Spánok trojmesačného bábätka
Mám jedno trojmesačné bábätko, v podstate bezproblémové. Cez deň však veľmi málo spí - väčšinou v kočíku, sama v postieľke nepospí vôbec. Večer uspávame na fitlopte, v noci sa budí raz, maximálne dvakrát, nakojím, položím k sebe a spíme ďalej, čiže noci sú super. Chcela by som ju však postupne naučiť spávať aj cez deň v postieľke, keď ju však prebalím, nakojím a dám do postieľky, po chvíli sa rozplače a srdecrvúco narieka... Trhá mi to srdce, preto som to zatiaľ skúsila len dvakrát, vždy neúspešne, Malá je potom celá spotená, nešťastná a nervózna celý zvyšok dňa. Má takéto drsné "uspávanie" podľa vás zmysel? Ako to funguje u vás?
@monique89 skúsila si uspávanie s bavlnenou plienkou...zvykne si na ňu bude cítiť tvoju vôňu a možno pospí viac....ak ti spí viac v kočiari tak ju dávaj aj doma.....aj ja som tak mala....ak sa náhodou prebúdzalo tak som len pokolísala a dovarila som obed 🙂 🙂 🙂 🙂 ..........možno si na postieľku zvykne neskôr,,,,,,,čo ak ju tam dáš ak zaspí......proste ju preložíš?........mne sa takto deti skôr zobudili a potom už nezaspali ďalej....je to na tebe a na dieťatku,,,,,,,,áno dá sa to naučiť aj plačom......no nie je to pre každého.......takže u mňa skôr nieeeee 🙂
@monique89 tak skús uspávať po ležiačky v posteli aj cez den, aj večer..a neprenášať..ked zaspí a pustí sa prsníka, tak odídeš..väčšinou to tak maminy robia... presunutím do postielky ju zbytočne prebudíš, potom zistí, že tam nie si a vlastne plače za Tebou, pretože si myslí, že si ju "opustila"..
Ak ti môžem poradiť, nekomplikuj si život 🙂 dcérke je dobre v kočíku? Nechaj ju tam spinkať. Ona nerozlišuje spánok v postieľke a v kočíku. Ty sa stresuješ, lebo máš kdesi v podvedomí zakorenené, že dieťa má spať v postieľke. A malá to cíti. Sama ti ukáže, že chce spinkať v postieľke. Môj malý teraz chrápe v postieľke a sám sa tam pýta. V noci sa dokáže budiť aj každé dve hodiny a jedinú noc neprespal bez zobudenia. Nakojím ho a spí ďalej.
@monique89 tak ju daj spinkat do kocika....alebo ju nos v satke...
Moja si v 15m.vymyslela,ze uz ju neuspi prsnik,nebude spat ani v postielke,a i na velke posteli a hadaj,kde mi teraz spinka? V kociku. Teraz ma 29m. A od toho 15m.zaspi len v kociku. Ale doma v tme. Vtedy si vie pospat aj 2-3hodiny.
Takze neries,vyhovej jej tym kocikom ci satkou.. Ved mate byt v pohode obe.
Ja mám polročného chlapčeka a pokusy o to aby spal cez deň v postielke som rýchlo vzdala, vždy bol z toho len plač a ja nie som za to nechať dieťa vyplakať. Spinká buď na prechádzke v kočíku alebo na našej posteli.Lahnem si k nemu, držím ho za rúčku alebo mám ruku položenú na ňom a po chvíľke zaspi a odídem ( sem-tam zaspím skôr ako on 🙂 ak plače tak ho momentálne upokojí keď ho búcham po ritke ;) večer mi vačšinou zaspi pri papani, potom ho preložím do postieľky.
@sendy182 Vecer zaspava bud na rukach alebo pri mne/manzelovi na nasej posteli, a potom ju do postielky vzdy prelozime, takmer nikdy sa nezobudi... V noci takisto, nakojim, zaspi pri nas a prelozime, nie vsak vzdy, niekedy jednoducho spime vsetci spolu... Presne ako hovori @jarmilka86 - podrzim ju za rucku, opriem si o nu celo, ona sa ku mne prituli a zaspi... Ale cez den to tak nefunguje, chvilku podriemka a je hore... Minule sice "spala" cez obed skoro tri hodiny na nasej posteli, ale len kym som lezala pri nej... Vzdy, ked som odisla, zobudila sa, proste cez den nezaspi tak tvrdo...
@flower72 Mne nejde ani tak o to, kde spi, ale skor aby spala aj cez den sama - ja ju velmi rada uspim aj na prechadzke, prechadzky s kocimkom si uzivame obe, ale potrebujem si nieco poupratovat, navarit, poprat a podobne, preto to je narocne, ked cez den sama spi len minimalne.
Asi Ta moja odpoved nepotesi 🙂 ale moja skusenost je taka, ze s prvou som bojovala a skusala ju ucit inak (je tu toho plny konik 🙂) a druheho teraz neriesim. Presne sa opakuje spravanie ako pri prvom dietati - najprv syn zaspaval lahko a kdekolvek a cim viac teraz vnima, tym to zacina byt tazsie. Vecer ked uz raz zaspi, spi ako dudok. Cez den? Bud so mnou (a prsnikom v puse) alebo v kociku, alebo v nosici, pripadne nefunguje ani jedno. Je to dost stresujuce, ale ja som sa rozhodla to prijat. Verim tomu, ze deti to, ze zijeme v ere postielok nevedia a su nastavene na to aby boli co najviac a co najblizsie pri matke. Ze ked nie su pri nej tak su akoby v nebezpecenstve a tak akonahle necitia mamu spustia alarm. Starsia dcera ma teraz necele tri roky a tak vidim ako rychlo to ubehlo. Tak si to uzivam. Upratujem a varim vecer ked uz deti spia, rovnako si vtedy i dam sprchu a umyjem vlasy, nachystam co najviac veci na druhy den a kym som s malym cez den sama (starsia je v skolke a manzel v robote) snazim sa ten poriadok urdziavat, a robit len take male narazove akcie vzdy ked viem, ze maly bud spi alebo chvilku osamote zvladne. Cize nalozim pracku a chvilku sa mu venujem. Vyvesim a opat sa mu chvilku venujem. Vylozim umyvacku riadu... a podobne. No a ked je cas spat, bud sme v pohybe a funguje to alebo si lahnem s nim a oddychujem. Verim tomu, ze to dlho nepotrva a z troch spankov budu dva a potom len jeden... Su mamy, ktore si naucili deti inak a su na to hrde. Neberiem im ich dobry pocit, ale mne sa potvrdilo, ze ma moje deti potrebuju a zdaleka nie su zrele na taku samostatnost aku od nich v dnesnej dobe cakame. Pocuvaj svoju intuiciu a skus sa zariadit tak aby ste boli spokojni... hlavne si povedz, ze skusis vsetko pre to, aby si maly oddychol, ale nebudes si robit psycho ked to nejde. To bola moja hlavna chyba u dcerky. Citila som sa priamo zodpovedna za jej oddych a ked sa zobudila takmer som trpela, ze bude pretazena. Teraz dokazem prijat vedomie, ze som urobila maximum, ale ked to nejde zaradim druhu rychlost, zmenim cinnost a pokusim sa uspat neskor. Hlavne je byt v pohode...
@monique89 Jaj a este - tiez to robim ako pisu baby vyssie, mam velku postel kde mame zabradlie, uspavam tam a ked spi drobec hlbsie tak idem po svojom. Ak sa preberie casom tak sa k nemu vratim a uspim ho opat... snazim sa ho uz neprekladat, lebo ako si sama poznamenala, cez den je ten jeho spanok akosi plytky a je to zacarovany kruh. Moj syn ma teraz 3.5 mesiaca a uprimne - velakrat sa nam to nepodari. Tak nemaj pocit, ze inym to funguje a vy zlyhavate. Je to narocne obdobie.
@monique89 Nie, nema to zmysel. Zbytocne ju stresujes. 🙂 Mne syn spaval do pol roka LEN a LEN v kociku cez den. A len ked sme sa hybali. Takze som dvakrat denne chodila na niekolkohodinove prechadzky (esteze bola vlani taka mierna zima 😀 ). Houbeles som doma spravila, jedavala som len pecivo a drobnosti pocas kocikovania. Ale urcite by som maleho nenechavala revat v postielke. Ked uz si zacal sadat a pretacat sa, tak kocikovanie skoncilo, to sme mali cca toho pol roka. Odvtedy cez den zaspaval niekolko mesiacov len na rukach a potom so mnou v mojej posteli. A tak zaspava dodnes. 🙂 Takze pohodicka - respektuj potreby svojho dietatka. 🙂
@diana_81 NADHERNE si to napisala. Presne tak nejak to funguje aj u nas. A vysledkom je spokojne usmiate dieta. 🙂
@diana_81 jeeej velmi si ma svojim komentarom potesila 🙂 ja to citim tiez tak, ze si chcem svoju malu uzivat, kym je babatko... je to krasny pocit, ked zaspava pri mne (vacsinou vecer a po nocnom kojeni), dokonca v poslednych dnoch sa ku mne zacala doslova "zaryvat" 🙂 velmi ma potrebuje citit, najspokojnejsie zaspi, ked si o nu opriem celo, hlavicku mi vopcha pod bradu a rukou ju objimem. Mas pravdu, ta moja nesokojnost s nespanim v postielke cez den asi prameni z toho, ze sa to dost ocakava... Kazdy mi hovori, ze si sama na seba pletiem bic, ked som tolko s nou, ze ju aj s manzelom uspavame pri sebe, ze ju od toho neodnaucime... No na druhej strane, ved s nami nebude spat do dvadsiatky, a potom nam to bude este luto, ze sa ku nam nechce tulit 🙂 Nastastie to citime obaja rovnako a mazname sa s nou odusu 🙂 Nehovorim, ze sa od nej cely den nehnem, necham ju trosku v kresielku alebo na deke, ale zaspavanie je vzdy spolocne... No s prekladanim vecer a v noci nemame problem, takmer nikdy sa nezobudi, dnes si dokonca tristvrte hodku pospala sama aj doobeda... A vidim, ze je to take moje zrkadielko, takze ked budem ja v klude, bude aj ona 🙂
@kofoluska presne taky vysledok mame aj my - stastne vysmiate babatko 🙂 Tak je chyba asi vo mne, musim sa preprogramovat a prestat riesit dohovarania, aby som ju nechala poplakat... Skoda, ze niekedy sa berie ako najlepsia matka ta, ktorej dieta je najsamostatnejsie a najmenej ju potrebuje... A nauci sa to aj za cenu preplakaneho casu v postielke.
@monique89 Neries ich, presne tak. Rob si podla seba, podla svojho instinktu. TY si matka, TY svoje dieta poznas najlepsie. TY si ten, kto rozhoduje. NIKTO Ti do toho nema co kecat. Deti potrebuju nasu lasku a pozornost, ale aj respekt voci svojim potrebam. Moj syn je neuveritelny tulkaci, mojkaci macik. Kedykolvek prerusi hru, aby ma objal, hodil sa na mna, vypusinkoval ma. Na rukach ma vzdy pevne drzi okolo krku. Naopak mamicky, o ktorych viem, ze nereagovali na plac svojho dietata, ze ho nechali vyplakat, aby sa naucilo spat samo a podobne sa stazuju, ze ich deti (rovesnici s mojim) su chladne, odmerane, nexcu ani len na ruky.
Napisem to este takto. Moj manzel sa vela respektu, ohladuplnosti a empatie od rodicov nedockal. Bohuzial, studeny odchov tam fungoval na plne gule. Vysledkom je, ze sa moj manzel uci ohladuplnosti teraz - ide to velmi tazko a je to beh na dlhe trate, ale nevzdavam to 🙂. Aj vdaka nemu som dospela k nazoru, ze dieta, ktore zaziva ohladuplnost, respekt, uctu a lasku od prvych dni po narodeni, je prirodzene ohladuplne, respektujuce, uctive a laskave aj v dospelosti. Berie to ako samozrejmost. 🙂 Naopak dieta, ktore toto nikdy nezazilo netusi, co tie slova vlastne znamenaju. Nikdy nemalo moznost sa to "naucit" na vlastnej kozi.
Asi sa chapeme, co xcem povedat. 🙂
@monique89 🙂 Ono nie je to vzdy lahke. Ja si pamatam pri dcere, ze to co mi vyhovovalo doma bolo zrazu ked sme sli na dlho ocakavanu navstevu na tyzden k sestre problemom lebo mala prave zlozite obdobie a tak vsetci sedeli vonku na terase a ja som travila kopec casu v izbe zavreta, vecer som vyliezla z izby neskoro a jedla sama, lebo s tolkymi ludmi/hlukom/smiechom naokolo nemala mala sancu rychlo zaspat. Pripadne ked sme mali hosti doma a uspavania sa nie a nie vydarit tak som bola v izbe miesto s nimi. Ale nebolo tych situacii vela, vacsinou to klaplo v poriadku. Pri druhom som si na zaciatku mylne myslela, ze mozno som to u dcerky nepodchytila vcas a naucila ju zle, ale u neho sa mi potvrdilo, ze to je prirodzene. Nema cumel a je ovela pokojnejsej povahy ako dcera. Objavil si palcek a niekedy ho najdem ked ho idem skontrolovat ci spinka, ako si cely zufaly potichu ten svoj palcek ozuzlava. Kamoska reagovala ze ved to je super, bud rada, nauci sa zaspavat sam a mas pokoj. Ja ale vidim, kedze si ho poznam, ten neuroticky nepokoj, to zuzlanie si palca ktory vlastne ma byt moje prso a neda mi si k nemu nelahnut. Proste ma potrebuje, len je ten typ ze nejaci ako jacala dcera az sa dom ozyva. Nemam to srdce ho len kvoli tomu zlomit a nechat tak. Dcerka je presne ako sa pise - samostatna a na svoj vek priebojna... ani nie tak voci inym detom v zmysle agresivity, ale proste robi co ona chce a ako chce, ma svoj nazor... ziadna maminkina dcerenka rozmaznana z nej nezostala. Akonahle som ju odstavila (po porode) velmi "dospela". A presedlala na ocina. Teraz je on naj. Az mi tie stare casy dojcenia a uspavania obcas chybaju, aj ked zaroven som na nu strasne pysna. Este uspavame, ale chodi do skolky, pomaly ju cely den nevidim tak mi dobre padne zistit ako sa cez den mala a co ju trapi.
@diana_81 presne to je najtazsie aj pre mna - navstevy. Momentalne ma moja mala nejake zle obdobie, vcera aj dnes som si dala zalezat, aby som sa jej spaniu dostatnocne "venovala" - bola som uspesna, pospinkala si v kociku tri hodiny doobeda a dalsie tri poobede, ked som pri nej lezala, pripadne odbehla na 20 minut a znova uspala... Ale cuduj sa svete, aj tak po zobudeni plakala, vobec sa neusmievala, "nerozpravala", a pritom uz od dva a pol mesiaca sa na nas krasne casto skerila, aj si svojsky poblabotala, ked sme sa s nou rozpravali... A teraz nic, len zrana, ked sa zobudi, je ako-tak dobre, potom je vacsinou mrzuta... A ked sme na navsteve (zatial sme sa na noc nikam nevybrali), tak je to este tazsie, hoci nie vzdy... Pred dvoma tyzdnami sme boli u svagrinej a bola zlatucka, no minuly tyzden u svokrovcov ako maly chrenik :P A najviac sa bojim dvojtyzdnoveho pobytu svokrovcov u nas, pretoze budu prerabat bytove jadro. Aj ked vychadzame velmi dobre, neviem si predstavit, ako budem pre vsetkych varit, aspon provizorne udrziavat domacnost, prat a zvladat popritom starostlivost o malu... A ked si predstavim tie dobromyselne, ale napriek tomu otravne reci o tom, ako by som ju mala dat do postielky, ona chvilu poplace a zaspi, a ako svagrinej dievcatko spi samo v postielke (uz ma 9 mesiacov, no predtym bola velmi uplakana a zaspavala len vo vibracnom kresielku, no to uz je zabudnute...), tak mi je normalne tazko. Ani moji rodicia mi nepomozu, lebo presne v tom termine budu zateplovat a manzel si sice zobral dvojtyzdnovu dovcu, ale vacsinu casu stravi pracami u svokrovcov... A aj si vycitam, ze uz som z toho nervozna a mala to citi... Celkovo mam take nejake tazsie obdobie, akoby na mna oneskorene prisli poporodne depky, pripadam si ako neschopna, lebo mala nie je taka spokojnucka, ako bola doteraz a je to taky zacarovany kruh...
@monique89 my mame teraz desne obdobie, dcerka sa v stredu vratila zo skolky s teplotou, v noci az 39,6 som namerala v uchu a manzel siel pracovne prec na tri dni... Tak si vies predstavit to klbenie spankov dvoch deti z ktorych je jedno chodiaci zombie chory, ktory si vsak nechce lahnut ani za nic, vzdy ked maly zaspi reve za kazdu prkotinu a maly zase nevydrzi spat sam a nemozem pri nom lezat. A von nemozeme kym ma teplotu.... Uplna parada. Este sa mi mala z trucu zacala vyzliekat do naha a ja som len myslela na to ako jej to pri tej horucke skvele prospeje.
Tie pocity neschopnosti su normalne, clovek ma pocit, ze to dieta nejako funguje - len treba prijst na to ako a vsetko zazracne zapadne do seba. No prdlajz. Vsetko sa stale meni.
Ake mas vztahy so svokrou? Nemozete sa od zaciatku dohodnut na nejakom plane? Ze nie su u Teba na full-service navsteve ale pomozu Ti s varenim a domacnostou, kym sa postaras o babatko? Mozno prejavia viac pochopenia ako by si cakala ak to predostries v pokoji v predstihu. Vas domov a vase pravidla. Aby boli vsetci spokojni...
@diana_81 Och to je mi luto, zelam skore uzdravenie a pevne nervy... Ja mam dnes na houby den od rana, mala reve, ja revem a vo vzduchu visi vymena nazorov s manzelom... Som nejaka rozhodena a obavam sa, ze mala reaguje na moju naladu.
So svokrou mame fajn vztah, ale zase aby som jej takto otvorene povedala, ze nech napr. nieco navari, lebo ja nestiham, no neviem. Skor sa porozpravam s manzelom a on jej to nejako predostrie. Ona je totiz vacsinu dna v robote a chodi dost znicena, este je tam kratko a nebude mat narok na dovolenku... Tak ked pride o pol siedmej vecer vlakom domov, pochybujem, ze sa postavi za sporak. Ale na druhej strane ja si tiez cely den nevalam sunky... No nejako hadam prezijeme, len ja sa musim preprogramovat, lebo som nejaka negativisticka a hadam bude lepsie 🙂
@monique89 Ono moja svokra je na dochodku, takze z toho vychadzala tak trochu moja mylna predstava 🙂 Skuste akonahle drobec zaspi navarit vecer uz dopredu, nech nemas stresy co sa varenia cez den tyka. Nieco take polievkoidno-prihrievatelne co sa na druhy den len vyberie v patricnom mnozstve. Alebo su potom najlepsie veci do truby co sa robia "same"... Ja ked sa nedokopem vecer na druhy den vacsinou velmi lutujem. Ono, sice ked nie je na dochodku tak moc nepomoze, ale podla toho co pises sa ani vela doma nezdrzi takze nebude mat dovot Ti kecat do vychovy. A raz denne pred vecernym uspavanim to zvladnete 🙂 to som si ista!
U nas je to uz trosku lepsie, aj ked drobec si vytrpel ked bola mala taka nakapata a urevana. Chudak musel cakat, kedze on este nepotrebuje zaviazat podbradnik / utriet zadok / umyt ruky / rozvalkat plastelinu / ... uz sa tesim ze budem mat nan trosku viac casu opat ak noc dopadne dobre a starsia pojde do skolky.
@diana_81 presne to mam v plane, prichystat si jedlo vecer (hoci aj gulas na tyzden, chlapom to aj tak chuti :P), aby som mala cez den pokoj... Aj teraz to tak skusam a zistila som, ze mi to velmi vyhovuje - vecer prichystam a ak mi mala cez den zaspi, ako napriklad teraz, mozem robit, "co chcem" a nemusim byt v strese, ze musim... Zaspi - urobim nieco, oddychnem si, nezaspi - nevadi 🙂
@monique89 Prečo ju chceš učiť cez deň na postieľku? Veď keď jej je dobre v kočíku, tak ju tak nechaj. Moje spali v kočíku najradšej. Mladšia v ňom spí doteraz cez deň - aj teraz, hoci je v spálni, je v kočíku. Väčšinou spí na balkóne. A je jedno, či v lete alebo v zime.