Separačná úzkosť 27 mesačnej dcéry
Ahojte. Už som raz písala ohľadom separačnej úzkosti, ale to, čo zažívame teraz, je absolútny extrém 😞 Malá má 2r 3 mes, nevydrží s nikým okrem mňa, má neskutočné hysáky, keď má byť u st.rodičov, ja nemožem ísť ani na wc, hneď plače kam idem a musí ísť so mnou. Nebudem tu rozpisovať, čo všetko stvára, lebo kto zažil, tak si vie predstaviť 😬 Trvá to už 10 mesiacov a zhoršuje sa to... Bojím sa nástupu do školky, ktorý máme o pol roka. Chcem sa spýtať, je tu niekto taký, čo to zažil a riešil to s psychológom alebo len proste čakať kým to prejde? Pomože vôbec psychológ alebo je to strata času?
@tanyan som s ňou 23 h denne, tak ma asi má dosť 😬 Ráno chvíločku vydrží u svokrovcov, ale to je max hodinka... Ona chytí záchvat paniky aj keď sme u starých rodičov a náhodou si sadnem viac ako meter od nej... Občas potrebujem ísť k dr alebo niečo vybaviť, ale proste sa to nedá, lebo či sa s ňou pekne rozlúčim alebo sa nenápadne vytratím má to ten istý koniec 😞Kým som doma, tak to už nejako zvládneme, len sa bojím tej škôlky, ak tam bude vyvádzať, tak si ju radšej vezmem domov, ale dokedy? 🤔
@smejussska a nepovedal napríklad starý rodič, že keď bude zlá / uplakaná, tak sa už nevrátiš? možno to bola nevinná poznámka z pohľadu dospelého, ale v tej detskej hlavičke to vyvolalo paniku. takéto strašenie detí máva ťažké a dlhodobé následky.
skús v nej vybudovať ten pocit istoty, že aj keby si bola na konci sveta, tak sa vždy ku nej vrátiš, lebo patríte k sebe...
hrávate sa napríklad schovávačku? môžeš jej ukázať, že ty ju vždy nájdeš, lebo ju ľúbiš. 🙂
@tanyan za to dám ruku do ohňa, že jej to nepovedali, je to jediné vnúča a milujú ju nadovšetko, starajú sa o ňu ako o princeznú, takéto niečo nepovedali, oni ju práveže veľmi ľutujú, keď je taká uplakaná... Schovávačku hráme skoro každý deň, to miluje 😆 Vtedy sa nejako o mňa nebojí, lebo vie, že to je hra a do pár sekúnd budeme spolu.
Ja sa jej snažím vysvetliť, keď idem napr. do pivnice niečo vziať, že o minútu som naspäť, ale ona v tom amoku absolútne nepočúva, to je doslova ako hádzať hrach o stenu, možem povedať čokoľvek, úplne vypne a nevníma a len kričí maminka, maminka ☹️ A ešte má aj obdobie vzdoru, takže sa jeduje o to viac 😔
Tiež nemám so SU skúsenosť, ale syn 2,3 r je tiež dosť citlivý, aj na WC ide za mnou. Tiež pôjde do škôlky za chvíľu, ale zatiaľ to neriešim. Keď idem trebárs na WC, poviem kde idem, že sa vycikam a prídem. Z WC, kričím, že práve cikam 😀, umývam si ruky, teraz utieram a už idem. Už dva dni neprišiel za mnou, vydržal 👍. Sú to deti, potrebujú pocit bezpečia, ten nájdu u mamy. Dopraj jej ho, kým sa dá, skus si to vychutnať s nou, potom postupne pridáva trebárs to WC, tam sa trosku zdrz, každý deň o niečo dlhšie a tak. 😉
@smejussska ahoj ako sa to prosím vyvinulo s odstupom času? Sme v rovnakom veku práve teraz a s rovnakym problemom
Moja nemala nikdy separačnú úzkosť, ale asi preto, že som jej na to nedala príležitosť. V podstate to vyzerá, že má nedostatok tvojej prítomnosti / spoločnosti alebo má z niečoho strach a iba ty jej poskytuješ pocit bezpečia. Skús tráviť aktívne a pozitívne viac času s ňou, možno sa jej nasýti potreba tvojej prítomnosti a začne sa cítiť komfortne aj bez tvojej bezprostrednej blízkosti.
A vo škôlke odporúčam vždy sa férovo rozlúčiť a povedať, že popoludní prídeš. Je dôležité, aby sa dieťa mohlo spoľahnúť na tvoje slová a nemalo strach, že si ho opustila a už ťa nikdy neuvidí.