Som mizerná matka?

je to normalne, ja som to prezivala cca prve dva mesiace a potom to akosi opadlo a uz bolo dobre... a po par mesiacoch budete stastna a budete si tu matersku naozaj uzivat ako vam kazdy praje ... 🙂

je to normálne 🙂 ja som sa podobne cítila minimálne prvých 7 mesiacov. potom sa to začalo postupne zlepšovať a môžem povedať, že od takého 10. mesiaca sa to úplne otočilo, teraz má moja malá 13 mesiacov a ja si to konečne naozaj užívam 🙂 treba to len vydržať, držím palce 🙂

@lenkamiskova presne ako pise @margarita realita je uplne inde ako sa tu pokusaju niektore namalovat v najruzovejsich farbach.... Ja jednoducho neverim tym, ktore tu vypisuju ako vsetko krasne zvladaju, od prveho okamziku presne vedia co dieta aktualne potrebuje, co mu chyba...
Nie si zla mama, si novopecena unavena mama, ktora sa este musi zzit so svojou novou ulohou. Pokial mas moznost popros niekoho aby ti pomohol. Casto krat staci, ked sa mozes v klude vyspat aspon par hodin v kuse. A s domacnostou si nerob problemy. Pokial sa aspon trosku podoba na pouzitelnu, je to v pohode. Vysavat sa da aj raz za dva tyzdne, aj prach nemusi byt denne utrety, okna mozes umyt az na jesen... Dolezite je aby si bola ty v pohode a babo bude v pohode tiez.

No ja si neviem predstavit ze kricis na 2,5 mesacne miminko ....ale inak si myslim ze v tom niesi sama a je to uplne normalne , vedz ze aj ty si taka isto bola ze je to normalne co to dieta robi hlavne si tu zlost nevybijaj na nom ...

@zita19 No neviem, ale ja si pamatam len jeden plac, ked som nevedela co malemu je. Inak som to vedela vzdy. Ale fakt je ze maly nebol zbytocne umrncany. Bud bol hladny alebo koliky. Nezaplakal ani pri zubkoch. Takze to nebolo tazke rozoznat.

@lenkamiskova Pri placi som si v duchu opakovala ako mantru: Kazdy plac ma svoj koniec.
A predstavovala som si ze az pojdeme na jeho stuzkovu, uz plakavat nebude.

@lenkamiskova boze moj, vratil sa mi cas o dva a pol roka spat! vitaj v klube.
viem presne, ako hrozne ti je, ale ver mi, ze si uplne normalna..nezblaznila si sa, ani nie si krkavcia matka. si len sialene nevyspata, bezradna mama maleho babatka. pamatam si este, ako som na cely den doslova utiekla od 5mesacnych dvojciat a nechala ich len s manzelom, lebo som uz nevladala pocuvat ich plac a "dobre rady" manzela, ako sa mam ukludnit. prezili sme to, vsetci 🙂, a aj u vas to bude v poriadku, uvidis.
reci o tom,ako si to mas uzivat, pustaj jednym uchom dnu a druhym von (alebo ich dnu ani nepusti). niektore babatka su tak narocne, ze uzivanie si materstva hned nehrozi-asi to bude tak aj u vas..ale dobra sprava je, ze sa to zlepsi. kazdy mesiac uvidis malu zmenu k lepsiemu, a o rok si vela tych tazkych chvil nebudes ani pamatat.
pokus sa len nejako zapracovat na tom, aby si tvoje stavy cim menej odnasalo tvoje babo (aj ked uplne sa tomu vyhnut neda, kedze si skoro stale s nim). ale aspon ho daj poobede do kocika manzelovi a ty sa chod sama prejst, uvar si medovku, zacvic si..ked to nepomoze, sup do lekarne pre nejaky prirodny ukludňovak, a ak ani to, skus lekara. je velmi dolezite starat sa aj o svoju psychicku pohodu, inak vyhoris a to uz sa potom ovela tazsie a dlhsie naprava (viem podla seba, pouc sa z mojich chyb a vyhni sa vlastnym 😉 )

@kveta No teda ja som to nevedela. Nevedela som to pri synovi, a dlho mi trvalo kym som porozumela placu pri dcere... Ale bola som vdacna, ked mi prisla mama postrazit a ja som mohla spat aspon 6 hodin v kuse. Pred mesiacom bola na navsteve dcera s 4 tazdnovym vnukom. Poobede zaspala, tak som maleho nakrmila ulozila spat. Vecer som ho okupala a keby nebol robil cirkus pri olejovani pospala by aj dlhsie... Ale aj tak mi podakovala za viac ako 6 hodin spanku v kuse. 🙂

@lenkamiskova pre mna boli prve 2 tyzdne uuuuplny horor!!! Ako prvorodicka som nevedela ake je to rodit a som si hovorila ze ked prezijem tak potom to bude uz dobre. Teraz mam (neviem ci nie moc silne slovo) strach z pripadneho druheho tehotenstva ale nie koli porodu (ak bude ako prvy tak sa aj tesim 🙂 ) ale prave koli tym prvym tyzdnom. Kto nebol v mojej kozi nepochopi tak nejdem ani opisovat... Potom dosla pozriet svokra, potom nasi tak ako tak sa dalo a bala som sa ked odidu, ako to zvladnem ... Na vsetko sama, v zahranici a manzel vacsinou v praci, takze zase len hrozne! Ked mala dcera 3 mesiace sme isli pozriet domov na sr na par dni (nenazyvam to dovolenkou...) a ked mala 5 mesaicov sme sa stahovali, po 7 rokoch co sme tam mali 'domov' , s malym dietatom, do noveho prostredia (ano isli sme na 'rodnu hrudu' ale citili sme sa tu ako cudzinci, vsetko inak ako sme boli zvyknuti...). Dcera od cca 3-4 mesiacov nespavala, myslim tym nespavala cez den - max 2x20 minut, mohla som si stopovat tych 20 minut lebo to nebolo ani o sekundu viac a v noci 2-3 krat jest - a nekojila som, odsavala, takze pre mna nakrmit, odsat a umyt odsavacku bola hodina!!! Odsavala som jeden rok, zo zaciatku 8xdenne (ano 8 hodinn denne mi zabrala len 'vyroba' mlieka a krmenie) postupne menej ale este ked mala 7 mesiacov tak to bolo cca 5x denne. Vies si predstavit moj spanok? Ked som prvy krat spala 6 hodin v kuse tak som bola ako znovuzrodena, bola by som schopna zabehnut asi aj maraton a to behanie neznasam 🙂 Do toho vsetkeho cez den nevydrzala sama, nemohla som odbehnut do kuchyne a ani na wc bez toho aby nezacala plakat (bez baby satky by som tu uz asi nebola 🙂) manzel dlho nevedel pochopi co to pre mna znamena na vklude vy.... Prikrmy bol taky boj, ze kazdy den som sa bala obeda ked bude treba do nej dat par lyziciek mrkvy, to sme bojovali nejakych 6-8 tyzdnov kym sa dalo povedat ze nieco zjedla. Teraz otocme list ...
Napriek vsetkemu je to moje vytuzene dietatko, planovane a pre mna najuzasnejsie na svete! Vzdy ked som mala tazku chvilu (a bolo ich vela) som sa na nu pozrela a povedala si, ze je tu preto ze sme ju chceli, tak ako este nerozumiem ja jej ona nerozumie mne, ze nechape preco idem od nej prec a nechavam ju samu, ze neutrety prach, spinavy riad a moje mastne vlasy ma naozaj nezaujimaju, ked je tu to nevinne stvorenie ktore chce len aby som bola pri nej a snou a bude najstastnejsia! Tak som sa na vsetko co sa dalo vykaslala (na wc musim chodit aj teraz 🙂) a konecne si zacala uzivat materstvo. Ano dieta stoji vela sil a energie a pochopia ta len tie co si tym presli (nie vsetky matky lebo niektore 'supermatky' su ako tie z casopisov a filmov 🙂) teraz ma skoro 15 mesiacov a na to ake to bolo uz nemyslim, tesim sa na to ked sa rano zobudi (a ja snou po 14 mesiacoch bez nocneho budenia), ked mi dava krem na nos (nas maly ritual pri rannej hygiene), ked si sama trafi lyzickou do ust a napije z poharika, ked si zatancuje a zatlieska len tak z deckej radosti, preto ze je stastna a ma naj mamu na svete 🙂

Ahoj, neboj sa je to normálne a prejde to, aj ked si to teraz nemyslíš a neveríš tomu, aj som tiež neverila, tiež mám prvé dieťa - syna a mával 4,5 mesiaca koliky... ako to prešlo ani teraz neviem, už len spomíname a tiež som si to začala užívať len od tých 4,5 mesiaca, teraz máme 6 mesiacov ... takže len vydržať, veľa sily prajem

@lenkamiskova Ahoj. Keď čítam voj príspevok, pripadám si, akoby som ho písala ja pred pár mesiacmi. Dcérka mala reflux a vždy po jedení plakala. A ja som bola z toho jej plaču taká frustrovaná, že som potom vôbec nevedela porozumieť ani jej inému plaču. Tiež som sa na ňu niekoľko krát vykričala a presne tak ako Ty som si to potom vyčítala. Potom som to už robila tak, že keď som už cítila, že začínam byť nahnevaná, položila som ju do postieľky a šla som sa ukľudniť do inej izby. Aj som si často poplakala. A najviac ma vedelo rozladiť, keď bol niekto u nás a vkuse sa ma pýtali, že čo toľko plače. Raz som sa aj zdvôverila jednej kamarátke, s bábätkom vo veku mojej dcéry a namiesto pochopenia sa vyjadrila dosť opovržlivo.
A potom ani som si neuvedomila kedy to bolo, sa tie plače skončili a naozaj som si to začala užívať.
Neboj sa, ono to prejde, možno skôr, možno neskôr. Možno sa potom znova nájde obdobie, kedy budete mať nejaký problém - zúbky alebo nebude chcieť v noci spinkať a bude to na nevydržanie.
A hlavne si nič nerob z ľudí, ktorí Ťa nevedia pochopiť a majú múdre reči.

@lenkamiskova aj ja som bola pri prvom prekvapena sama zo seba, ze som k malemu nehorela tou laskou, ze ta az zadusa, ako mi kamosky opisovali svoje pocity. bolo to urcite aj tym, ze bol strasne strasne uplakany, ja unavena, na konci so silami...po polroku som sa uz konecne ako-tak uvolnila a asi po roku som k nemu prvy krat pocitila tu strasne velku lasku. teraz je uz taka, ze ma zadusa, ked sa na neho pozeram 😉 . uvidis ze to casom aj u teba prejde. ked ti je zle, mysli na to, ze kazdy mesiac to bude o kusok lepsie, aj u nas to tak bolo. ak mas trochu casu, precitaj si nejake knihy, takato investicia do seba sa urcite oplati. pre taketo male deticky je vraj skvele napisana kniha Najstastnejsie miminko v okoli, pomoze ti aj pochopit malinke a uvolnit sa trochu. hlavu hore, bude to urcite lepsie. druhe babo som si uzivala uz od narodenia, aj nebola ani zdaleka tak uplakana, ale aj to urobilo vela, ze uz som vedela, co chce, proste s prvym dietatom je to vzdy najtazsie 🙂
inak neviem, ako sa da uzivat si dieta, ktore stale place a malo spi, to by dokazal asi iba nejaky masochista...... 😅

@lenkamiskova a este pre taketo babatka odporucam satku, alebo nejaky ergonosic. mne manduca zachranila zivot, nanestastie som ju objavila az ked mal maly 4 mesiace. mladsiu som zacala nosit od 3 tyzdnov. najprv len tak zo srandy, ci sa jej bude pacit, len kym som si ju dala dole, do 5. minut tam zaspala 😀 . lahko sa naucila zaspavat tam, ale to sme neskor vyriesili. obom nam velmi pomahal ten blizky kontakt. takto sme spolu varili, upratovali, prebalovala som maleho, krmila som jeho aj seba, chodila som takto na wc, proste vsetko co sa dalo 🙂

@lenkamiskova ahoj, ja jsem to mela taky tezke - hlavne ze zacatku. Rodinu mame oba strasne daleko a jsme tu na vsechno sami.
Taky jsem byla silene unavena, nevyspala... Ale musis si uvedomit, ze vsechny tvoje emoce citi i tvuj maly.
Kdyby jsi byla klidnejsi, pustila mu treba ukolebavku, vzala ho do naruci, videla by jsi, jak by tvuj maly byl o mnoho klidnejsi.
Ty jsi jeho cely svet - ne otec, rodina a tvi pratele. A nejspis je z toho chudak cely nervozny a zmateny z toho, ze jsi chvili z hodna a usmevava a hned zase kricis a jsi nervni.
Ja to pisi i z casti vlastni zkusenosti. Kdykoliv jsem nervozni (chytneme se s manzelem, mam spatnu naladu apod.) mala je hned take a proplace a promrci cely den. Tak to mam s ni ale od narozeni. A kdyz se zklidnis, vice se take soustredis na maleho a jeho potreby.
Opravdu bych spocitala na jedne ruce kolikrat jsem nerozumela sve dceri. Ne, nejsem ani zdaleka ta nejlepsi matka - to nejsme zadna 😉, ale to stejne, co jsem ti tu napsala mi neustale pripominala moje maminka i kdyz jen po telefonu. Drzim ti palce 😉

ja ked som porodila dvojcata,chcela som vziat nohy na plecia 🙂 nie,vazne,mam tri deti do 3 rokov a naucila som sa toto: kazdy plac raz utichne. dieta niekedy place bezdovodne. dieta je prve mesiace (ba az roky) maximalne sebecke stvorenie a je uplne zbytocne to chciet zmenit. rezim funguje,dava stabilitu a pocit istoty. ak nebudem postupne naplnat aj svoje potreby,uskodim sebe,no najviac dietatu. dieta potrebuje oddychnutu,spokojnu mamu. otca treba zapojit hned od prvych dni,nesnazit sa byt nenahraditelnou a jedinou spravnou osobou.okupat,prebalit a kocikovat vie aj tatino. na toto som prisla behom 2 rokov a aj tak som niekedy bezradna.smutna,nastvana,panovacna.ale vacsinu casu sa snazim byt tou najnajnaj mamou.ako vacsina z nas.takze hlavu hore.ak potrebujes pomoc,poziadaj o nu.ziadaj o spanok,kupel,hocico.bud sebecka,aspon trosicku.99 percent mamiciek ma dni,kedy by decka vystrelili na Mars.len sa o tom nehovori.

Áno, to čo robí tvoj synček, je úplne normálne. Aj to, ako situáciu vnímaš a ako sa cítiš ty, je v podstate normálne, len skús na neho nekričať, on za to naozaj nemôže. A neskôr sa to výrazne zlepší, čím väčší bude, tým menej bude plakať, už okolo pol roka veku bude plakať výrazne menej, zaujme ho okolie, zaujmú ho hračky, bude sa viac usmievať, uvidíš... Skús byť čo najviac kľudná, lebo je pravda, že malé dieťa vycíti akúkoľvek nepohodu rodičov (najmä matky) a je potom ešte plačlivejšie. Skús sa aj ty usmievať a uvidíš, že aj drobček sa bude usmievať čoraz viac. Hlavu hore, každá matka si zo začiatku prešla niečím podobným.

@lenkamiskova sice si neviem predstavit, ze kricim na take male babatko ,ale co sa tyka tvojich pocitov, tak tie chapem a aspon u mna to bolo tak, ze stale lepsie a lepsie... a od tych druhych narodenin fakt ako za odmenu - za to trapenie prvych mesiacov 😉

@lenkamiskova , zrejme si unavena, vycerpana, sklamana, ze je to inac, ako si si predstavovala. Nebudem ti pisat, ze je to normalne, lebo kazda z nas matterstvo preziva po svojom. Dietatko vsak velmi intenzivne vnima tvoje pocity, ak si v nepohode ty, prenasa sa to aj nan, mozno je potom mrzute,nespokojne a ty nevies, kvôli comu. Moze to byt to vsak jeho reakcia na teba, prejav jeho strachu, co sa deje...
Krik a nasledna lutost nie su dobre pocity, sama citis, ze sa ti to nepaci. Ono sa to casom zmeni, ale treba, aby si aj ty sama v sebe nieco prehodnotila.Ak sa to da, vyspi sa poriadne, nerob robbotu, ktora pocka, alebo nie je nevyhnnutna, venuj cas aj sebe. Ked spi dietatko, lahni si k nemu. Nezabudaj sa najest, potrebujes byt fit. Poziadaj o spolupracu manzela. Pola mozno z niektorých narokov na domacnost, upratovanie, verenie, pranie atd, su veci, ktore pockaju, alebo nemusia byt uplne tip top aspon docasne. Drzim palce.

@lenkamiskova Ahoj, je to uplne normalne, tiez som to tak prezivala. Prve mesiace boli naozaj krute, strasna zmena, nevyspatie, hormony, kojenie, plienky, plac, krik, zufalstvo, koliky, najhorsie boli noci - konecne som si lahla, ze idem spat a ked sa ozvalo mrnkanie z postielky, normalne som udrela do postele pastou, aby som sa odreagovala. Ked mi mala nechcela v noci spat, rano vstavala o 4:15 a mne sa nedalo cez den zaspat... Preslo to. Dnes uz viem, ze som to brala prilis vazne. Milovala som ju samozrejme, ale ta hlboka materska laska prisla skutocne az vtedy, ked opadli hormony. A to je u kazdeho inokedy.

Mas prve dieta, vsetko je pre teba nove, obavas sa, ci to robis dobre, potom mas vycitky... Poradim len to, ze ked uz citis, ze budes kricat, odid z izby a buchni si do matraca, vyboxuj to, oblej tvar studenou vodou a prid k dietatu uz kludnejsia. Lepsie aby par minut plakalo, ako keby si mu mala ublizit (to hovorim s hlbokym pochopenim, tiez som sa parkrat zastavila v poslednej sekunde).

Tiez si to prestan vycitat, babo si to pamatat nebude a nikto nie je supermatka. Prijmi sa taka aka si a budes kludnejsia a tvoje dieta tiez. Ja napriklad viem, ze som nervak, ale odkedy som si to aj naozaj priznala, tak dokazem svoje vybuchy krotit. Raz som kvoli detom roztrieskala na marne kusky kos na pradlo napriklad 😀 Ale predtym som sa zavrela v inej izbe, detom som povedala, ze maminka potrebuje chvilu byt sama. 😀 Dufam, ze chapes, co hovorim. Proste skus zapojit racionalno, mozog, v co najvacsej moznej miere a sama uvidis, ze je to lepsie, nez to vyzera.

Uvidis, ze o par tyzdnov pochopis, co znamena "Najkrajsie obdobie zivota" 🙂

Drzim palce.

@danula.ch aj ja som ocakavala, ze ma babysatka alebo nosic zachrania...mam oboje a zial maly v obidvoch krici ako o zivot a nechce v tom byt ani za svet. neviem ci je divny alebo ci to naozaj nemusia mat deti radi. som zmatena, lebo vsade sa prezentuje, ze je to pre dieta pomaly to najlepsie, kontakt s matkou atd...mozno ty si vystihla tu spravnu dobu - vek 4 mesiace🙂 stale cakam, ze cas na nosic este len pride...

a dakujem vam vsetkycm ze povzbudive slova . takze treba tomu dat "len" trpezlivost a cas.. 🙂

@lenkamiskova ja tvrdim, porod je malina to co pride potom je naozaj tazke 😉 (a to moj prvy porod vôbec nebol lahky, aby si niekto nemyslel). Trvalo nam 4 mesiace kym sme si s prvorodenym synom na seba "zvykli", plakala som, kricala, nadavala denne, mali sme strasne problemy s kojenim, naozaj som myslela, ze druhe dieta nehrozi, ale potom sa to cele upokojilo, asi v tom obdobi ked dietatko zacne reagovat na teba, usmievat sa, chytat hracky do ruky, vsetko bude lahsie, druhe dieta uz bola malina, tak porod, ako aj kojenie a vsetko okolo toho, tak hlavu hore bude lepsie, urcite 😉

@lenkamiskova ,,,daj tomu cas 😀 Nie si v tom sama.
Ja som stvarala ovela horsie veci 😖 Aj ja som mala problemy s dojcenim,bolesti,zapal prsnika.Plakala som,kricala som.No proste vsetko.Predsa je to novy clovek,musite si na seba zvyknut.Uvidis,casom sa vsetko podda.Vela oddychuj a hlavne mysli pozitivne 😅
Prajem ti vela sil.Drzim palce

@lenkamiskova aj ked ta tu baby povzbudzuju,ak mas pocit,ze to fakt nezvladas,skus vyhladat empatickeho psychologa....po par navstevach to bude predsalen pre teba jednoduchsie,uvidis..

@lenkamiskova ahoj, tak ako som citala vsetky pripevky, pozeram, ze vacsina vas tu opisuje taketo pocity u prveho dietatka. No u mna to dorazilo v plnej sile az pri druhom dietati 🙂
Synceka som mala naozaj pokojne spiace babatko a dodnes rada spominam na prve tyzdne a mesiace. Fungoval ako hodinky - nakojit a tri hodiny spanku.... zas sme si sice uzili ine veci - bol predcasniatko trochu, takze sme cvicili Vojtovku a obcas obchadzali lekarov, ale naozaj to bolo vsetko super.
Ked som otehotnela druhykrat, vsetci mi hovorili, ze kludna mamina = kludne babo a ja som bola presvedcena, ze druhe dieta bude take iste..... ako velmi som sa mylila. Dcerka sa prejavovala inak uz v brusku - kopala ma do vsetkych organov na ktore dociahla a skoro stale 🙂
No a ked z bruska vykukla, malo spala a hroozne vela plakala. Musim sa priznat, ze prve tyzdne aj ja s nou. A este aby toho nebolo malo, tak po prichode z porodnice sa moj vtedy trojrocny syncek rozhodol otestovat co si moze dovolit....
No ustali sme to a aj ked mala spavala zle az do casu ked zacala lozit a dokazala sa teda unavit, nasli sme si system. Na dlhe hodiny sme chodili von na ihrisko - Adrianko sedel a hral sa v piesku a ja som kruzila s kocikom okolo pieskoviska, aby mala spala - spala len v pohybujucom sa kociku.
Ked nespala nechcela ani lezat sama v postielke ale ani lezat v relaxacnom lehatku, takze sme sa nosili a nosili - najcastejsie "na tygrika" teda tvarickou dolu... Podvecer sme od zufalstva casto boli spoteni obaja s manzelom a ona kricala a kricala. Vyskusali sme asi stvoro probiotik a jedine co fakticky zaberalo bolo sprchovanie. Bolo leto, a tak sme sa podvecer obcas sprchovali aj trikrat. Ked sme uz boli obe spotene, vyzliekla som ju a polozila do vane, pustila jemny prud vody a ona okamzite prestala plakat. Potom som ju obliekla, zas si trochu cucla mlieka a nosili a nosili sme sa az kym nezaspala...
Dnes je z nej takmer dvojrocna slecna, ktora je velmi ziva a aktivna, ale uz sa uci aj posluchat a nedala by som ju za nic na svete. Spomienky na tazsie zaciatky uz ostali iba matné a dufam, ze ak nas Pan Boh obdari este jednym dietatkom, ze to nebude este o level zlozitejsie ako bola ona 🙂
Takze neboj sa nie si v tom sama a casom sa to upravi. Len si stale opakuj, ze cim je babo nervoznejsie, tym my maminy musime ostat pokojnejsie.... je to tazke ale ucinne. Drzte sa.

A co si si predstavovala?ze dieta bude na povel mile a usmievave?ze nebude nikdy plakat a bude len dobree?co s nim preboha spravis ked mu pojdu zubky alebo bude chory?aka si si myslela ze bude realita?uff

@lenkamiskova Uplne normalny stav. Povedala by som, ze hlavne prvorodicky toto pocituju. Ja som na tom bola tak isto. Uz rano som sa nevedela dockat vecera a cielom mojho dna bol vecerny spanok. Narodenie dietata je obrovska zmena. Clovek je unaveny, dni su rovnake a hlavne ked sa dietatko narodi v zime, je to take ponure. Skoro tma, kratky den. Ako ti dietatko bude rast, budu sa aj vase dni stavat pokojnejsimi. Aj slniecko urobi svoje, uvidis 🙂
Ja som bola presne takato ista pri prvom dietati. Velmi sa to zmenilo pri druhom. Nebola som taka uzkostliva a hlavne som si uvedomila, ze cas leti velmi rychlo a to babatkovske obdobie trva tak kratucko, ze by som nemala byt taka nervozna ako predtym. Nejako pozitivne som sa naladila a islo to. Uvidis, aj ty prides na krajsie myslienky.
Nema ti kto pomoct s babatkom? Nie je niekto, kto by ti ho obcas pokocikoval, aby si mala chvilku volna na oddych? Alebo kamosku, s ktorou by si obcas skocila na kavu vyvetrat hlavu?

@edvelyn Toto moze napisat len nechapavy clovek a hlavne ten, kto uz ma dieta a mysli si, ze je majster sveta.

No a čo, že pokričíš, aspoň vypustíš paru. 🙂 Ak chceš kričať od zúfalstva je ale lepšie vziať vankúš zaboriť do neho tvár a vykrič do neho všetko, čo dusíš v sebe. Potom predýchaj pomaly a môžeš sa vrátiť k bábu. Normálka. 🙂 Tak máš urevané decko a čo. Aj ja som mala, aj iné majú. Odporúčam ti tabletky Persen. Sú to výťažky z bylín na ukľudnenie. Dostať ich v lekárni bez predpisu. Sú pre teba, nie pre malé. 😉 Nebudeš od nich spavá, len ti navodia taký pokoj. Ja som mamina, ktorej viac vyhovuje, keď už je dieťa staršie a pokým materskú som pretrpela, teraz mi dieťa prináša radosť do života.