Problémový odchod s dieťaťom z ihriska
Ženy mamičky poradte ako vysvetliť/naučiť dieťa odísť z ihriska od detí domov bez toho aby nekričalo a pochopilo že keď treba isť domov poslúchne. Ma takmer dva a pol roka a dennodenne ten istý problém. Odchádzame večne nasilu, dieťa kričí, jeduje sa, vytrháva sa z narucia, hádže o zem. Snažim sa to pekne povedať, vysvetliť že napriklad ideme uvariť obed.
Mame taky isty problem😣
My sa dohodneme. Už keď vidím, že nastáva čas odísť, pripravujem ho, že pôjdeme domov. Lebo ke obed a pôjde si oddýchnuť. Po chvíli to opäť pripomeniem a už dávam presnejšie inštrukcie, pohľadaj si hracky, daj ich do tašky, trikrát sa šmykni a pôjdeme. Niekedy začne krivit ústa, občas aj slza spadne, ale to málokedy. Naučili sme sa, že ihrisku sa poďakuje, že sa mohol hrať, zakyvame a rozlúčime sa. A hlavne treba dodržiavať dohody, keď povie, že sa chce ešte 5x šmyknúť, tak ho netaham domov po prvom smyknuti. Alebo keď ja poviem, že 3, tak 3.. nebudeme tam zostávať ešte ďalšiu pol hodinu
Istkupit do obchodu nanuk/jogurt a ponahlat sa domov nech sa nepokazi/neroztopi 🙂
U nas vacsinou tiez funguje dohoda, aj ked niekedy je to tazke a z trucu sa hodi o zem, ze ona nejde, vtedy jej pekne zakyvam a idem prec, ona odkyva, ze no mama len chod, potom sa zastavim, otocim a znova na nu zavolam, nic sa nedeje a tak si cupnem, nasiroko rozhodim ruky a poviem, ze jej dam velku pusu. Zatial vzdy ku mne dobehla s usmevom a rehotom, dame pusu a pekne ide so mnou za ruku.
Ja som deti vopred upozornovala, ze o chvilku pojdeme domov a presne tak ako @jasminet. Este chvilku sa necham pohrat a potom na tom trvam. Naviac dietatko v tomto veku uz dokaze pochopit nasledky. Pred ihriskom mu treba povedat, ze tam s nim pojdes ale ak bude robit divadlo, (napr. poobede alebo zajtra) nabuduce na ihrisko nepojdete. A to aj dodrzat. Samozrejme treba vysvetlit, ze domov idete koli obedu a oddychu a este sa vratite a potom dodrzat co povies. Drzim palce
Čauko, neviem, či poznáš Nevýchovu.
ale teda na išpiráciu:
https://www.nevychova.cz/blog/nedostanete_ho_ze...
Skusam vzdy to ze este sa smykni 3 krat aj si odrata a neskonci, zobere sa k dalsej preliezke. Skusam stale dokola a vysledok je vzdy rovnaky musim nasilu na ruky zobrat a odniest s krikom. Dobrovolne ide domov len vtedy ked je naozaj unaven a chce spinkat. Navyse ked vidi skolkarov na dvore chce za nimi, a potom som v koncoch. A to sme dnes isli len do obchodu, nakupili v klude a potom stravili cez polhodinu vonku kde sa s detmi hrala (to uz v plane nebolo) a aj ked som ju nechala hrat a postupne stale dokola opakovala ze uz treba ist domov, napriek tomu bol cirkus.
Poviem mi milacik ideme uz domov, pekne sa rozluc s detickami a s ihriskom , zakyvaj, pocedz ahoj a zajtra alebo napozajtra zasa prideme, este nebol problem aby reval... ale zasa dam mu cas nech sa poriadne vyhra aj hodinku, hodinku a pol... lebo casto vidim , ze dojdu mamky s detmi daju im 15 minut na pohranie a to sa necudujem ze sa dietata jeduje ved za 15 minut sa nevyhra poriadne, to je ako by mna niekto vyviedol z kina v polke filmu...
Nie sice z ihriska , ale obcas ( ano len obcas) pomoze, ked poviem ze ideme k havovi, ze ideme dat papat kurickam, mumam a tak. Ze pride tato, ze pojde na traktor proste to co ma rad a co mu dokazem splnit. Napr. Na traktor mu slubujem len vtedy, ked je doma manzel.
Dakujem skusim veci co ste popisali, a snad to pomoze. Som uz v koncoch, normalne sa bojim zobrat dieta von, po tych zachvatoch hnevu co takmer vzdy ma.ma take hysaky ako krici a pisti ze hroza. Je to vobec normalne ze ma dva roky a uz aj "odvrava"?
@ilike14 ahoj, nemyslím si že je to "odvrávanie". Predstav si, že si vonku na káve konečne s kamoškou a máte si čo povedať, alebo si sa konečne zahĺbila do čítania knihy, ktorá ťa veľmi baví. A zrazu príde 2 metrový obor a povie "nechaj to tak, ide sa preč", tiež by si sa čudovala, aj keby ti ten obor za to dával lízatko. Ale však ty chceš kecať s kamoškou/čítať si tú knihu..
Ľudský mozog funguje na spôsobe ukončovania. Potrebujeme aby dávali veci zmysel. Ak ho nevidíme, radšej si ho domyslíme napríklad. Dieťa si potrebuje dokončiť tú vec na ihrisku.
Ak mu povieš, že poď, lebo potrebujem navariť/nakúpiť.. tak je to len vymenovanie toho, čo potrebuješ ty, preto reaguje tak, že tiež povie, čo potrebuje ono - ostať na ihrisku.
malokedy mam tento problem, ci je to mojim pristupom alebo mam len stastie netusim.. ale detom oznamujem aj niekolko krat ze za chvilu pojdeme domov.. normalne pouzivam, "decka o chvilu pojdeme, dobre? a pytam sa kym ma nezaregistruju..takto aj 5-6x v priebehu pol hodiny az nakoniec zavelim, "dobre decka rozlucte sa, ideme" plati to na vsetky vekove kategorie..
raz sa na mna osopil jeden ocko, vravela som vtedy este najstarsiemu - mohol mat tak 2r "o 5minut pojdeme" a par krat som to zopakovala - ze to moje decko aj tak nepozna cas, naco mu to vravim.. nechapem co ho tak iritovalo, asi mal chut sa hadat 😅
Tiez upozornujem vopred, ze i chvilu odchadzame. Tak 3-4x. Potom ked zavelim odchod, tak na nom trvam. NIKDY ziaden ustupok. Oni tie deti potom vymyslaju aj na dalsi krat. Samozrejme na odchod sa snazim vybrat vhodnu chvilu kedy je “okno” medzi hrou. A potom, my sa nikdy nikam neponahlame. Do prace, skolky, jasliciek. Vsade pravidelne meskame, mojho muza z toho ide teafit slak.
Na nášho teda žiadne "ešte sa 5x spusti a ideme" neplatí. A to sme vonku vždy min. 2 hodiny a aj tak je to s revom. Najviac sa mi zatiaľ osvedčilo ísť s kočíkom a vystihnúť chvíľku, keď sa len motká medzi preliezkami a šupnúť ho do kočíka a dať mu do ruky tyčinky alebo jablko alebo niečo, čo má rád. Potom kývame a urýchlene odchádzame, aby si to náhodou nerozmyslel 🙂 Manžel tvrdí, že keď je s ním on, len povie "poď, ideme za mamou" a v kľude idú. My ideme domov za legom, za mliečkom, za bagrom... ale je to často boj.
My sme mali vzdy tento problem. Vekovo su deti rovnake.
Az jedneho dna moj muz povedal ,,pá páá, zakyvame detickam, dame pápá hrackam a prideme zajtra "
A cuduj sa svete. Funguje to
On malu nesie na rukach a ona robi a aj hovorí papa.
To iste aj ked ideme zo zmrzliny alebo tak.
Nechápem ako to, ze taka jednoducha vec zabera, ale ide to.
A ak niekedy vymysla, tak mame vzdy mini lizatka zo sebou. Tak jej jedno dame za odmenu aka je dobra a je ticho 😅
@nikelca no pred obedom alebo večerou by to asi nebol dobrý nápad, aby doma nepokračoval krik že to chce zjesť pred večerou.
U nas bolo este pat minut potom minuta a odchadzame parkrat sme sli s krikom ked nue dobrovolne tak za ruku a mohla hucat kolko chcela, v tej dobe som ale nedohovarala,nekricala nevysvetlivala ...proste sme isli..po par dnoch vedela ze neustupim ....ze ziaden kompromis nue je ....
Každé dieťa je iné. To čo jedna mamička vôbec nepozná a teda nevie ani pochopiť má druhá denno denne. Tiež mám trucovité deti, takže plače a vzdor poznám a stále s tým bojujeme. Ja som si všimla, že čím sa viac rozčulujem, tým viac je to o ničom. Ostanem ticho, zdrapím na ruky a odchod. Vrieska, nevrieska. Bez slova. Nevyjednávam už vôbec. MOžno je okolo kriku, ale zaberá to. Syn sa už pomaly naučil, že ked neposlúchne, tak ho aj tak schmatnem a jediný kto sa vyvreští je on. Prejde to, len vydržať. Dohováranie akože ehm, v určitom veku mi bolo na dve veci. A nie som schopná ani odísť a nechať dieťa bežať za mnou, akože "odchádzam či ideš alebo nie". Ja sa o deti bojím, takže schmatnem a ideme. Podplácanie používam občasne, ked som bola aj tak rozhodnutá, že dieťaťu chcem niečo dať. Ale nie kvôli tomu, že robí krik. Vtedy skôr opačne, dostane trest, ak to už preháňa. Napríklad zákaz sladkého alebo večerníčka. Zaberá to. DIeťa hlavne musí vycítiť, že si rozhodná a že nezačínaš cúvať.
@ilike14 Aj naša by bola na ihrisku celý deň. No ráno, keď ideme, nechám ju tam minimálne polhodinu. Nech sa vyhrá. Aj hodinu sme tam, to je už maximum. Ponúknite jej to, čo má rada. U nás je to 0 % Radler, to rada pije, penu z toho, voláme to "pivo", lebo sa jej to ľahko vyslovuje. 😀 Vždy to zaberie, keď je na ihrisku dostatočne dlho. Inak by som ju odtiaľ ťažko dostala.
@ilike14 Samozrejme, dva roky=obdobie vzdoru. Vzdoruje, chúďa, ani nevie prečo. Má to tak proste v genéze svojho života nastavené. Ale to je normálne, len je dôležité trvať na svojom. Keď idete, tak idete, nerobiť ústupky. Zvykne si a už nikdy vás neposlúchne. Vždy jej zdôvodňujte, prečo. Ponúknite jej to, čo má rada. Napr.: poď, musíme ísť, maminka musí variť obed. Poď, musíme ísť, doma ťa čaká to a to, ten a ten. Poď, musíme ísť, dám ti to a to (čo má rada). Keď nezaberie, pohnúť sa a ísť, no nevrátiť sa. Bude plakať, dupať, pôjde za vami. Ak sa nepohne, zobrať nasilu do kočíka, za ruku a pod. Po čase sa ukľudní.
To ho prejde nakoniec aj samo ale skus to tak ako baby pisali, ze mu povies, ze este neviem dvakrat sa smyknes a pojdeme domov alebo chod sa este pohockat a pojdeme domov, proste aby to nebolo tak zrazu..
Neje hned, nanuk do mrazaku nech ztuhne. Ja som to pouzivala ked som aj tak mala namierene doobchodu popripade cestou z obchodu sa zastavime na chvíľku ale malu lebo nakup treba upratat... teraz ma mala skoro 5 a sama sa ma opyta ci sa moze este 3 krat smyknut kym pojdeme...
@ilike14 🙂 tretie dieta, tretie teatre pri odchode z ihriska 🙂 len kopec trpezlivosti a dohodnut sa s dietatom - 5x sa smyknes a odchadzame, 4x, 3x... a trvat na tom a aj to dodrzat.