja vlastná mama, ktorá aj mňa naučila, že frfľaním a sťažovaním nič nedocielim a viem, že nemala ľahký život (neprijatá v mužovej rodine, otec alkoholik, žiadna podpora v rodine), napriek tomu vychovala v krátkom čase dve úspešné deti.. skús si prečítať ešte raz všetky moje príspevky - zistíš v nich, že píšem, že nikto to nemá ľahké, ani moja mama to nemala ľahké, ani kamoška, ktorá žije v Prahe sama ako prst - rodičov dôchodcov má vzdialených 500km a napriek tomu idú do 3. dieťaťa.. a tiež zistíš, ako žijem ja, že mám takisto zaneprázdneného muža, že nemám po ruke ani jednu babku, ani kamarátku - rovesníčku s deťmi, ktoré by mi pomohli.. takže sa upokoj a skús prijať aj opačný názor a že nie každý na tomto fóre je frustrovaný a znechutený.. ale jasné, je lepšie písať si a podporovať sa v tom, aké je všetko o ničom, nezvládnuteľné, hrozné.. začiatky sú vždy a vo všetkom ťažké, to si tu snáď nemusíme opakovať 500x dookola.. všetko ostatné je pre mňa o mentálnom nastavení, time managemente a logistike.. a btw ja nikoho o ničom nepoučujem, povedala som si svoj názor a snažím sa podporiť aj práve opačnú pozitívnu stranu, aby autorka nemala pocit, že dve deti po sebe = koniec sveta.. môj úmysel bol presne opačný, len všetci to tu vnímate ako niečo zlé.. pritom cieľom príspevkov bolo povedať, že sa netreba vopred báť, vytvárať si hororové scenáre a zvládli to iní a dokonca za horších podmienok, to je celé.. pre teba je reťazový pôrod peklo na zemi, pre mňa racionálna vec a najlepšie možné riešenie (vzhľadom na množstvo faktorov).. vidíš, každý sme iný.. pekný deň
@7lenka11 ako ono zbytočne s stresovať kvôli tomu, tiež som to riešila ešte kým som bola tehotná,ale postupne si človek nájde systém. Ale popravde,teším sa každý deň ,kedy pôjdu spat a potom zas večer že opäť bude kľud. A večer tu nikoho nechcem vidieť, žiadne návštevy,chcem proste relax, a to sme kedysi mávali hracie večery ,že sme drtili hry s kamošmi.
mam deti do roka, ale uz su 10+ ;) no poviem ti ze to bol des 🤣🤣🤣
ale - deti rastu a kazdym dnom to bolo lepsie a lepsie... hodne pomoze viera v svetle zajtrajsky ;)
proste ked musis tak musis. A ked musis, tak to das. Avsak zijes zo dna na den ;)
ja som mala sice chlapa / opustil nas ked mali deti az 1,5 a 2,5 roka/ ale paradoxne bolo lepsie ked som sa zacala spravat akoby som chlapa nemala --- ked som sa spoliehala iba a vyhradne na seba ;)
@7lenka11 ja s tebou súhlasím. Netreba to hneď brať negatívne. Ja keď som to tu čítala ešte pred som bola tehotná,tak som si myslela že aké to bude hrozne náročné,ako ten prvý rok nebudem mať na nič čas,ani na seba ,ani na domácnosť.
Ale to všetko záleží aj od deti, a aj od ženy,ako si to dokáže poriešiť. A to sa deťom ja venujem, nesedia pred tv, aby som si mohla.porobit,aby mladší mohol spať a tak...
mimochodom autorka, nechápem, prečo berieš moje príspevky ako útok.. kde som ti napísala niečo zlé, negatívne, nejaký útok a pod.? napísala som ti svoj názor v prvom komentári na to, čo si sa pýtala.. nijako som na teba nezaútočila.. odpovedala som výlučne užúvateľke @roja01 ,ktorá ihneď zobrala moju odpoveď negatívne, resp. ako niečo, na čo musí zareagovať, hoci som nenarážala ani na ňu, len ma potrebu do mňa rýpať, za to, že som napísala asi pozitívne ladený príspevok a svoj pohľad (áno, som optimista od prírody a čo teraz?).. ja ťa nepoznám, neviem, aké sú vaše životné podmienky a mojím jediným úmyslom bolo povedať ti, že to zvládli rôzne ženy.. ak je cieľom získať len negatívne skúsenosti, tak ok, ale ja ti tu nebudem písať hororové scenáre, na to sú tu iné odborníčky.. práveže by som ťa rada podporila, aby si vopred nevešala hlavu a vnímala to aj tak, že dve deti po sebe môžu byť aj výhoda
Medzi mojimi je 14 mesiacov rozdiel(starsia bude mat o 3 mesiace 3 roky). Zvladnut sa to da, ani by som asi nemenila rozdiel. Ale zalezi od toho ake budes mat deticky. Ak budu pekne spinkat a papat tak sa to da. Moji obaja su dost nespavci, budia sa aj pocas spankov a treba douspavat, starsia sa mi zobudi aj 5x v noci este, z toho 3x este chce UM, mladsi vstava skoro kazdu noc a je hore 1,5-3 hodiny v noci hore- trva to uz strasne dlho a ja som z toho neskutocne unavena, vstavaju rano o 6 a starsia zaspava o pol 10 vecer. Nepomaha na zlepsenie spanku nic a tazko sa funguje pri takom nevyspati, ale da sa to. Ked boli mladsi, tak som ich vozila na ihrisko v dvojkociku, to bolo fajn. Teraz chodime peso, trva to strasne dlho, ale maju zabavu no. Do mesta chodime autom, obliekat v zime 2 deti je sranda, treba mat casovu rezervu. Varim vzdy doobeda, lebo vecer som taka unavena ze zaspim pri uspavani(nie nechce sa naucit zaspavat sama a ani s tatikom🤷♀️). Upratujem, periem a davam veci do mycky priebezne, niekedy nestiham, spravi manzel... nakupy, vacsinou velke raz do tyzdna, max zbehnem dokupit rozky, sunku, nieco akutne. Celkom su partaci a vedia sa zahrat chvilku aj sami, len treba na nich poriadny pozor davat.
@7lenka11, ja som len zila a vychovavala deti priblizne v dobe, kedy tvoja mamka a tak, ako ty si uviedla, ze v pohode sama vychovavala 2 deti, tak aj ja som mala pravo povedat, ze to tak v pohode nebolo, tak ako ani dnes to nie je lahke (zalezi na typu dietata), ze skor na to horsie zabudla.
Ja nemám vlastnú skúsenosť, iba kamošky mám také a poviem ti, že to je masaker 😁 tie ženy sú totálne KO. Staršie ešte nič nerozumie, nepočka a nedohodneš sa s ním, niekedy ešte nespí celu noc. Nedaj boh ak mladšie je náročné, má koliky..... Druhá kamoška to mala trochu lepšie, lebo jej muž potom nastúpil na matersku tiež a pomáhal jej doma, on spal so staršou ona s mladšou, plus občas išla do prace na dohodu, takže zmenila aj to prostredie. Ale aj tak prvý rok bol veľmi veľmi náročný.