Som hrozná matka
Caute, prisla som sa vyrozpravat takto anonymne… lebo uz sa citim ako vycucana matoha… fakt akoby zo mna dementor vysal zivot… ide o to ze mam dve deti, dvojmesacnu a 3roky 4 mesiace.. Predtym ako som sla do porodnice to bolo zlate zive dieta, vsade sme chodili spolu a boli sme na seba dost naviazane… ale odkedy som doniesla mladsiu z porodnice je to otocka o 180 stupnov, proste nas vztah sa dost zhorsil… ide o to ze starsia ziarli, a neskutocne vyvadza a neposlucha.. a ja som z nej uz na prasky, vobec si nemozem uzit svoje babatko lebo mi starsia zo ziarlivosti robi napriek aby ma vytocila a upozornila na seba.. Ano viem ze mi budete radit ze potrebuje vela lasky, uistenie atd… ale co ju mam vyobimat zato ze nam z cistej jesitnosti demoluje byt?? a celkovo, sakra ja som tiez z dvoch sestier, ta mladsia, a moja sestra bola taka ista, vzdy ma vsade zatienila a ja som sa pri nej len viezla, preco by to tak malo byt, ze prvorodenemu sa vsetko vynahradza trojnasobne , ved mal roky neobmedzenej pozornosti ktore mladsie dieta nikdy nemalo ani mat nebude, nezasluzi si mladsia dcera tiez trochu lasky a NERUSENEJ pozornosti??a nie len vecne strkance a udery od starsej sestry? ja to proste nedavam, nevladzem viete starsia je taky ten extrovert ze vsade je jej vela, von sa na nu kazdy usmieva ze ake odvazne dievcatko ako vela rozprava atd. ano ale odkedy rano otvori oci otvori aj usta, a tie nezavrie do vecera.. a ja som proste skor introvert potrebujem svoj pokoj ale pri nej nepocujem ani vlastne myslienky… som uplne vyzmykana a citim sa hrozne, snazim sa jej aj venovat ale mozem jej precitat vsetky knihy co ma, postavit jej drahy atd.. a nestaci to, ona by bola najracsej aby mala moju pozornost non stop… a strasne mi je smutno a luto co som to za matku ze jej neviem dat co potrebuje.. a neviem kde sa podelo to dievcatko ktore som nechala doma ked som sla do porodnice .. 😔 nikdy som si tak neuvedomovala rozdielnost nasich povah a natur ako teraz…utrasie sa to niekedy?? ako z toho von? v decembri ide do skolky… ale bojim sa ze uz je naz vztah naruseny a uz to nebude ako predtym :( Neviem co chcem pocut, chcela som to dat von… dakujem za vypocutie
Neboj sa škôlka jej pomôže 🙂. Všetko je len obdobie na to si pamätaj ❤️. Určite si skvelá matka a robíš pre dcérky maximum. Staršia už potrebuje denný program a ten dostane v škôlke a ty sa budeš venovať mladšej. Mám 4 ročného a 5 mesačného syna. Starší chodí do škôlky a je to veľká pomoc. Je na ňom vidieť ako krásne sa na neho v škôlke lepia informácie, ako sa učí básničky a spieva si ma tam kamarátov.
Prepáč ale snáď nečakáš, že dieťa ktorému bolo venované 120% pozornosti bude s radosťou vítať súrodenca a minimálne o 50% pozornosti menej. Pripravovali ste ju na to?
@doriiis praveze nie, nikdy som ju neanimovala.. nie som ten typ, v letnych mesiacoch ju supnem na bike a sme v lese a v zime sa skor len tak “ poneviera” popri mne, len ona je neskutocne spolocenska… chvilu sa vyhra sama ale ked kojim alebo uspavam strasne ziarli a pride ku mne robit zlost..
@januska12323 pripravovali ale nato sa aj tak pripravit neda..
@dejna_ Ďakujem ❤️ dufam v to
Ja ti rozumiem. Mam 7 mesacne a 3,5 rocneho. Raz mi je luto babatko, ze sa mu malo venujem a potom mi je luto starsieho. Skolka je fajn, kym nepridu sople. To neviem ktore skor ratovat. Ci soplaveho, ci maleho a zacinajuce zuby. Poradit neviem, ale chapem ta 😉
Dva mesiace je velmi kratko na prijatie takychto zmien. Prvorodene si uzivalo skutocne vsetku pozornost (a nie, neznamena to rodic animator, ale nikdy tam nebolo to - musis pockat, lebo brat/sestra), teda nemohli sustredit svoj hnev, zlobu, frustraciu na konkretneho cloveka... a tento mini clovek tam predtym nebol a zrazu je a upriamuje na seba hodiny maminej pozornosti... doslapni si na par veci... vela sa spolu smejte, travte svoj cas, kludne nech asistuje pri kupani, prebalovani, obliekani, dovol jej povyberat babatku oblecenie, cumliky v obchode, zapajaj ju a ukaz jej, ze aj ona o niecom rozhoduje a na jej nazore zalezi. Mne sa osvedcilo hovorit o tom, co sa babatko naucilo vdaka nim - smiat, zdvihat hlavicku (lebo surodenec zaujimavy), pretacat... nie, nenaucili sa to kvoli surodencovi, ale s jeho pomocou, ale kazdopadne takto sa da krasne budovat vztah, ze dieta posilnujes emocne, ze robi dobre, pomaha ti, uci surodenca, teda je - sikovne, pozorne a uzitocne.
My sme vysvetlivali- ze sme ju priniesli pre nu ako dar . Aby sa mala s kym hrat.... akoby to bola jej ziva babika. Spolu sme prezliekali, prebalovali- akoze ja som pkmahala jej, nie ona mne.Mala vyberala sialene kombinacie co jej obliect..... Babky a ostatna navsteva mali zakazane vsimat si babo, najpr sa museli chvilu venovat jej. Potom zavelili -A ukaz nam to nove babo co si dostala. .... a mala sa rada pochvalila, vysvetlovala.... Trvali to asi 3 mesiace. Ked .ala zacala reagovat- udmievat sa.... starsia si ju zamilovala a teraz su naj- kamky- pubertacky. Chvilu sa vadia a nadavaju si a ked jedna na chvilu odide- druha sa jej uz nevie dockat.
Jedna mamicka tu prispela o podobnych skusenostiach ze si prexitatal toto a pomohlo neviem ci to vas pripad https://blog.sme.sk/janapetraskova/lifestyle/um...
Ked si introvert preco si chcela 2 deti?
Uz nic nebude ako bolo.Starsia ziarli a mozno sa tak bude spravat k mladsej roky.Okrem toho, ze venovat jej viac pozornosti nepomoze musi si zvyknut, ze su 2.
@drzaopica a introverti nemozu mat deti? je to uplne bezny typ osobnosti… len proste by som uvitala niekedy cas v tichosti a samote, a neverim ze som z matiek jedina :D
Je uplne normálne všetko toto, čo robi, tvoja staršia. Žiaľ, je treba sa na to pripraviť už pred pôrodom. Ja som to staršie mala ako prioritu, ono to postupne prejde a zosúladia sa. Ale všetko sme robili ako dosiaľ, ak som krmila - dojčila, tak pri staršom, aby som sa s nim aj hrala zároveň. Bol ešte menši o rok ako tvoja, bolo to náročné, asi 3 mesiace, ale on si zvykol, že tam už bude to druhé bábätko navždy. Do škôlky ale nešiel, až o dva roky. To už boli veľki parťaci. Starši frajer a malý sa v ňom videl.
@dagmarovita ďakujem, super článok ako by mi z duše hovorila
Zapajaj ju do starostlivosti o malu.nech ti poda plienku, sudokrem, cumel,hrkalku... kym bude mala spat, venuj sa chvilu len vylucne jej
Celkom bežná reakcia staršej. Nemôžeš od 3 ročného dieťaťa čakať toľko racionality. Prevalcovalo ju to proste, že zrazu nie je jediná. Jedine to prejdete bez škôd, keď budeš mať pre ňu veľa veľa pochopenia...viem, je to ťažké, človek by si myslel, že už budú v tom veku viac spolupracovať. Snaha sa ti vráti. Drž sa, nie je to ľahké
Moja... Posielam veľké objatie♥️♥️♥️. Ach, ako ti rozumiem. Na jednej strane hnev na tú staršiu, aká je sebecká, na strane druhej tie výčitky, že preboha, veď je to len trojročné dieťa, čo to od nej chcem...🙈🙈🙈. Prežili sme to obe v zdraví, ale bolo to riadne psycho. V živote by som o sebe nepovedala, že viem mať také myšlienky ohľadom vlastnej milovanej dcéry... Mne veľmi pomohlo, keď mi staršiu vzali v 4r. do škôlky. Konečne som mala čas sa trochu nadýchnuť, prípadne sa naozaj venovať len mladšej. Dnes má tá dcéra 11, druhá 8. Obe dievčatá sú veľmi fajn a robia nám radosť. Ale - áno, prvá je prvá a vyžaduje trochu inú starostlivosť ako druhá. 😉. Jednoducho - narodila sa prvá, preto k nej treba pristupovať ako k prvej 🤷😄. (Treba si aj uvedomiť, že "prvenstvo" má aj svoje nevýhody, napríklad tá prvá najprudšie naráža na mantinely rodičovskej výchovy a to čo pri prvej bolo "v žiadnom prípade", je často pri druhej "no, však keď to prvá prežila, tak asi to bude ok" 😉. Prvá vykopáva tým ďalším cestičku a to je náhodou tiež veľmi nevďačná úloha. (Príklad - prvej som dovolila hrať Pc hry až keď mala 8, tá druhá sa k nej po pol roku jednoducho pridala, keď som zistila, že nechcú hradu žiadne krváky a strieľačky, ale len si stavajú svoje mestečká 😉).
@mikadooo Ďakujem za povzbudenie ze sa to da prezit 😛 :D noo ano viem ze prvorodenstvo so sebou nesie aj negatíva, ja ako druhorodená som nejako nepocitovala toto poradie.. nevnimala som to ale vidim na svojej sestre ze to ma v sebe doteraz, a to ma 33 rokov! ale ked som sa vydavala prva tak to boli truce alias, nejdem na skusku siat ( sla som sama) lebo je pekne a koli 15tim minutam nezabijem cely den… robila napriek, nepomohla a den po svadbe sla na misiu do juzneho sudanu ( je doktorka ) a uz pred svadbou kazdu chvilu otazky ci mi bude vadit ked mi na svadbu nepride… a teraz ked mam deti a vidim tieto surodenecke zalezitosti zrazu mi to jej spravanie dava zmysel :D z pohladu prvorodenej…
@anjelicek26 ....nech asistuje pri kúpaní....😁Moja 18 mesačná pri tejto aktivite tresla svojmu ani nie 2-mesacnemu bratovi vo vanicke varechou po hlave. Skoro sme s mužom infarkt dostali. Vôbec nič tomu nenasvedčovalo a len zrazu tresk. Potom neskôr, keď stvornozkoval, celý šťastný, čo sa naučil, ho čakala so zdvihnutou nohou, akoby mu chcela urobiť most, popod ktorý prejde. Tak sme spokojne pozerali, že ako sa s ním hrá, malý sa na ňu usmieval, ona tiez. Až do momentu, keď syn prišiel až k nej, resp pod tu jej nohu a ona mu dupla na chrbát...Kebyže to nevidím, tak neuverím. My sme mali naozaj ťažké začiatky, ktoré má dosť prekvapili, kedze vekový rozdiel bol malý.
@jaroe tak ano 18 mesacna a 3,5 rocna je dost rozdiel v chapani toho, co robi... oni to zvladnu urcite, len to chce cas, trpezlivost a este viac casu 😂
Chápem. Mám paradoxne pocit, že aj ona pociťuje nejakú "krivdu" a rieši to takto 🤷. Ale nevidím moc do toho. Ja mám s najstaršou dobré vzťahy, ale z nás súrodencov je ona ten typ "všade bola, všetko videla a všetko vie lepšie" 😉. Rokmi a skúsenosťami sa to zlepšuje... Ale doteraz nezabudnem, ako mi radila pri výchove dieťaťa, keď ona sama bola ešte bezdetná 🤭🤭🤭. Hrozne ma to vytáčalo, ale u určitom období sa to preklopilo a teraz jej vždy poviem, veď len počkaj, dočkáš sa.... 😄 ( Už má aj ona deti, takže všetky fázy si postupne prechádza aj ona 😁).
Ževraj strašne zle pôsobia na deti "nevinné" vety typu: "Buď ticho lebo bábo spí" , "Už si veľká, ty musíš chápať, ty musíš robiť, ty nemôžeš lebo BÁBO". Ona má stále svoj detský svet. Potom prichádza agresívne správanie voči súrodencovi a ty sa môžeš aj na hlavu postaviť.
@mikadooo no to plati aj o bezdetnych kamoskach, nie len sestrach :D aspon u mna, ze pekne sa im o tom mudruje ale realita s detmi ich sama preplieska 😂
Tak tak... 😁
Prečítala som si ten blog čo vám sem vložili . Až mi slzy vyšli .Verím tomu ,že keď si stoho nieco zoberiete , a vaša dcéra pocíti ,že ste stále jej milovaná maminka a ľúbite ju tak ako predtým keď nemala súrodenca ,tak sa to pomali dá do poriadku. Držím palce a prajem veľa trpezlivosti .
@dagmarovita velmi pekny článok 😘
Ahoj. Mam tri dievcata, takze som to vsetko, co popisujes, zazivala viac krat a znasobene. Velmi v kratkosti, prvorodena je povahou typ ako ja - introvert, ktory v sebe vsetko dusi. Narodenie prvej sestry vnimala naoko pokojne a veselo, snazila sa ako vzdy robit vsetkych stastnymi, co vyustilo do zdravotnych problemov, s ktorymi sme sa pasovali este dlho. (Suvis to nepopieratelne malo, no na vysvetlenie nebudem teraz mrhat tvoj cas). Ked sa narodila tretia, moja stredna zacala robit cosi ako tvoja. Kedze prvorodena sa zacala zase stahovat do seba, hned som vedela, ze je zle. Boli sme zase tam, kde predtym, akurat ze 1. a 2. maju tak odlisne povahy, ze to kazda prejavovala uplne inak. Prva chladom, druha cirkusami. Musela som na nieco prist. A poviem ti, co som urobila. Zdesatnasobila som prejavy lasky tym dvom starsim. A nie, nechcelo sa mi a nie, nevladala som a hej, najradsej by som bola len s novorodencom sama. Ale vedela som, ze toto je jedine riesenie ked nechcem dalsie roky hasit problemy. Takze ked som najmensiu kojila, bola som vzdy v miestnosti s tamtymi dvoma a v kuse som na nich rozpravala. Pytala sa ich nieco, vsimala si ich, odpovedala na ich otazky. Ked som ju uspala, bola som s nimi. Ked som sa s malou hrala, IM som hovorila, ako ich lubim. Vsetko naozaj 10x viac, nez pred narodenim tretej. A oni to naozaj pochopili. Ze nie su na druhej kolaji, ze su stale dolezite a ze aj ked je nas zas o jedneho viac, ich miesto v rodine a v mojom srdci nie je a nikdy nebude ohrozene. Ono deti ozaj vedia pochopit, ze laska sa nedeli, ale nasobi, ale musime im to vysvetlit my rodicia. Teraz maju 8, 6 a 3 a lubia sa najviac na svete, ochranuju sa a ano, obcas sa natahuju, ale co je viac nez ked pocujem z izby: Juli, Alenka, ja vas tak lubim. Drzim palce a prajem pevne nervy
@luthine dakujem za reakciu, skoda ze im to nestaci povedat raz aby to pochopili a bol by klud :D
@macka9 ďakujem ☺️
A nebude to tým,že staršia dcéra jednoducho nevie byť sama? Nevie sa zahrať sama? Pozerať si knižky sama? Kresliť si sama? Není chyba v tom,že je naučená robiť všetko s tebou a jednoducho sama nevie byť?