Spánok novorodenca
Dobrý deň , čakám druhé dieťa a zaujíma má jedna vec ,teda skôr pre mňa problem . Už pri prvom dieťati som robila to isté čo si myslím ,že budem robiť aj pri tom druhom . Týka sa to spánku novorodencov ,hlavné... Keď sa mi narodil syn tak som ho nekojila , pretože mi nechcel chytiť prsnik a tak som bola odkázaná na odsavanie si mlieka , trvalo to 9 mesiacov ,toľko som mala mlieko. O to to bolo pre mňa horšie , že som dokola odsavala ,nakrmila. Uspala,zase odsavala a Tak dokola. A tu bol problem prave v tom ,ze ked som davala este V porodnici synka spat Tak Som sa ako prvorodicka strasne bala. , Tak som ho stale kontrolovala ci je v poriadku ,takze som nic moc nenaspala ,ste alebo boli ste na Tom podobne.? A to mi syn este rychlo zaspal .neboli s nim problemy. Horsie bolo pokial sa mu nechcelo odgrgnut ,to som bola uplne vyplasena .syn je uz velky ma 7 rokov a Ja som znovu tehotna a zase sa vsetkeho obavam .je to normalne? Rodila som prvy krat cisarskym takze aj to mam velke obavy .pretoze vtedy po porode som nebola schopna nicoho tak ma ta rana bolela ,myslela som, ze umieram , zotavila som sa asi za 2 tyzdne a nie to sa este starat o male babo ,mala som dost starosti sama so sebou ale zvladla som to. Nie nadarmo sa vravi ze tie vsetky bolesti nam zenam zato stoja ked zbadame ten maly uzlicek stastia .......Dakujem vam za vase odpovede a nazory
@333eva333 presne,ako pisu,klud,nestresuj,ja som po 2.cisarskych a po druhom som sa omnoho rychlejsie zotavila. Ak mas obavy o dych babatka,kup si monitor dychu. My sme mali uz pri prvom a bola som pokojnejsia.
A aj vtedy som bola pokojna,ked mala spinkala v posteli vedla mna.
Starsieho uz mas vacsieho,ja som mala rozdiel 2r.
To poznám. Pri prvom dieťati som nemohla ani spať, stále som pozerala či ešte dýcha. Bála som sa ho zobrať na ruky, je pravda bola som ešte študentka a kým som bola v škole o syna sa starala mama. Keď mal 11 rokov, narodila sa dcéra. tiež som to brala so stresom, ale už nie až tak veľmi. O 2,5 roka ďalšia to sme nechali aj vyplakať - z nemocnice sme si išli sadnúť aj novorodeniatkom na zmrzlinu a pozerali sme kedy príde taxi. a o 18 mesiacov zas dcéra - tiež sme išli z nemoc. hompáľajúc taškou v ktorej bolo dieťa. Bola to prenosná taška určená na malé detičky. No čo. Tak tá bola sama v izbe aj 2-3 hod. Stavali sme dom a nemal kto sa o ňu obzrieť.
Keď budeš stresovať - moc si tým nepomožeš. len si poškodíš , popr. možeš dostať depresie. Ale neboj, čas letí a naša posledná už má 4 roky a my už len čakáme kedy naše 4 deti budú ako tak odrastené a všetko pojde k lepšiemu....
stres este nikomu neprospel 🙂
ale kedze uz mas svoje odstresovane, radim ten monitor dychu... hlavne si opakuj, ze vsetko bude dobre!
naozaj si najdi uz teraz laktacnu poradkynu aby si sa na kojenie pripravila uz pred porodom...uz aj porozpravat sa takto nazivo s niekym o svojich starostiach pomoze a tie baby maju uz skusenosti..
@333eva333 tym som chcela povedat,ze je to u teba akoby od zaciatku,ja som si to vsetko uz pamatala a tym,ze maly bol maly a tie si svoje vyzadoval,este tak inak,ako uz vacsi,nebol cas na daky strach.mali sme monitor,nosic a nejak to slo.
Jasne,strach je vzdy aj pri vacsich..a teraz sa bojim hadam viac ako ked boli mali.🙂)
@bonaqa2013 tak to je pekne taka velka rodinka ,mate moj obdiv ,Ja som chcela mat dve deti hned po. Sebe a vtedy manzel nechcel este druhe ,potom ma to preslo a teraz sme sa vsetci zhodli na tom ze chceme dalsie
Neboj, a hlavne mysli pozitívne. To s kojením nemusí dopadnúť tak ako pri prvom.
A je veru rozdiel keď ti robili cisársky pred siedmymi rokmi a teraz. Teraz je to lepšie, skôr sa zotavíš. Ja mám za sebou dva a ako baby písali, po druhom som bola skôr fit. Po prvom som bola na tom tak, ako si písala aj ty.
O deti sa budeme vždy báť, mať obavy. Ja som aj zaspávala po sediačky nad postieľkou keď som pozerala či dýcha. Pri druhom som už tak nestíhala. Neboj, a hlavne nemaj obavy dopredu. Nepomôžeš si tým, len si môžeš pohoršiť.
Nech všetko dobre dopadne.
@333eva333 držím palce nech všetko pekne sa vydarí. My sme neplánovali žiadne dieťa, nechali sme to len tak a vypálilo až tak... Ale nevadí, staráme sa a možem povedať, že sme šťastní.
Tak v prvom rade je dôležité prestať sa stresovať a naopak stále si opakovať, že všetko bude dobre 🙂 Čo sa týka dojčenia, ešte pred pôrodom by som kontaktovala laktačnú poradkyňu, aby sa v prípade potreby dal včas riešiť problém napr. s prisatím a pod. Čo sa týka spánku a kontrolovania, máme monitor dychu, takže stačí sa mrknúť na blikajúce svetielko, a vieš, že malé dýcha a žije 🙂 Jasné, každá mama sa o dieťa bojí, ale netreba sa nechať ovládať strachom.