Skúsenosti, rady a nápady ohľadom starostlivosti o malé deti
Zdravim chcela by som vediet ake mate akusenost, rady, typy, napady, co sa tyka starostlivosti a vychovy Mam dve deti 1,5roka a 2,5 roka. Zaujimaloby ma, co vam funguje pri obliekani, ja ked poviem, ze ideme sa obliect a ideme von, nikoho ani nehne, pritom su vonku radi. Stoji ma to vela prehovarania, hovorim, ze pojdem von sama, aby sa vobec pohli. Vzdy to dopadne tak, ze potom idem von unavena vytocena, vycerpana a to je este len rano. Takisto ked nieco poviem, aby spravili, alebo nerobili, aby si isli ruky umyt, jednym uchom dnu a druhym von. Manzel mi velmi pomaha ked pride z roboty, ale ja som niekedy tak vycerpana a zufala a mam uz vsetkeho plne zuby, ze uz len placem. Manzel mi hovori, nech si to tak neberiem k srdcu, ze su mali a proste spekuluju, no mne sa to proste niekedy neda brat s takou lahkostou a potom si myslim, ze som neschopna Ste natom niekto obdobne? Alebo co funguje vam?
@mimi242 moja ma skoro 5a stále čakám kedy sa to naučí. Niekedy musím niečo zopakovať xy krát ako papagáj. Niekedy a hlavne keď sa ponahlam ma to vie vytočiť. 😈 Keď od nej niečo potrebujem počkám kým ma ozaj vníma (odloží hračku, otočí sa na mňa) vtedy poviem čo treba. Inak je to táranie do vzduchu 😂
1,5 a 2,5 nepovies chod si umyt ruky/oblec sa... a cakas kym to urobia🙂
detom v tomto veku povies IDEME SI UMYT RUKY, vezmes oboch za ruku a spolu si idete umyt ruky..to iste s obliekanim
do vrecka si vezmi nieco sladke, nech sa tesis na odmenu, ked konecne vyjdete z domu🙂u mna to zabera😂
ja milujem, ked sa v tych vychovnych knihach pise, ze mame sa k detom spravat ako k partakom (aj sa o to snazim, ale je to hrozne tazke) ... a ze niekedy s nimi komunikujeme tak, ako by sme s kolegom, s kamaratom nekomunikovali ... ale pravda je taka, ze doslepy clovek nas asi nikdy nedokaze tak nastvat, rozhodit, ako nase vlastne dieta. Kdesi som videla taky graf,(nepamatam si to uplne presne) ze rodicovstvo je 40% rutina, 50% frustracia z toho, ze nam to nejde a 10% ta radost. A okolie vacsinou hovori len o tej radosti ale asi treba prijat fakt ze je to makacka. A opakovat si dookola, ze je to len obdobie ktore trva chvilu. To tak mudro hovorim, nie ze by sa mi podla toho darilo konat v kazdej situacii. Ale snaha tam je 🙂 Su proste veci z ktorych nepopustime. My sme taky problem mali s mladsim synom, ze vrestal ked sme umyvali zuby, tak sme to robili cez ten plac, samozrejme iba chvilku a ked plakal velmi tak nie, ale on si zvykol, ze zuby sa proste umyvaju a prijal to. Tak je to aj s obliekanim, umyvanim ruk atd. Mne v tomto veku 2.5 r poradila kamoska dat uz k umyvadlu stupienok, nech si sam umyva, pripadne jeho vlastny maly uteracik, alebo mydielko. Tam kde sa da, skusame sa im prisposobit, tak kde sa neda, snazime sa nepolavit z narokov a pravidiel. Ale nas starsi ma o chvilu 5 a este stale s mnohymi vecami bojujeme. A ano vela kricime. Ale uz len to uvedomenie si, ze to robim, a ze to chcem zmenit je prvy krok. Ja si velmi casto myslim, ze som neschopna, ale mne pomaha opakovat si ze o nic nejde, ze nevadi ked prideme neskoro, ze nevadi ked sa ocitnu niekde spinavi, ked sa cez vikend niekedy oblecu o desiatej... Drzim palce
Aj ja kričím ale niekedy pomôže súťaž keďže sú 2 - aj ja mám 2 ale staršie (5 a 3,5)
No ja nepoznam dieta, ktore by na prvy krat poslúchlo pri požiadavke umyt ruky, obliecť, prezliect a podobne 🤣 patri to k detsvu, detom.... Aj u nas bolo obliekanie, umývanie, neskôr česanie cisty boj! 🤣