Správanie dvojročného syna

@zdenkakelemanova áno je to normálne. Moja má 3.5r a stále tak funguje. 😶 Aj za počasie a neovplyvnitelne veci

normalne i ked riadne lezuce na nervy a beruce energiu. Nuz len sa obrnit trpezlivostou. Vysvetlit, preco to nejde tak ako on chce. Nie 100x vysvetlovat dlhymi preslovmi. Deti su chytre a rozumeju aj ked to povies 2 vetami. V jasliach som videla ako funguju ucitelky. Deti sli z dvora do vnutra a bola zmena. Hned plakali, ze mama, mama. A ucitelka stale dookola, ano, dame polievocku, vyspinkame sa a maminka pride. - 1.veta ktoru povedala asi 7x 🙂 az som sa smiala. Niektore prestali, ine nie. Dieta ked sa mu nieco nepaci a nevie samozrejme v tomto veku argumentovat a diskutovat tak pochopitelne place...Drzim palce a prajem vela trpezlivosti...aj toto obdobie prejde 😉 - mas zdrave dieta, ktore sa zaujima o svet.

@zdenkakelemanova Skus kurz Nevychovy. Ja som ho akurat dokoncila a vo vela veciach mi to otvorilo oci a pomohlo riesit stresove situacie.
Tu je par rad z kurzu. Nevravim ze budu zarucene fungovat, ale za pokus nic nedas:

Dieta ma vzdy dovod. Tebe sa to moze zdat nepochopitelne ze potrebuje plakat vzdy pri odchode z obchodu, ale pre neho je ta nekupena cokolada jedna z najdolezitejsich veci na svete. Alebo mozno je v tom obchode rad. Nepozeraj na plac a hnev dietata ako na nieco zle, co treba zastavit. Ak sa chce hnevat a plakat, nechaj ho. Ak sa nehadze o zem ale poslusne odchadza s tebou z obchodu (aj ked s placom), tak je to v poriadku. Predstav si seba ako sa na nieco tesis a potom ti nieco prekazi plany. Si nahnevana a smutna. Ako by si reagovala, ak by za tebou niekto prisiel a povedal ti ze mas s tym smutkom a hnevom okamzite prestat? Presne tak isto sa citi tvoj syn. Je smutny ze idete prec z obchodu a dava to najavo placom, ale ide prec. Nenut ho do toho aby bol pri tom spokojny. Pre tak male dieta je plac sposob komunikacie. On ti len vravi ze je smutny.

Nesnaz sa ten plac zastavit. Prave naopak, potvrd mu jeho emocie. Vysvetli mu co citi a ze je spravne sa tak citit. “Chapem ze si nahnevany ze sme nekupili tu cokoladu. Ty si ju tak velmi chcel, ze? Tak velmi si sa na nu tesil a mama povedala ze nie. Teraz si velmi nahnevany a smutny a places. Cokolada je dobra ze? Ty mas colokadu velmi rad. Nechaj ho pokyvat hlavou alebo odpovedat “ano” pocas tychto otazok. Toto sa moze zdat kontraproduktivne… ze mu takymito recami este viac jatris rany. Ale opak je pravdou. Dieta je smutne ze nadostalo cokoladu, ale ked pocuje ze ho mama chape, ze mu rozumie, ze ju zaujimaju jeho tuzby, a ze ma pravo sa citit smutny, tak sa bude citit ovela lepsie a ukludni sa ovela, ovela rychlejsie. Prave preto on place este viac, ked na neho zvysis hlas, lebo mu tym ukazujes ze teba nezaujima jeho smutok.

Nevztahuj plac na seba. Ty ako rodic, nie si zodpovedna za emocie dietata. Nema to s tebou nic spolocne. Ked sa odosobnis, budes jeho plac lahsie znasat. Mozes mu pomoct emocie lahsie znasat tym ze ho pochopis a budes tam pre neho, ale on si musi tie emocie odzit sam.

Vysvetli dovod preco ste nekupili cokoladu. Uz si dnes jednu mal, je to nezdrave, nemame peniaze….

Dohodni sa s nim. Povedz mu co chces, opytaj sa ho co chce on a hladajte kompromis, pri ktorom budete obaja spokojni. "Ja ti nechcem kupit cokoladu a ty chces cokoladu. Dobre, kupime cokoladu ale az o 2 dni ked pojdeme znovu do obchodu". Toto sa nestane okamzite. Dietatu trva aj niekolko tyzdnov kym pochopi ze s nim chces urobit dohodu, ale ked uz pochopi, bude to aplikovat znovu a znovu a nielen vo vztahu s tebou. On sam bude robit dohody s kamaratmi ked sa budu handrkovat o hracky a pod.

Toto su rady od uciteliek nasho syna z jasli:
V situacii ked chce hracky inych deti, ho nauc cakat kym pride na neho rada. Neuc ho ze o hracky sa treba podelit, to nedokazu male deti pochopit, ale velmi pekne chapu ze teraz je rada na Jankovi a ked sa on dohra, bude rada na mne. Mozno nie hned na prv krat ale s malym treningom, to pojde velmi dobre.

Prechod z dnuka von a naopak je stresova situacia. Vela deti pri tom place, lebo proste nemaju radi zmenu. Treba mu to ulahcit a “osladit” tak ako sa len da. A hlavne dbaj na to aby nebol pri tejto zmene prostredia hladny alebo unaveny, lebo potom mas plac zaruceny. Vobec nepomaha ostavat vonka prilis dlho a cakat kym sa toho nabazi. Treba mat pevnu casovu rutinu. A zase sa treba odosobnit a brat ten plac a hnev tak ze je to proste sposob ako male deti zvladaju zlozite situacie, potvrd mu ten smutok a hnev a stress. Vysvetli mu ze je normalne sa tak citit, ze ten smutok prisiel a zase odide.