Správanie 1,5 ročného dieťaťa

moja ma sice len 7m ale ked prehodim, ze daco nestiham, moja babka mi tiez hned oznami, ze kedysi sa dalo dieta do ohradky a bol pokoj, zena stihala vsetko.. tlak mam vtedy 300, lebo som si dieta nerobila na to, aby som ho odlozila na pol dna do "krabice" a ja si spokojne zehlila, vypekala a vyvarala 🤦‍♀️🤦‍♀️🤦‍♀️ normalne som jej dala oznamom, ze ma tieto jej prahistoricke nazory nezaujimaju 😁

Tak ak stíhaš v pohode aj všetko ostatné tak nevidím problém v tom ako sa venuješ dieťaťu. Ale ak ti treba k automatickej pračke, sušičke, umývačke, roombe a ďalším moderným vychytávkam ešte aj pomoc v domácnosti lebo nič nestíhaš popri jednom dieťati, tak naozaj si treba z ich slov niečo zobrať.

Ja počúvam od kedy sa malý narodil, že keby bol v postieľke tak by poslúchal. Neriešim, staršia generácia bude mať stále pocit že má patent na rady. A oni všetko robili lepšie ako my.

Najlepšia rada aká existuje- nerieš (jedným uchom dnu a druhým von) mamu ani svokru..je to už dávno, často si to idealizujú a úprimne výchova bola úplne niekde inde...pre mňa zastaralá a napr naša výchova mi príde viac v súlade s vývojom dieťaťa (mám rovnako staré dieťa, už viac ako 6m nie je v ohrádke pretože sa tam rýchlo začala nudiť, tiež už viac menej papá sama s lyžičkou, a snažím sa ju zapájať do bežného diania domácnosti)..za celý deň toho tiež veľa neurobím ale s tým som rátala ešte pred tehotenstvom, je to prirodzené že dieťa potrebuje vidieť bežné aktivity, byť ich súčasťou, učiť sa, spoznávať, nie je to vec čo odložiš lebo práve nemáš čas

mne nedá nesúhlasiť s @sissy27 ja mám najstaršie deti od seba 1,5r a pamätám si ako pri malom som stíhala všetko v pohode ešte aj počas tehotenstva.... A nemyslím si, žeby tebe tými radami chceli zle len naozaj ak pri 1 dieťati nestíhaš domácnosť tak to je na zamyslenie, či naozaj v tvojom režime niečo netreba zmeniť ale ak stíhaš všetko tak nemusíš ich počúvať stačí ako sa hovorí jedným uchom dnu druhým von a hneď bude svet krajší

nerobis ziadnu chybu, robis to inak a najlepsie ako vies.. kde kto povedal,ze to ako vychovavali oni je najlepsie? ano, drbli nas do ohradky a nikto sanestaral viac.. domacnost bola doelzitejsia, dnes je prednejsie zase stastne dieta..

@felicita027 autorka nikde nepíše, že nestíha domácnosť. 🙄

@gabika128 ale nikde nepíše, že ju stíha preto som tam spomenula prípad kedy nestíha, žeby mala niečo zmeniť a ak stíha tak ignorovať reči😅 treba čítať s porozumením 😉

@felicita027 čítam s porozumení 🤫 preto sa vždy snažím vyjadriť alebo poradiť podla toho čo daný zakladateľ píše 😜

Pozri, ja mam 3ročnú a už začínam zabúdať, čo presne v ktorom mesiaci vedela a nevedela, robila a nerobila a milujem tieto reči, že sám sa hral, na nočník chodil, keď mal 8 mesiacov a takéto hlúposti. Bola si ty alebo tvoj muž prvým dieťaťom? Lebo ak nie, tak možno sa zahralo. Vedelo, že mama ma aj inú robotu. Ale ak je dieťa proste samo a jediné a je s mamou doma, tak tu pozornosť si vyžaduje. Len tak sa niečo naučí. Moja staršia sa začala sama hrať v roku a pol. Mladšia v roku. Pri jedle nevystrajali? Od troch rokov, moji zlatí. Od troch rokov. Neviem, čo mali za deti. Spomienkový optimizmus. Alebo decko v strachu, že dostane na zadok za každú hlúposť

Moj je podobny ako tvoje dieta.Som presvedcena ze je dolezite ako sa mu venovat tak ho aj naucit hrat sa sameho,aby sa vedel zabavit sam a sam sa naucit aj "obsluhovat".Tak ako nechcem aby na mne visel nonstop ako cecek,tak viem ze musim a aj chcem travit cas aj pri nom,venovat sa mu.Ved nakoniec dieta je potrebne naucit sa hrat.Je to o zdravej rovnovahe a hlavne takom pristupe,v ktorom sa budes citit prijemne ty aj tvoje dieta.To je najdolezitejsie.Najmenej dolezite su nazory svokry a mamy.Na reci tohto typu najviac zabera jasné,zdvorile ale asertivne "Pozri mamy,chapem ze ste nas vychovavali podla najlepsieho vedomia a svedomia.Ale toto je moje dieta,ja som jeho mama,viem co je prenho najlepsie a vychovavam ho tak ako to citim najlepsie ja.Ak budem potrebovat radu,velmi rada ta o nu poziadam,dovtedy to pekne ta prosim nechaj na mna."Inak velmi velmi odporucam knihu SAMOSTATNE DIETA ALEBO AKO SA STAT LENIVOU MAMOU.Strasne sa mi paci. 😊
Inak k tomuto som tiez nedozrela zo dna na den,nemysli si.Moja prva bola dlhe roky jedinacik a venovala som sa jej az prilis,no mamin cecek.Synceka vediem ovela viac k samostatnosti.Nie kvoli mne a ze by sa mi nechcelo,hoci ked ma clovek 2 deti a viac je nevyhnutne cas prerozdelovat inak,ale je to najma pre jeho dobro.Videla som na dcerke ake to bolo narocne privadzat ju k vacsej samostatnosti ked sa mal syncek narodit.

Spomienkový optimizmus. Je zaujímavé, že moja svokra takéto reči už vôbec nemá, pretože je to jej 6. vnuča. Chápe aj veľa "moderných" vecí, ako predčasne posadzanie, iná strava atď. Švagriné si to však s ňou tiež museli na začiatku "vyjasniť" .
Moja mama má prvé vnúča. Je to pre mňa, aj pre ňu, dosť náročné. Keď chce niečo poradiť a ja jej poviem, že toto sa už v dnešnej dobe nerobí, je urazená. Má pocit, že v ich dobe bolo všetko lepšie. Poznámky typu "toto ste vy nerobili, takýto ste neboli", sa snažím prepočuť. Občas poviem, že sme asi boli dokonalé deti, všetko a vždy sme zjedli, žiaden neporiadok, žiadny krik a plač 😅 Boli obdobia kedy ma to tiež trápilo. Ale potom som si všetko v hlave poprehravala, čo si z detstva pamätám a aké veci nám mama kedysi rozprávala. Ja som bola zakriknute dieťa, čo nemohlo prejavovať emócie lebo hneď dostalo po riti. Brat bol hyperaktivny a v jeho dvoch rokoch bola mama hotová na psychiatriu. 🤷‍♀️
Takže, nie si neschopná a máš krásne, zdravé aktívne dieťa ❤️

Každé dieťa je individuálne. Syn sa mi krásne prehrá sám, dcéra potrebuje spoločnosť. No určite pri nich nesedím, maximálne im navrhnem, s čím sa môžu hrať. Mám čo robiť. Áno, my sme sa vedeli zahrať v detstve, boli sme skromnejšie a pokornejšie. Určite ku tomu prispelo to, že sme už dobreže nie od narodenia boli v jasliach, ergo zvyknutí byť bez matky a prehrať sa. Ďalšia vec, naše matky nám dali dali jesť všetko, mastné, múčne, sladké. Tým sa dieťa zasýtilo, ukľudnilo a pokojne hralo, museľ sa dokázala viac sústrediť. Vidím to na svojich deťoch.

Každé dieťa je iné není nič na tom keď nestíhaš a co veľa bab sa chváli co všetko stihnú ake boli ich deti dobre co vedeli ako sa samé hrali že už to dávno mali vedieť lebo ich to už dávno vedeli len ľahko sa takým píše keď nemali s nimi žiaden problém ja mam riadneho sintera hrať sa pohára aj sam aj mňa vola tiež mi nedá vydýchnuť zapájam ho keď niečo robím tak príde pomôže on ma nehorázne tazku povahu tvrdohlavý naladovy
Keď sa mu niečo nepáči jeduje sa rozčuľuje čím je starší tým sa to po krokoch mení vôbec nepočúvaj co aky ste vy boli lebo na tom nezáleží ja som bola vraj dobre dieťa aj muž všetko sme tiež vedeli chodili rozprávali od 1 roka a on je úplný rozdiel podľa mňa je šikovná aj to ze sa snaží papať sama je to úplne super nikde nerobíš chybu si dobrou mamou

vzdy mi dviha tlak, ked pocuvam mamu/svokru, ako ony vsetko stihali, uspavanie ziadny problem - proste nas supli do postielky a odisli... no a co ze sme revali ostosest, ved donekonecna revat nebudeme. treba varit, upratovat? sup dieta do ohradky hrat sa a hotovo. anooo a pozrime sa, aka z nas vyrastla super dokonala generacia ludi dusevne vyrovnanych, bez traum z detstva a bez otrasnych vztahovych vzorcov, ktore nevedomky kopirujeme dalej vo svojich partnerskych vztahoch... staci sa tu na konovi pohrabat v rubrike Rodinne problemy a hned sme v obraze 😝

@katus226 suhlasim 🙂

Dakujem krasne za kazdu reakciu.

Pre baby, co pisali, ze ak nestiham mam dat na rady svokry a mamy. Ony neradia iba skonstatuju, ze ja a muz sme taki neboli. Muz vraj od narodenia spaval raz za den a udajne mal plienku, tu si skrutil pod hlavu a sam zaspal. Racionalne teraz pri dietati si hovorim, ze je to kravina, lebo mala az od 13. mesiacov ma svojho plysaka na spanie a v 13. mesiacoch som ju naucila zaspavat samu v postielke, sedavam este pri nej, ale aj to chcem casom odburat. Viem ze ine mamy naucia dieta pekne zaspavat same skor, len ja som brala ruky ako rychlouspavanie kym mi nezacala byt mala tazka.

Teraz na margo domacnosti. Myslim, ze stiham, nepytam pomoc od nikoho, co 2 dni varim, raz za 2 mesiace nieco objednam pre mna a muza, mala ma vzdy doma varene. Upratujem s malou, aj zem viem zmyt s malou, dostane handricku a utiera za mnou, aby sa nesmykla. Pravda je, ze upratujem ako som vzdy upratovala to jest raz tyzdenne prach, zmyt zem, umyt wc a kupelnu. Nebeham s handrou na prach kazdy den, ale mame cisto a tym ze muz stavia dom, zaobstaravam domacnost sama. Neviem ci sim lemra, ze neutieram prach co den, ale vzdy mam nieco na robote, raz objednam drogeriu, kym mala spava na obed da jest psovi, vypracem mu, najem sa v klude 😂

Malej sa snazim dat volnost, ked sa zrovna hra, tak ju nerusim a hra sa sama, no to nevydrzi dlho, ako pisala jedna mama, jej niekedy staci, ked pri nej sedim na zemi a ona si ide to svoje. Ona je zlata, ked odnasam veci oprate do skriniek tak jej dam nieco male, len ona je neustale v pohybe. Hore dole, krizom krazom, roztaha misky, roztaha kocky, plysakov z boxu pouklada na gauc. Vzhladom na situaciu sa s rodinou nestykame, telefonujeme a vzdy ju vidia pobehovat, nieco nosit a potom len povedia, ze my sme boli taki kludni, sedeli v ohradke a hrali sa a mne pride uzko, ze ju nechavam ako samorasta a ze nevie chvilku obsediet.

Dve blizke kamaratky, co maju deti tak tie tiez iba hovoria ake su ich male tiche, zaspia bez nicoho, kam ich polozia tam sedia a ja potom vidim malu, co sa naucila teperit na gauc a kym papa trepe nozkou a pridem si ako katastrofa matka.

Prosim ta, to, ze sa musis venovat 1.5 rocnemu dietatu je normalne. Ked mala moja 1.5 roka tak som ju mala pol dna na rukach. Teraz ma 2 roky 3 mesiace a hra sa ovela viac sama a na ruky chce len ked je unavena. Stalo sa to same od seba, nic ju nemusus preucat a nedavaj ju do ohradky, dieta ma objavovat svet, nie čučať ticho v ohradke. Ja mam doma bordel, varit a upratovat ledva stiham, ale vobec to nelutujem. Dcera je mala len raz a mozno uz druhe dieta mat nebudem. Jedine co by som ti odporucila - stanov si pevne hranice s matkou a svokrou, nech nekomentuju do coho ich nic nie je.

@elizabet173 😂😂😂 ze pozerat na auta spoza branky. To robim aj ja s malou, ale vramci prechadzky sa postavime a kukame a kyvame autam.

Mam malu velmi rada, rada sa s nou zahram, necham ju nech ma cese, nech mi skovava hracky do vystrihu na tricku, chodi za mnou ako tien, necham ju odniest nieco zo spajze, zatvorit dvere, “musi” si odhodit do kosa ocikanu plienku, kym si davam dolu vetrovku, jej poviem nech si otvori suchy zips na topankach. Chcem aby mala aj urcite limity, no na druhej strane som benevolentna. Vcera som robila kolac, jej sa pacilo, ako slaham sneh, tak som jej dala umytu metliku a ona si v serbliku slahala. Presne viem, ze moja mama by jej alebo mne ked som bola mala toto nedovolila. Zas na druhej strane ked ma nieco taketo esmie buchat po ostrovceku, po stoliku na tv a ked jej to v ten den nepoviem, akoby to asi neexistovalo. Ked jej zakazem nieco, naspuli usta a ja si pridem ako mrcha, ze jej zas nieco nedovolim.

@elizabet173 Ceremonie s uspavanim si nerobila, lebo tvoje dieta zaspalo, ked si ho polozila do postielky. Moje dieta sa chcelo nosit, tak som ho nosila, chcelo da hojdat, tak som hojdala. A co? Nic z toho nelutujem a vsetko ostatne su len kecy mamiciek, ktore maju deti s ktorymi to proste islo jednoduchsie. Ver mi, ze keby ti dieta po ulozeni do postielky revalo ako besne, tak by si čičíkala ako diva. Deti vedia vyvadzat za hovadiny, lebo oni vnimaju svet v uplne inych dimenziach. Poznam chlapca, ktory reval ako cirkular, lebo mu palacinka precnievala z taniera.
V urcitom veku musia mat stanovene hranice, ale zakazy a prikazy vo veku 1.5 roka su uplny nezmysel.
Ako bude na tom tato generacia este nikto nevie, ale ta spomienkova nostalgia starych mam o tom ake boli deti poslusne za ich cias je vacsinou uplne skreslena.Btw. vtedy bol aj trochu iny svet - nevycnievat z davu bolo ziaduce, dnes je to naopak, deti potrebuju uplne inu vychovu, aby sa v zivote presadili.

necitam vsetko, docitam neskor, len mi napadlo, ze moja babka (80+) tiez spomina, ako jej syn bol v ohradke, lebo ona musela "porobit okolo domacnosti", ale nikdy nezabudne dodat, ze v tej ohradke hrozne plakal. ano, postupne si zvykol a zahral sa aj sam, ale za aku cenu.

Mas uplne normalne 1 a pol rocne dieta. Rovnako je uplne normalne, ak dieta len sedi, kde ho polozis aj dve hodiny. Kazde je ine. Jedno potrebuje stale spolocnost, byt v pohybe, skumat, vytahovat hracky, sufliky,.. Druhe sa prehra s balickom vreckoviek hodinu a nikoho k tomu nepotrebuje. Ja mam tiez prisavku od narodenia. Uz ma 3 roky a 4 m a stale sa nezahra sama ani 10 min. Skusame to, nechavame ju, naschval odbieham, vzdy doleti alebo ma vola. Niekedy je to uz o nervy, ale je taka a urcite ju nezabriem samu v izbe, nech mam pokoj a porobim si, co treba. Kamoska ma dceru o pol roka starsiu a ona je to dieta, co si sadne a sama sa prehra cely den. Ale zase maju ine trapenia. Rok sa trapili s nocnikom, zadrziavanie stolice a neskutocne ataky hnevu. Kazde dieta ma nieco. Poznamky okolia treba brat jednym uchom dnu a druhym von. Kazdy nech robi, ako jemu vyhovuje.

Ahoj, ja ti teda neviem pomôcť, ale len ti poviem, že nie si v tomto sama 🙂 ja presne riešim úplne tu istú dilemu- koľko je najlepšie sa hrať s deťmi a koľko by sa mali aj sami pohrať? Všetci vieme, že deti potrebujú aj čas pre seba, ale potrebujú hlavne aj mamu, ktorá sa im venuje, vysvetľuje im svet okolo atď. Hľadala som sade na nete, koľko je taka vyvážená miera v akom veku, ale nič som nenašla. Niekto hovorí, že sa s dieťaťom treba hrať 5 minút za deň, niekto že 24 hodín. Každý má iný názor, podobne ako v politike. A mnohí si myslia, že ich názor je jediný správny, podobne ako v politike. A nakoniec každý výchovame svoje dieťa trochu inak ale nevieme, kto sme vychovali najlepšie lebo každému sa zdá najlepšie niečo iné 🙂 strašne ťažko sa hľadá prava miera.
Ja to robím tak, že v prvom rade nerobím nič pre mňa zbytočne (napríklad vypekat koláče). A to co robím, lebo musím, snažím sa v prvom rade robiť, keď deti spia. Ale to sa nie vždy dá, takže v druhom rade sa snažím to robit spolu s nimi. Ale ani to sa nedá vždy. Takže v treťom rade to robím bez nich, vtedy sa musia zabaviť sami a snažím sa to absolútne si nevycitat 🙂 taktiež dakedy si doprajem aj čas pre seba a snažím sa nevycitat si to, lebo to každá potrebujeme. Ale aby som zavrela dieťa na pol dna do ohrádky, veselo si vypekala, umývadlá okná, to určite nie

Ver tomu, že ony už daaavno zabudli na presnú realitu... skús si ty napr detailne spomenúť na niečo z pred 15r... a nie to ešte 30 či koľko.. Nič si nevycitaj, všetko robis Ok, ich si nevšímaj.