Spanie 3,5 ročného dieťaťa mimo domu

aj keby tam mal vsetky svoje hracky nepomohlo..v septembri ide do skolky abojim sa ze tam bude robit to iste..ucky sa aj zblaznia...si pripadam jak neschopna matka ze sa nedokazem vzopriet som asi slaba v tomto

@tomta spraviť niečo zrazu, tiež nie je dobré na psychiku toho dieťatka. ja našťastie nemám deti náročné na to, kde sa uložia k spánku. skús tak ako je radené vyššie... ale tiež, by som sa na popud dieťaťa nevybrala domov 😉 vysvetlovať, vysvetlovať, popr. si ľahnúť k nemu

My sme toto prvy krat zazili na dovolenke, ked mala dcerka 2,5 roka. Tiez strasny zachvat placu, ze jej chybaju jej perinky a dedo a psik a ze ona tam nebude. Az sa pozvracala chudatko od placu :( Lenze boli sme v inom state, daleko od domu a nebolo cesty spat, takze sa musela ukludnit a zaspat. Dalsie noci a taktiez aj dalsie dovolenky uz boli v pohode, bez najmensieho problemu. Ide len o to, vydrzat to ten prvy krat 🙂

@tomta ved aj pre mna to nie je lahke, ale teraz mas cas este ho oducit od toho. vyskusaj ho nechat vyplakat sa, povedz chlapovi, nech ti nedovoli ist za nim, on aj tak prestane plakat bo sa unavi,

no asi sa budem musiet zatnut..len mi je luto ze mi kazdy potom hovori ze je rozmaznany a pritom sa snazim ho vychovat tak aby si vedel vsetko vazit byt slusny a dobry k ostatnym detom...inak je rozumny da si aj vysvetlit veci ale v tomto som bezradna

@timuska26 som s nim sama takze v tomto vyhodu nemam ze by ho ukludnil otec

presne suhlasim so @seahorse27 vydrzat neustupovat.. on si zvykne... a treba dat na vyber kde sa citi pohodlne, kde bude spinkat (na vyber z miestnosti) a nie ci sa bude spat mimo domu...to je tvoja kompetencia.

@tomta ved to je dobre, nas maly neche jest normalne, nechce ani sladkosti a nam hovoria, ze je rozmaznany, no jednoducho je to sucastou vychovy, nemozeme byt vo vsetkom jednicky.

@tomta aha, tak ked ste u niekoho, tak nech ti ostatni pomozu, ked samej ti to nejde. ale ty tiez musis nazbierat silu a odolat mu

@tomta tak ja sama mám problém spať mimo domu a to som už stará koza. Kamkoľvek idem, prvú noc nikdy poriadne nezaspím, jednoducho nedokážem. Len sa prehadzujem, zdriemnem a som zasa hore a necítim sa príjemne. Poväčšine ďalší deň je už v pohode, niekedy aj druhú noc nezaspím. A tiež ti to logicky vysvetliť neviem a to nie som ani rozmaznaná 😀 😀 😀
Ja tak nemám rada keď má každý tendenciu zovšeobecňovať. Ten, ktorý to nikdy nezažil bude radiť nechaj ho vyplakať, nevšímaj si to, nenechaj nech tebou manipuluje atď. Ja stará krava neviem spať mimo domu a chúďa malé dieťa má z toho nepríjemný pocit, nevie ho vysvetliť vo svojej hlavičke, len sa jednoducho necíti dobre na cudzom mieste a od neho žiadate, aby sa správal ako väčšina. Možno je precitlivý, inak vníma ako väčšina detí, možno je viac naviazaný na svoje miesto.
Ja na tvojom mieste by som si zariadila veci tak, aby som nemusela prespávať mimo domu a aby som zbytočne nestresovala seba i dieťa. Neboj, jedného dňa bude chlapec sám chcieť ísť na dovolenku, na výlet ako ostatné deti a prežije aj to, že nebude vo svojej posteli. Možno toho nie je schopný teraz, ale o dva roky to pre neho možno nebude problém.
Moje deti s týmto nemali problém, ale len z dôvodu, že boli naučení občas prespať u starých rodičov. Išli tam spať len vtedy, ak mali o to samé záujem a vždy sme počítali s tým, že ak dieťa v noci bude mať plače alebo túžbu ísť domov, operatívne dieťa dedko privezie alebo my skočíme pre neho. Tiež môj bratanec mal raz túžbu spať u nás, aj si priniesol pyžamo ale večer to nezvládol a museli sme ho odviezť domov a to bol oveľa starší ako tvoj. Je kopa detí, ktoré toto nezvládajú.
A nezdá sa mi vhodné obviniť rodiča, ktorý citlivo reaguje na pocity a potreby dieťaťa že svoje dieťa rozmaznáva. Ani my dospeláci nevnímame všetko rovnako, prečo to žiadame od takýchto malých detí? Zatože susedovie Janko v pohode spáva kade-tade, tak taký istý musí byť aj môj Peťko? Nepriemerujme deti, každý človek je jedinečný a každý rodič by mal reagovať citlivo v záujme svojho dieťaťa nie v záujme nejakých tetiek a príbuzných, ktorí veľmi radi zasahujú do výchovy.

Vyplakať by som ho určite nenechala, ale ani by som s ním určite nešla domov.. ako ho ukladáš spať? Samého, či s tebou? Ľahla by som si k nemu a keby aj tak plakal, tak by som si ho silno pritúlila prípadne mu niečo ticho rozprávala až kým by nezaspal.. v tomto veku by to už mal zvládnuť, len asi bude ťažké začať, keď ste s tým nezačali skôr...

A inak súhlasím s @0silvia0 , reči typu že je rozmaznaný a nenechaj sa manipulovať a podobne považujem za vrchol drzosti, určite sa nimi nenechaj ovplyvniť, ty si matka, ver svojej intuícii a nie mudrovaniu tetiek z okolia/rodiny. Slušne ale rázne im povedz že vyevať ho proste nenecháš a basta, dieťa nie je pes aby ho niekto cvičil

@luckamorka veru aj po piatich rokoch si stojím za svojím názorom 😔