Som matka s nedostatočnou radosťou zo života
Ahojte žienky, je mi ťažko, som matkou poldruharočnej dcérky, veľmi ju ľúbim, zálež mi na jej šťastí, na tom, aby sa v živote necítila tak, ako som sa cítila ja. No práve tu je problém, pretože som sa niekoľko rokov liečila na úzkosti, depresívne ladenie a vlastne, ani neviem, akú to všetko malo diagnózu. No brala som lieky. Keď som chcela mať dieťa, prestala som ich brať, pod dohľadom lekára samozrejme, vysádzala som ich postupne, poctivo. Dalo sa to, no viete aké je materstvo náročné a ja pociťujem, že tento tlak mi dáva zabrať, že v starostlivosti a výchove dcérky sa prejavuje moja depresívna podstata a to ma bolí, pretože jej chcem dať viac, viac radostnej matky, životaschopnú matku, ukazovať jej krásu života. No ako sa to dá, keď tej radosti mám v sebe málo? Ja sa s ňou nevládzem hrať (resp., mám s tým veľký problém) mám problém aj so sústredením, pozornosťou, nevydržím sa s ňou hrať dlho, hneď musím kamsi odskakovať, robiť niečo iné. Vymýšľať jej program a zábavu? Pre mňa hotová fuška. Dcérka našťastie dospela do obdobia, keď sa vie zahrať aj sama, vie sa zabaviť, no vo chvíľach, keď si vyžaduje moju pozornosť a zabávanie sa, som v koncoch. Máva aj rôzne nálady (hoci rodina zväčša hovorí,že je to dobré dieťa) a keď len trochu zapiští, chytá ma úzkosť, nezvládam tieto jej stavy, keď je nespokojná, keď vzdoruje, všetko vo mne vtedy vrie, hromadí sa vo mne zlosť, úzkosť, napätie. A za čo sa hanbím, tak vtedy je mi ťažko prejavovať jej lásku, fyzický kontakt. Doteraz ju kojím a toho kojenia je naozaj veľa, aj cez deň, aj v noci. Aspoň to jej chcem dopriať. No aj to ma obmedzuje, niekedy, keď začne sať takým "žužlajúcim" spôsobom, tak mám toho naozaj dosť, je mi to veľmi nepríjemné, no keby som jej nedala, viete si predstaviť ten krik a neustále vypytovanie mlieka. Tak neviem čo je horšie. Už som to tu musela napísať. Sú aj lepšie chvíle, no teraz prežívam tie ťažšie a niekedy už fakt neviem čo so sebou. Vždy som chcela mať veľa detí, no teraz už druhé odkladám a neviem ako by som ho zvládla, keď s jedným je toho na mňa priveľa. Ste tu niektorá mamička s podobným cítením? Viete mi poradiť nejaké triky, ako si trochu odľahčiť? Ako to všetko zvládať lepšie?
Drahá, vitaj medzi nami matkami ... akože, chcela by som vidieť tú matku, ktorá sa radostne hrá celý deň s dieťaťom a nejde jej občas na nervy plač, krik, vstávanie v noci, v prípade vzdorovania nálady dieťaťa. Všetko je to úplne normálne. Ja mám síce tri deti medzi ktorými je stále rozdiel rok a pol, ale keď je toho už na mňa priveľa, tak proste ideme spolu celá rodina na nejaký výlet. Minule som bola po celom týždni a víkende tak dorazená, že sme v utorok, v strede týždňa šli do Tatier. Vieš, myslieť si, že celé materstvo je len o úsmevoch, tak to zďaleka nie je také. Tak ako neplatí,že materská dovolenka je dovolenka. Je to náročné obdobie. Pre mňa je to úplne nová rola, v akej som ešte nikdy nebola. Vychovávam deti, pričom som to nikdy nerobila. Všetko je dobré a Ty si dobrá matka, len si proste vyšťavená.
@domcekvstrani raz v tazkej chvili mi kamoska povedala "kazda matka je dost dobra matka pre svoje dieta". a dost dobra vraj staci. tiez to nemala zo svojej hlavy, chodi na terapiu doteraz..
tvoje diagnozy nemam (resp. keby ma niekto poriadne vysetril, nieco by sa urcite naslo), ale podobnych pocitov mam vela..no ked vidim, ako ma moje deti lubia aj s mojimi chybami, hovorim si, ze to nemoze byt az take zle. aj ked niekedy su obdobia, ze bojujem kazdy den..o dobru naladu, usmev, o schopnost sa ovladat, o schopnost prezit drobne radosti. ale bojujem..a nevzdam to, lebo uz kvoli nim nemozem 😉
urcite robis vsetko, co je v tvojich silach. a spolu s partnerom a rodinou to budes zvladat aj dalej. najtazsie je obdobie, ked su deti malicke, no bude sa to zlepsovat. a ak aj nieco nebude idealne, tvoje dieta ti vela odpusti..tiez si pamatam niektore vychovne ci osobnostne nedostatky mojej mamy, no viem, z coho pramenili a ze viac mi dat nemohla, ani keby chcela. nic z toho uz teraz nie je dolezite..laska bola aj zostala.
..keď je kojenie také náročné, tak prejde na umelé mliečko ... ja v tom nevidím problém.. keď je už dcérka väčšia (nevidím, nemáš uvedené aká veľká🙂 tak si môže z tvojho dať menej🙂 ona bude napapaná a ty zostaneš oddýchnutá - a o to asi u vás ide - viem si predstaviť, že tie problémy, ktoré si vtedy riešila, ťa môžu stáť veľa energie, preto radím toto - nevravím, že úplne prestať - ale nájsť v tom nejaký stred - dobre pre dcérku aj pre teba. 🙂
to co citis, je uplne normalne a prirodzene, myslim, ze to zaziva vacsina matiek, ktorym zalezi na detoch a nemali ich len omylom alebo ktovie preco 😉
a to este nemaju taky biologicky zaklad resp.zataz, ak mas tieto depresivne sklony aj v anamneze...ja si stokrat trieskam hlavu, ze som zbytocne nervna a kricim na ne aj kvoli kravinam, ale obcas si potom uvedomujem, a to mi pomaha, ze si predstavim,z e som ich vobec nemusela mat = nebolo pre mna lahke deti donosit, a mnohe kamosky dodnes su bezdetne, a dost ich to trapi.
Rob vsetko, co sa da, co je v Tvojich silach, ak mas koho, poziadaj o pomoc, napr aby si sem tam mala cas sama niekam vypadnut, aspon na par hodin, odreagovat sa,
a skus sa prilis nepozorovat a neriesit. 😉
mozno o par mesiacov uz budete inde, drzim palce.
@brady1
podla mna to nie je o vyletoch, my chodime na miestne ihriska, do lesa, zazit uzasne veci deti vedia aj doma pred vchodom do panelaku 😉 to len my, dospeli, mame asi pocit, ze vzruso je ist niekam do exotiky alebo co...minule sme polhodinu pozorovali mravceka na obruvniku 😀
@domcekvstrani aj mne lezie plač na nervy.. materstvo je veru fúška .keď ta kojenie vyčerpáva tak a tým skončí má to byť príjemné pre oboch. Pár dní si poplace a bude kľud.. ja som tiež prestala lebo má to neskutočne vyčerpávalo. Malý bol na mne nonstop zavesený,..nie si zla matka. Neboj 😉 všetky máme sem tam také pocity. ..píšem ako tatar z mobilu 😀
Diky klincek.tvuj prispevek mi vykouzlil usmev na tvari.i ja jsem pesimistka. Bohuzel v zivote mi slo vse levou zadni a ve vsem sem byla uspesna, ze nyni kdyz jsem sama s dvemi malymi detmi a denne bojuji o svoji dobrou naladu a naladu deti tak skoro denne prohravam.taky jsem mela jinou predstavu o materstvi a ne ze matka funguje na 159% a stejne se dite vteka,zlobi a neposloucha a manzel se jeste divi,proc nemam naladu....souhlasim ale s tim,ze deti nas miluji takove jake jsme.jedna psychologicka mi rekla,ze jsem hrozne vycerpana,hlavne psychicky a ze musim odpustit hlavne sobe...mit se rada i kdyz si myslim,ze si moje deti zaslouzi lepsi mamu. Musim rict,ze ma pravdu.prilis se zabyvame tim jake budou nase deti, jak zle je vychovavame,ale asi staci je mit rad.muj syn dostava jen ode me a stejne nejvic miluje me.je na me uplne zavisly. Myslim,ze kdyz nasi generaci vychova a la "skoda rany,ktera padne vedle" neuskodila,tak spatna nalada a nervy na pochodu z tve dceri zle dite neudekaji. deti tyrane rodici miluji sve matky,takze Domcek v strani 🙂,to tvoje te miluje urcite,i kdyz jeho matka je smutna.snaz se vydrzet hlavne kvuli sobe.osobne si myslim,ze vylety, dostatek penez apod. Nnic moc nezlepsi,i kdyz vypadnout z rutiny urcite pomaha.zkus delat neco,co te bavilo i ored ditetem,s malou chod hodne mezi lidi,tam depresi odolas lepe.ted bude slunicko,tak to bude trosku lepsi.taky v to doufam i pro sebe.pevne nervy a diky za zpriznenost duse.z
ahoj, mam skusenost s podobnymi problemami, kopu mojich znamych ich ma. Tiez som momentalne matkou rovnako stareho dietata a obcas mam tiez taketo pocity. Ak by som bola Tebou, tak by som si nasla jednu cinnost, pri ktorej dokazes uplne zrelaxovat, zabudnut na vsetko a plne sa jej oddat (ci je to uz joga alebo nejaka sportova aktivita, zahradkarcenie, kosenie travy, beh, vencenie psa a pod., z mojej skusenosti je najlepsia sportova aktivita na cerstvom vzduchu). A vyhradila by som si pravidelny cas na nu ( s pomocou rodiny, ktora by Ta vtedy na chvilku odbremenila od ostatnych veci). Kazdy clovek potrebuje nejaku mentalnu hygienu a cas na seba a velmi sa na to zabuda v tomto uponahlanom zivote. Okrem ineho by som mozno navstevovala pravidelne terapie u psychologa alebo nasla by som nejaku podpornu skupinu vo svojom okoli, ktora sa venuje problemom s depresiou a ak by sa to nedalo bez liekov, tak by som poctivo brala medikamenty. Idealne by bolo tiez, keby si sa mohla stretavat s nejakymi znamymi/kamaratkami, s ktorymi to mozes prediskutovat. Neverila by si, kolko ludi bojuje s podobnymi pocitmi a problemami.
Ja som kojit prestala, ked malo moje dieta 14 mesiacov, pretoze to bolo velmi narocne, bola som velmi vycerpana. Nebolo to nahle, ale postupne. Najprv ho manzel naucil nebudit sa na kojenie v noci (spala som zopar noci v inej izbe a po 3 nociach sa prestal budit) a potom som kojenie obmedzila na rano a vecer a nakoniec malemu vysvetlila, ze mliecko uz nie je. Nehovorim, ze to bolo najlepsie riesenie, ale ked som sa mohla konecne normalne vyspat, tak vela veci sa zdalo pozitivnejsich a zacala som mat aj viac energie na rodinu. Verim, ze to vsetko zvladnes. Drzim Ti palce.
@domcekvstrani nemohla by si opäť navštíviť psychiatra? nechceš brať lieky pre kojenie? možno by sa našla nejaká zlatá stredná cesta pre teba keby si sa poradila s lekárom. Prídeš mi už dosť na dne. Evidentne trpíš depresiou alebo úzkosťou a ide o chemické pochody v tvojom tele, nie je to tvoja vina...možno potrebuješ serotonín. Ale ja nie som žiadny odborník preto by som sa poradila so psychiatrom...Ja som tiež kedysi brala antidepresíva, dávno som ich vysadila a teraz je tehotenstvo v pohode, ale tiež neviem čo bude potom, patrím k tým citlivejším...potom pôjdem isto k lekárovi...
@domcekvstrani no ja by som si na tvojom mieste hladala alternativneho liecitela/liecitelku, pretoze neverim ze psychofarmakami sa da dosiahnut zlepsenie. Toto myslim uplne vazne. Ty si musis dat psychiku do poriadku, ale velmi rychle, ale v tom, Ti klasicky psycholog nepomoze. Ty si uvedom, ze tvoje dieta Ta potrebuje a nikto sa onho nedokaze postarat tak ako Ty. Ak toto nie je dostatocna motivacia, tak neviem co ine.
@domcekvstrani určite by som išla za psychiatrom. Manžel má od decembra problém a nové lieky po štyroch mesiacoch. Citi sa opäť fajn, viem o čom je reč. Takže, možno žiaľ opäť na lieky. Určite k doktorke!
...hm......prajem veľa síl....asi každá máme nejaké stavy..ale ak máš pocit, že to nezvládaš choď radšej lekárovi
@domcekvstrani nuz, treba odstavit dojcenie, uz je to len zlozvyk a asi bude potrebne zacat znovu s liekmi. A mozno by stalo za zvazanie dat malu od septembra do jasli/ skolky, aby si si od toho vsetkeho oddychla alebo ist do prace, ak mas do akej. Nie je hanba, ze ta nebavi sa hrat s malou, to prezivame takmer vsetky, aj ked iba velmi malo z nas to takto verejne prizna 😎. Treba hladat sposob, ako z teba bude zase vyrovnana, spokojna a stastna mamina, inak vsetko to, co robis (dojcenie, hranie a pod) straca na hodnote.
@margarita lenže teraz mamina nerieši deti, ale seba. Ona sa cíti vyhoretá nie deti. Deti sú oki. Ona potrebuje niekde načerpať energiu. Preto som spomenula nejaký výlet. Samozrejme nemusí každý do Tatier. Môže byť v pohode ako si písala, niekam vypadnúť zo stereotypu a z bežného domáceho prostredia.
@domcekvstrani Presne dnes som nad podobnymi vecami uvazovala - a nasla som jeden super clanok 🙂
@domcekvstrani ako keby som o sebe citala, roky uz trpim uzkostami a depresiou. Ked som zistila, ze som tehotna prestala som brat lieky ako ty, ale po dvoch dnoch od narodenia dcerky to na mna prislo, zial nemohla som kojit, nasadili mi lieky, no bola som z toho nestastna, ale v tom stave co som mala sa inak nedalo. Trvalo to asi sest mesiacov, kym som sa zacala citit lepsie, uz som ani neverila, ze sa z toho stavu niekedy dostanem. Napriek tomu stale pocitujem to co ty, ale uz to nie je take intezivne. No stale mavam pocity, ze vsetko robim zle, ze by si dcerka zasluzila lepsiu matku a hlavne stale myslim na to aby nemala neskor tie iste problem, u mna to je hlavne dedicne. Ak uz nevladzes a mas pocit, ze uz je toho naozaj dost skus ist znova k dr. a neodkaldaj to zbytocne dlho. Prajem nech sa ti polepsi co najskor
odporucam psychoterapiu...rozpravat sa o tom s clovekom ktory ta dokaze usmernit a pomoct ti z toho von. Chapem co citis. Vela stastia...
@domcekvstrani Ahoj, no vitaj, dobre, že píšeš. Ja mávam tiež také chvíle, až mi odhľahlo, že aj iné matky. No a musím ísť, už sa mi bábo zobudilo.
@domcekvstrani podľa toho čo opisuješ, u teba nejde len o obyčajné "vyhorenie",ako u iných mamičiek, ale aj o úzkosť a depresiu, na ktoré si sa liečila už pred tehotenstvom. Tieto problémy sa ti opäť vrátili. Takže by som ti odporúčala čo najskôr navštíviť svojho lekára a porozprávať mu o svojich problémoch. Ale priprav sa na to, že pokiaľ ti lekár odporučí vrátiť sa k medikamentoznej liečbe, budeš musieť prestať kojiť. Ale to nevidím ako nejaký strašný problém. Ved tvoja dcéra má už 1,5 roka a kľudne môže existovať aj bez materského mlieka.
Ja tomu verím a aj sa tým riadim. 🙂
@domcekvstrani http://www.schoralek.cz/aks/index.php----napis tekto pani,ta ti pozmoze ako sa sama vyliecis...budes sa vizualne liecit...je to jednoduche,kratke ..ona ti poradi..mne uz pomohla...urcite to skus...potrebujes pomoc...citim s tebou...
@domcekvstrani Je možné, že to súvisí aj s dojčením, laktačná psychóza, ktorá stále trvá. Ja som matkou nevlastnej dcére je veľká, ale je neskutočne zvedavá, veľa sa pýta, stále, stále a keď prídem po 12 hodinách z nemocnice kde mi umrelo dieťa, zrútila sa matka keď videla to svoje vytúžené a pod. aj keď je deň dobrý som unavená. A otázky tipu Proč je tady teď téměř noc a v Japonsku světlo? Zem se otáči a zase a Proč? Priznávam poplačem si doteraz a aj u psychológa som bola a vrelo odporúčam 🙂
@domcekvstrani Aj pre bábo je toto obdobie ťažké, preto si to vlastné bábätkovské obdobie a pôrod nepamätáme. Ved si predstav, že nevieš rozprávať a môžeš len plakať, kričať a musíš čakať kým to niekto pochopí. Skús aj zapojiť iných ľudí alebo mať bábo čo najviac pri sebe, do 3 mesiacov sa radi nosia na rukách. No ked si trochu poplače, aspoň sa naučí trpezlivosti, že nemusí mať všetko hneď, to sa mu v živote ešte zíde.
Jednoznačne prestať kojit..to kojenie tomu len napomáha. A ak máš takéto pocity. .Možno ich treba prekonzultovat s odborníkom a uvidíš. .ale podľa mňa má takéto myšlienky každá mamina. .lebo sem tam je to naozaj ťažké..otázne je kedy tom je v norme a to ti povie odborník
Ahoj. Pozri si dokument the secret na youtube , je aj v češtine. 🙂 Veľa šťastia