Separačná úzkosť u 9-mesačného
Ahojte, veľmi rada by som sa poradila najmä so skúsenejšími mamkami. Ide o to, že mám 9 mesačného chlapca, ktorý pravdepodobne prechádza separačnou úzkosťou, inak si to neviem vysvetliť. Ako ste riešili každodenné situácie počas tohto obdobia? Keď potrebujem cez deň niečo spraviť, nemám veľmi šancu, pretože spinká už len raz denne a väčšinou vyžaduje moju prítomnosť. Keď potrebujem cez deň odbehnúť na záchod, položím ho do ohrádky, ale veľmi tam za mnou plače. Naozaj neviem od neho odísť. Skúšala som nosič, ale keďže som v siedmom mesiaci tehotenstva a malý má 10kg, nie je to riešenie. Nechcem sa sťažovať, svojho syna milujem nadovšetko, ale mám aj nejaké iné povinnosti a netuším ako ich zvládať. Čo vám prosím vás pomohlo v tomto období? Vopred ďakujem za všetky rady.
@neznamaznama veľmi rada by som ho brala so sebou, ale máme v kuchyni a na wc kachličky. Akurát sa učí chodiť, takže sa všetkého chytá a stavia sa na nohy. Bojím sa, že si ublíži a tak ho radšej so sebou neberiem.
@soffi_ aj my máme dlažbu v kuchyni, kúpeľni a na WC. Na WC som nikdy nebola celé veky a tú chvíľku sa pri mne zabavili aj po sediačky na zemi s hračkami. A v kuchyni som si ich dala do stoličky, k nim hračky, či hrnce na zem a do nich loptičky a pod. a hrali sa pri mne. ohradku sme ani nemali. Proste ma potrebovali, tak boli pri mne.
@pribinak a preco je ohradka nestastne riesenie? za mna je to top vynalez. tiez mam 9mesacnu a tiez ma separacnu uzkost. jej staci, ze ma vidi a pocuje. vzdy ma musi vidiet a pocut. takze v ohradke je ci v interieri, ci na zahrade- vidi ma, rozpravam na nu, spievam. no problem.
@neznamaznama určite to skúsim takto, ďakujem za rady.
@soffi_ skús, ono deťom počas separacnej stačí mamu vidieť, potrebujú vedieť, že je nablízku. Netreba sa s nimi stále hrať, len byť nablízku.
@soffi_ môj mal túto úzkosť od 8.mesiaca do 13.-14.mesiacov. nechcel pri sebe nikoho iného, ešte aj keď prišiel manžel z práce ,tak plakal jak túr. Mala som ho všade so sebou. Neurobila som toho toľko čo predtým ,ale tak mám dieťa, tak sa to dá pochopiť. Keď som varila mala som ho pri sebe v jedálenskej stoličke. Dala som mu väčšinou varechu alebo čosi neškodné a on tým trieskal a ja som sa venovala vareniu chvíľku a chvíľku jemu. Na záchod chodil so mnou ,tam chodí so mnou doteraz. Buď sedel na mne ,alebo sa ma držal za nohy, neskôr ho zaujal taoleťák. A do vane som chodila s ním. On mal vo vani vaničku ,kde sa pohral,ja som sa osprchovala a potom som si poriadila jeho. Niektoré dni boli horšie ,niektoré lepšie. Boli aj dní ,že už som toho mala vyše hlavy a aj som si poplakala. Ale je to len obdobie. Teraz už bude mať 17.m a je to s ním super.
@soffi_ prave sme tymto strasnym obdobim presli. Od nejakeho 9.mesiaca doteraz. Ma 11. mesiacov a uz asi tyzden pozorujem, ze je to ovela lepsie. Treba to jednoducho nejako prezit a vydrzat. Pri prvom synovi to nebolo take strasne ako teraz pri druhom. Ja som sa od neho fakt nemohla pohnut ani na milimeter. Domacnost ako po vybuchu, starsi syn (3 roky) strasne ziarlil, lebo mladsi vkuse na mne nalepeny. O upratovani som mohla len snivat, ako-tak som nam nejaky obed navarila s vrieskajucim deckom visiacim na nohe…uf, fakt to bolo pre mna priserne narocne obdobie. Ale uz je lepsie, uz aj s tatikom a starsim synom sa pohra, nepotrebuje uz byt tolko pri mne…treba si opakovat, ze je to obdobie a ze je to dobre, lebo to znamena, ze sa mu spravne vyvija mozog. Drzim palce ✊🏻.
Boli všade so mnou. Na WC, v sprche, pri varení. Dala som im niečo, s čím sa zabavili a boli proste pri mne. Stačilo im, že má vidia a sú pri mne. Tento stav netrval večne, postupne to prešlo a potom som zrazu bola mimo a zaujímavý bol len ocko. A ja som prestala existovať. 😂