Problematické zaspávanie 3,5 ročného syna
Čitali sme si podobné príspevky, ale nenašli sme presne náš prípad, tak by sme sa radi poradili. Chápeme, že táto téma sa neustále omieľa, ale my už nevieme ako ďalej.
Máme 3,5 ročného šikovného syna, ktorý má dobré i zlé dni tak ako každé dieťa. V septembri nastäpil do školky a začal mať problémy so spánkom cez deň, dá sa povedať, že v škôlke spal asi tak 10x, alebo keď u neho začínala choroba. Už aj učiteľky vedie, že keď spí, tak na druhý deň do škôlky nepríde. Prvé dva týždne sme sa ešte pokúšali ho cez víkendy prehovárať spať cez obed, ale potom sme zistili, že to nemá zmysel a necháme to tak. Aspoň sme vedeli, že večer zaspí raz dva. Už aj v škôlke má postieľku bokom od ostatných detí, lebo ich iba budí - dúfam, že učiteľky to ešte dlho budú tolerovať.
Do konca roka zvykol zaspávať večer do 15-30 minút, bolo to super, ale tiež sme museli vyskúšať rôzne spôsoby. Skúsili sme motivovať ho niečim, či už pekným zážitkom na druhý deň, či trestom a zákazom niečoho čo rád robil. Skúsili sme s ním zaspávať, i odísť z izby. Skúsili sme metódu 3x a dosť. Tieto všetky metódy pomáhali, no už vtedy sa to často nezaobišlo od nervov a kriku. Asi sme boli naučení, že keď prešvihol tých 30 minút boli sme z toho už nervózny. No nejako sme to zvládli. Od nového roka jeho večerné zaspávanie sa veľmi zhoršilo. Postupne začal viac vymýšľať, viac nás pokúšať, viac nepočúvať a nepomáhalo nič. Ani zákazy, ani tresty, ani odmeny. Ale ešte sa to stále dalo no vedeli sme, že kým nebude teplo a nebude sa dať chodiť na dlhšie vonku tak sa nevyšantí tak, aby sa unavil. A samozrejme, často bol chorý, ako asi každé dieťa v prvom roku v škôlke, takže bolo niekedy problém unaviť ho. Prišiel apríl, máj - slnečno, teplo, iba sem tam dážď. Dalo sa s ním kadečo robiť, aj sa unavil, aj dobre zaspával. Teraz je zase chorý a zase ťažko zaspáva - je to od jednej hodiny do dvoch a pol. Skoro nikdy nevydržíme s nervami - kričíme, dáme mu po riti, padajú rôzne vyhrážky. Vždy to skúšame najprv po dobrom, ale vždy to skončí s nervami na dne. Malý je určite z toho vystresovaní, my takisto. Nepomáha ale nič. Keď nie sme pri ňom, vychádza z izby a nepomáha nič. Žiadne také že mu povieme, že budeme pri ňom iba keď bude ticho ležať a zaspávať, žiadne také, že sám odíde naspäť do izby, keď mu povieme. Vždy nás mrzí, keď na neho kričíme a keď ide s plačom spať, ale nevieme ako mu vysvetliť, či naučiť ho, že by to malo prebiehať inak. Manželka malého uspáva podstatne menej krát ako ja, ale aj ona nakoniec vždy kričí. Sme z toho zúfalí, lebo či kričíme na neho, alebo nie, nedá si povedať. Či mu to pokojne vysvetľujeme, alebo nie. Zákazy neberie na vedomie a keď sa mu vyhrážame, že dostane po riti, dovtedy vychádza z izby, kým naozaj poriadnu nedostane a ani potom neprestane, až po niekoľkých pokusoch. Nechceme ho biť, ani kričať po ňom - poraďte nám, ako by sme to mohli zlepšiť.
Myslíme si, že ak to pôjde takto ďalej, mohlo by to mať na neho veľmi negatívny vplyv, zajákavanie, astmu alebo niečo horšie, no nevieme, ako tomu zabrániť. Ďakujeme za každú radu.
Martin+Ivka
Ahoj náš malý má 19 mesiacov a tiež som mala s ním tento problém... je dosť aktívny cez deď max hoďka spánku a to je rekord. No teraz máme asi mesiac knihu Zajko ktorý chce spať. Neviem či si to nahováram ale FUNGUJE 🙂 Je to psychologická kniha, text je zložený tak aby sa dieťa pred spaním úplne uvoľnilo celé telíčko. Na našeho to funguje. A aj ja sa pri čítaní úplne ukľudním a spí sa mi tiež lepšie 🙂 A samozrejme udržujeme pravidelný časový rituál. Snažíme sa v rovnaký čas sprchovať, večerné procedúry a takmer každý deň malý zaspáva rovnako.
V prvom rade ďakujeme. V podstate od druhého mesiaca sme za rituály, preto nám už v 4.mesiacoch spal sám vo svojej izbe a boli sme na to hrdí, ale ako sa hovorí, malé deti malé starosti, veľké...
V súčasnosti, vždy, či je leto, či je zima ho dávame spať medzi pol ôsmou a ôsmou hodinou. Najprv pozrie večerníček, večeru spapá buď počas neho alebo tesne pred ním, potom umyť zuby, prečítať rozprávku a ešte keď zhasne svetlo tak si povieme príbeh - jeho fantázia nemá hraníc, čo je síce super, ale po prvom príbehu chce ešte on povedať príbeh, potom jeho zajko, čo mu väčšinou už nedovolíme, no niekedy si aj tak urobí po svojom. Skúsili sme mu nechať aj zapálené malé svetielko z Ikey, ale odkedy začína vystrájať, už mu to nezapíname, má to ako trest - a zjavne mu to už ani nechýba, lebo už sa po ňom nepýta. Ono aj keby sme mu ho zapli, tak to nezaberie - máme to odskúšané.
Čo sa týka myslenia pozitívne... často sa s ním ešte pomojkáme a zasnívame sa, čo budeme asi robiť zajtra, no často pritom ožije a začne skákať od radosti, že ako sa na teší, čo je zase kontraproduktívne. Áno, často si hovoríme, nemyslime nato, že bude tak dlho zaspávať, ale keď je to deň, čo deň, tak už to lezie na mozog a človek už ide zaspávať dosť odovzdane s pocitom, že zase to bude boj. A keď sme pokojní, prípadne ignorujeme jeho správanie, tak sa nás dovtedy pýta, či strká do náš, kým nedosiahne svoje. Aj keď mu povieme, že nebudeme na neho reagovať, neprestane a neuvedomí si, že sa nám jeho správanie nepáči. Pred pár mesiacmi, keď to začínalo tak sa stalo, že ráno prišiel a ospravedlnil sa, ale keď videl, že sme mu to odpustili - lebo si myslíme, že odpustiť niekomu, kto sa ospravedlňuje je správne a normalné, tak si asi na to zvyko a už vie, že mu odpustíme aj keď nepovie prepáč.
Je jasné, že o pár rokov to bude úplne zabudnuté, ale prítomnosť nás veľmi vyčerpáva a hlavne nechceme spôsobiť nejaké problémy v budúcnosti.
@lienkaam16 Dostali sme tú knihu na Vianoce od babky. Ešte ani raz sme to neskúsili, to je pravda, ale neveríme tomu. Ono čítať tú istú rozprávku každý deň omrzí aj koňa. V 19 mesiacoch chodil 2x do dňa vonku, či zima či nie, spal cez obed a pokojne celú noc, bez problémov, bez rozprávky. Teraz je to úplne iné.
skuste precitat knizku a nech si rozpravku vyberie sam, nerozpravajte sa s nim co budete robit nasledujuci den lebo to by som sa aj ja prebrala, hlavne keby som sa na nieco tesila.. povedzte mu jasne, ze jedna rozpravka a potom ticho a spat.. ked zacne rozpravat, povedat ze uz sa ma spinkat..
ja sa priznam, ze u nas funguju certi 😎 ano dieta sa nema strasit, ale toto jedine na neho funguje a povieme mu, ze uz musi byt tichucko lebo uz chodia certi a pozeraju do okien ktore dietatko este nespinka a ked ho uvidia, hned ho beru.. na prevychovu.. 🙂 uz ho tym teda nestrasime, to bolo len chvilkove obdobie ale on sa naucil chodit spat kedy ma.. vzdy nam povie (bud mne alebo manzelovi) aby sme ho ochranovali..a zaspi.. aj sa modli pred spanim..
skuste tie knizky co pisala ta mamicka hore, o tom zajkovi.. ja to nepoznam, my sme dlho ficali na Barborkach 😀 to je taka naucna kniha tiez..
v kazdej barborke su 4 rozpravaky a je to 5 vydani.. naozaj krasne knizky.. naucne.. sama ich mam rada a viem uz dnes, ze ich dostane pre svoje deti ked raz bude mat.. rozhodne ich nikomu nedame 😀
@arcey no tak to opisujete našu našťastie už minulú situáciu. Takto to u nas bolo asi do 2-2,5 roka. Teraz má syn tiež 3,5. Uspavanie trvalo tak 2-2,5 hodiny, my s nervami v koncoch... No strašne. Pomohlo nám to, že sme ho prestali dávať spat cez obed a kazdovecerny rituál. U nas je to tak, že pyžamko, večera, umyť zubky, vypiskat, do postele s ockom. Z postele sa nevzdáva. Ak je smädný, manzel má už pri posteli pitie, tak sa môže napit. V posteli sa syn pomodli a ide sa spinkat. Niekedy je aj rozprávka. Syncek sa veľmi rád túli a zbožňuje hladkanie, prípadne mu manzel spieva 🙂 zaspáva tak asi do 20-30 minút, niekedy je to 10 minut a niekedy je to aj hodina. Vtedy uz pocujem z izby, ze mu manzel vravi, ze chce spinkat, tak nech ho syncek nevyrusuje 🙂 alebo mu hovori, ze ked neprestane, tak odchadza. Velmi pomáha denný aktívny program ( kupili sme napr. trampolínu). Keď si spomínam na to, ako sme ho učili takto zaspávať, tak to trvalo aj tie 2,5 hodiny, ale nepovolili sme, musel byť v posteli s nami alebo s jedným z nás. Žiadne kriky a bitky vám nepomôžu, to mu len stupne adrenalín a zaspi neskôr. Keď si zvykne na režim, bude to určite jednoduchšie. Musíte sa podľa mňa len na začiatku obrniť a vydržať niekoľko dní prípadne týždňov a v ziadnom pripade neporusit režim. My vidíme, že keď napríklad najprv večeria, potom sa oblieka do pyžama, tak už zaspáva horsie. Keď napríklad je niečo o siedmej večer a rituál začíname o 19:45, vždy si pýta este veceru, lebo tak to nasleduje. j keď zje len trošičku, počíta za to. A ešte je podľa mňa dôležité dodržiavať čas ukladania na spánok. U nas okolo tej ôsmej večer ide do postielky. Ak spi v skolke tak to posunieme na cca 21:00. A teraz ideme kúpiť zatemnovacie závesy, to tiež veľmi pomôže. Minulý rok v lete nechcel normálne zaspávať, lebo mal ešte svetlo v izbe. A ešte pred spaním stlmiť svetlá, vypnúť telku. V minulosti mal problém so zaspávanie, keď pred spaním pozeral na tablete rozprávky. Teraz mu to už nevadí, niekedy vecer pred rituálom pozera a niekedy mu manzel dokonca dovolí aj počas obliekania a večere. Ale ja by som mu to nedovolila 🙂 Inak pre vysvetlenie, manzel ho preto uspava, lebo máme aj mladšieho syna, toho davam spat ja. Tak držím palce, nech sa vám to podarí, určite z toho musíte mať riadne nervy...
Aj nasa zacina viac vystrajat aj fhapem ze.to ide na nervy aj mne ide ale prisla som na to ze ziadne nekonecne opakovanie a hoavne vyhrazanie nepomoze..... Ja si chodim s maou lihatmne to vyhovuje velakrat zaspim pri nej...ale ked poviem vecer ideme spat a ona zacne este to este ono tak moja odpoved je idem do izby a bud pride a budeme spat spoku alebo sa moze hrat este chvilu ale bude potom sama v izbe par dni skusala ale.ked som nepovolika par krat bolo divadlo a poviem uprimne kolko krat by som ju roztrhla ako hada chvilu pojricala ako by som ju zaziva rezaoa potom prisli sluby ale ked som jepovolila prestala (vychovnu na zadok ani nikde inde nedostala este)....vzdy jej poviem ze som vedla dvere necham otvorene vzdy este par krat krifi ze mami to a.mami ono a.mami pod uz som poslusna vzdy sa jej len ohlasim poviem nie taknpr
My sa ho vždy spýtame, ktorú knižku chce prečítať na dobrú noc a knižiek máme doma veľa, manželka robí v knižnici tak sme zaviedli, že vždy keď nejakú dočítame tak si zoberieme z knižnice novú, prípadne si dáku kúpime. Tie, ktoré máme doma ale čítame samozrejme aj mimo zaspávania.
U nás fungovalo to, že na druhý deň nebudem čítať rozprávky. Potom varecha. A posledne polepšovňa, ale to sme sa už raz skoro aj obliekali do polepšovne, kým to zaúčinkovalo. To ale asi nie je správna cesta, funguje to iba krátko a syna to určite stresuje a straší. Ten nápad hovoriť mu, na čo sa má tešiť zajtra pochádza od babky, ktorá raz bola svedkom ako u nás funguje, teda nefunguje zaspávanie a to bola jej rada - tiež nezabrala ako sme rýchlo zistili.
Je to síce otrepané ale skúsili sme všetko možné a každá nová finta funguje iba krátko.
Tak prestane a stava sa to cim dalej menej potom ju pocut ze si spieva ,vyprava ale uz len sama pre seba chce to trpezlivost a hlavne pevne nervy lebo cim su starsi su.presibanejsi....ale ked pridu na to ze.neustupite po nejakej dobe pridu na to ze.to nema.vyznam....a este chcem povedat moj muz je prisnejsi resp jeho hranice su kratsie ako moje a u neho skusa omnoho menej ale zas on aj skrikne
@arcey Roprávka o Zajkovi funguje, ale mám taký pocit, že len na toho, kto ju číta. Aspoň teda ja som ochotná zaspať už na druhej strane. U nás pomáha povedať si dopredu, čo nám bude snívať. Hovorím mu že je sníčková krajina, kde sa odohrávajú sny. Syn má teraz mimoňovské obdobie, tak sa mu v každom sne musia snívať mimoni. Vždy sa s nimi niekam vyberieme, ja mu porozprávam, kam dnes v noci akože pôjdu a čo tam budú robiť a malý to dopĺňa svojimi nápadmi. Potom mu poviem, nech skúsi zatvoriť oči, či už tam tí mimoni čakajú. A snažím sa ho motivovať nech nechá oči zatvorené. Ale ani toto niekedy nepomôže. Tak ho nechám v posteli ešte sa hrať. Kedy reálne zaspí už dlho neriešim, od narodenia spal veľmi málo, Akurát ho chodím kontrolovať, či je zakrytý. Môj muž tiež veľmi málo spí a bolo to tak vždy. Nijakú zdravotnú ujmu z toho nemá pokiaľ viem.
Milý Martin a Ivka. Píšem vám ako matka 3,5 ročného syna, ktorý má všetky vami opisované symptómy 😉. Zároveň si dovolím napísať, že vďaka svojej kvalifikácii, čo to o deťoch viem. Pokúsim sa trochu vás upokojiť, lebo podľa opisnosti vášho príspevku vidieť, že sa trápite.
Predovšetkým, navzdory všetkým múdrym príručkám, ktoré nás učia ako uspať dieťa, váš synček je výnimočný v mnohých ohľadoch a jedinečný možno aj v tom, že nemá takú potrebu spánku ako iné deti. Verte mi, všetky tzv. normy sú len orientačné, a tak ani informácia o tom, koľko má dieťa spať denne či počas noci v tom ktorom veku, nemusí mať žiadnu váhu. Náš synček má presne o 2 dni 3,5 roka a takmer rok už doma na obed nespí. Do 2 rokov sme používali kočík, lebo to jediné fungovalo. Ale nie vždy a tiež to nebolo ľahké. Nočný spánok má tiež podstatne kratší ako píšu tabuľky. Zaspáva okolo desiatej, a to aj napriek tomu, že cez deň nespí. Zaspávanie bolo hladké pár prvých mesiacov života a potom začal boj. Píšem zámerne boj, lebo aj my sme chceli vyhrať. Uspávanie boli galeje a do 2 rokoch, kým som dojčila to bolo ako väzenie. Nemali sme s manželom kedy ani slovo stratiť, lebo ja som trávila hodiny s ním v posteli (teda so synom 🙂. Siahla som po "múdrych" knihách, ktoré sľubovali úspech, no presne ako ste písal, mala som pocit, že všetky metódy vyrevania sa spôsobujú synovi zbytočný stres. Prišlo zmierenie. Náš synček rastie, prosperuje, je zdravý.....prečo hľadať problém. Dokonca aj naši rodičia, ktorí mali tendenciu robiť nám výčitky, že nemá správny režim uznali, že Samko sa pri zaspávaní sám trápi a nemá význam mu to ešte sťažovať. Vyrovnali sme sa s tým, že je to proste nespavec. Prijali sme to a už ho nijakým spôsobom netrestáme za to, že je v tomto smere výnimočný. Dokonca sme s pobavením kdesi čítali, že je to príznak nejakého extra intelektu 😉 Ale to len na odľahčenie situácie. K vášmu "prípadu". Neviem samozrejme posúdiť, či aj váš synček má zníženú potrebu spánku, i keď podľa opísanej genézy to tak vyzerá. No netreba zabudnúť, že vaše dieťa je v zložitom období vzdoru. Hľadá všetky príležitosti ako sa voči okoliu (a najmä voči rodičom) vymedziť, potvrdiť svoje JA. Podľa vášho príspevku to u vás vyzerá večer divoko a je celkom pravdepodobné, že váš syn inteligentne využíva tieto chvíle na presadenie si svojho "názoru". My napr. bojujeme aj s jedením. Od prvého príkrmu. A tam je evidentné, že v čase, keď mi praskali kvôli tomu nervičky (v strachu, že bude podvýživený), Samko svoj vzdor voči jedeniu stupňoval. Proste si v tej malej hlavičke povedal: "Aha, tak toto je tá vec čo maminku hnevá. Tak idem do toho". Som viac menej presvedčená, že liek na váš problém je pokoj a trpezlivosť. Ak sa vám podarí "presvedčiť" vašim pokojom vášho syna o tom, že zaspávanie nie je téma, vzdá to. Určite nebude zaspávať na lusknutie prsta (ak je taký ako náš Samko), ale minimálne prestane provokovať, vybiehať z izby a pod. Ak však takéto večerné konfliktné situácie trvajú vo vašej domácnosti dlhšie, musíte počítať s tým, že nejaký čas potrvá, kým synček pochopí, že boj sa naozaj skončil. To si ale skutočne od vás vyžaduje, aby ste sa mentálne prestavili a prijali túto "vlastnosť" vášho dieťatka. Aj keď to znie ako z americkej príručky pre dokonalých rodičov, treba si priznať, že ak nútime naše dieťa spať napriek tomu, že nemá potrebu (len kvôli režimu), tak nerešpektujeme jeho emócie. A to môže mať naozaj negatívny dopad na rozvoj jeho osobnosti. Hovoria to nielen tie lacné americké kuchárske knihy na výchovu, ale aj psychologické štúdie. Mimochodom režim je veľmi dôležitý. Ale nie v zmysle striktnej disciplíny. Režim je o zavedení rituálu, ktorý sa opakuje, ktorému dieťa rozumie a ktoré vnáša do detskej duše pocit bezpečia. Pocit, že svet okolo neho funguje tak ako má. Skúste spolu s vašim synom vytvoriť si rituál a určiť pravidlá hry. Pokúste sa nájsť spolu nejaký model večera. V dialógu. Je už veľký. My napr. máme rituál, že sa vždy o 20.00 hod. ide do postieľky, kde sa čítajú knihy (rád číta, preto), v momente, keď začína čítanie rušiť nevhodným spôsobom, vypína sa svetlo. Vždy to urobím pokojne a bez emócií. A aj keď niekedy plače a vyjednáva, pokojne mu len zopakujem, že porušil pravidlo. Už dávno pochopil, že jeho plač ma nevytáča a že pravidlo je pravidlo. Po prečítaní rozprávok sa zhasína svetlo a dostane teplé kakao. Potom sa väčšinou upokojí a niečo si bľaboce 🙂 Pomaly zaspí - niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie. Rozumie tomu a vie, že svojim správaním nevyvoláva žiadne negatívne emócie u rodičov, takže zostáva mu už len boj s vlastnou nespavosťou. Martin, Ivka, váš synček je v najkrajšom veku. Celý život budete nostalgicky spomínať na toto čarovné obdobie. Je to čas, keď trpí partnerský vzťah, keď človek nestíha žiť svoj život, venovať sa práci či koníčkom....všetko v mene dieťaťa. My sme na náše čakali bolestných 5 rokov, i preto sa mi lepšie robia takéto rozhodnutia. Určite to zvládnete. Buďte citliví k potrebám svojho dieťaťa a nesúperte s ním. Pôjde to, uvidíte. Držím palčeky. A prepáčte mi, tento dlhý príspevok, ale malý dnes zaspal akosi skoro 😀
@kkarolkaaa Ďakujeme za radu, my režim máme a dodržujeme ho pravidelne v rovnakom poradí už skoro rok. Večerníček, zuby, čitať rozprávku, vycikať, pomojkať sa a spať. Nie vždy je to presné, ale odchyľky sú max 5-10 minút.
Keď nie je chorý, a dá sa vonku vybehať, tak je to oveľa ľahšie, to sa vždy s ním poriadne vybláznime, ale keď je chorým, tak väčšinu dňa je doma zavretý. A trampolínu do bytu nezmestíme. 🙂 Ako ale je každý deň starší tak je prefíkanejši a zlostí íviac. Bojím sa puberty 🙂
@arcey co sa tyka rozpravok, tak ja som ich predcitala do mobilu. Ked sa mi nechce citat tak im pustim z mobilu...u nas je tiez v kurze stale ta ista, uz ju viem naspamat...
Moje deti na obed jedno spi, druhe nie. Jedno by aj vecer zaspalo relativne rychlo, lenze to druhe ho budi...hadaj ktore 😀 😀 😀 To co na obed nespi... Ja to neriesim vobec, raz to bude lepsie 😉 Ritual mame stale rovnaky, spat chodia o rovnakom case, vybiehaju z izbicky na striedacku, raz chcu dat pusku, potom zabudli dat pusku nam, potom musia kakat/cikat a stale nieco. V podstate jedna vec na ktorej trvam je, ze musia lezat v postielke a z casu na cas na ich tisim, upozornim, ze maju spinkat a ze ich vidim... Mame obyvacku vedla detskej a tak na nich z gauca vidim... Vysledok je, ze vzdy zaspia...raz o 21.00, alebo o 21.15, alebo o 21.30 alebo o 22.3 proste vzdy zaspia ...to medzitym beriem ako nocny ritual...
A propo...skusali sme vsetko, ale nic nezabera...jedina vec co funguje je ze ked docitam, zostanem tam sediet napr.3O min, nedovolim im rozpravat, zdvihnut hlavu tak zaspia, ale jedine ak nad nimi stojim ako policajt. A to tiez neviem robit kazdy vecer... Druha vec ked ich rozdelim do izieb, ale to nechcem robit...
@vulka podla mna to nepomoze...moje deti cim su unavenejsie horsie zaspavaju... Ak nespi na obed a rano vstava do skolky, tak by som ho neskor ako po 21.00 spat nedavala... ale to je len moj nazor... 🙂 Napr.syn sa este musi pred spankom vyrozpravat - v priemere rozprava 45 min, zazitky z dna, co vsetko prezil a pod. 😅
Uz je podstatne dlhsie svetlo vonku, syn ma 3,5 roka, by SIM skúsila posunúť večierku na trochu neskoršie, napr môžete využiť cas na nejaky rozhovor v posteli ci zhrnutie dna napr po výlete ci nejakom zážitku
@arcey suhlasim s radananou. Treba prestať bojovať, to pomaha. My keď sme rezignovali a ležali ticho akokeby sme spali, vtedy to začalo vychádzať a pochopil.
my máme presne toto isté, so zaspávaním (naša má 3,5 rôčka tiež). Keď odídeme z izby, nepomôže - len nás neustále volá a volá, príp plač a trucovanie. Naozaj len zostať tam jeden s ňou, niekedy prečítam rozprávku (ak ešte nie je moc hodín a nie je moc unavená), potom ľahnúť, chvíľku sa porozprávame,ale naozaj len chvíľku, a potom poviem, že som straašne unavená, a nech ma nevyrušuje, že musím spinkať, lebo inak pôjdem spať do druhej izby (alebo tatinko). Prípadne teraz ako ma bolí hrdlo, sa poľutujem, že nemôžem rozprávať, lebo ma potom bolí v hrdielku, a že už neodpoviem, ench spinká a počúva, ako vonku štekajú psíci (ide sanitka, prší, idú ľudia hocičo . nech sa započúva do nejakých zvukov z okoli a potom ľahšie zaspí). Niekedy je to rýchlejšie, niekedy bývavalo aj 3 hod, ale zlepšuje sa to. Netreba silou-mocou dávať spať moc skoro, niekedy dieťa skrátka naozaj len nechce spať, lebo je mu to ešte moc skoro. Naša v škôlke tiež zaspinká len niekedy, ale aj to sa veĺmi čudujem, že zaspí, lebo ona denný spánok úplne zrušila ešte pred 2.rôčkom, darmo som denne s tým cez obed "zabila 2 hod, že som sa ju snažila uspávať - skrátka už nespala cez deň, mohla som sa aj na hlavu postaviť - a ja som vraj prestala cez deň spávať v 1,5 roku, takže určite nenútiť. Keď je dieťa unavené, zaspí aj samé - na výelte nám zaspí, alebo v aute). Niekedy už aj nám dôjde trpezlivosť, to je jasné, ale vždy si povieme - užime si to, keď bude mať 18, čo by sme dali za to, keby sa k nám chcela túliť, hladkať nás a bočenkávať 🙂 Za strašenie detí všelijakými postavami rozhodne nie sme, maximálne sa vyhrozím, že idem do druhej izby a už neprídem (spáva s nami v spálni stále). Takže poznáme, ale - treba veriť, že tomu dieťaťu to nezostane navždy a možno nás naozaj len potrebuje cítiť, obzvlášť, ak spáva v inej izbe. Veď aj dospelí sa radi k sebe túlia keď zaspávajú a cítia toho druhého, tak prečo by dieťa malo byť spokojné úplne samé a v druhej izbe? ;) Držím palce
Ahoj. Necitala som vsetko, ale mozem ti povedat, ze mame dvoch chlapcov,8a6 rokov a stale zaspavaju dost dlho a dlho si vecer citame. Niekedy aj vyse hodiny. Ked chcem aby uz aspon lezali a boli v klude, o to dlhsie im citam. Prvy syn nespal na obed od 1,5 roka druhy cca od 2-2,2 roka... Vecer kazdy ma potrebu zaspat v inom case, tak jeden niekedy zaspi pri citani a druhy pocuva az do konca a potom sa este musime pritulit, pohladkat inac nezaspi. Nejako som si zvykla ze to veder trva tak dlho a vobec mi to nevadi. Zachvilu vyrastu a budeme mat casu a casu. Ak ma potrebu zaspavat vecer pri vas, tak naco to menit. Zachvilu vas bude odhanat. A neboj sa, ked idu do skoly v prirode, alebo niekam inam spat, tak to zvladnu aj bez nas a ked sa vratia tak sa nevedia dotulit.... Ja by som to pri 3,5 rocnom nejako neriesila ani. Ved co vam ujde? nejaky super program v TV?
U nas plati,ze detom oznamim,ze budem pri nich 2 minutky, potom si ja idem lahnut,lebo ma boli chrbatik, ak vybehnu len idem zaniest spat a pripomeniem ze treba spat,maju 2 a 4 roky. Podla mna vase dieta vie,ze tymto spravanim dostane vasu pozornost,skuste si odsledovat ci pocas dna je jeden z vas rodicov intenzuvne s dietatom- vo dvojivlci,bez mobilu,len hra na to co chce maly,ziadna praca,nic. Vecer by som bola razna. Ulozit a povedat ze nech spu,ze idete aj vy. Nediskutovat,nevyjednavat,nevyhrazat sa. Proste oznamit a pripomenut,ze od dnesneho dna to bude bez cirkusu a ze to zvladne lebo je velky a.rozumny a vsetko pekne chape,ze mu nic neutecie a tesite sa ze ho rano uvidite.a mat v hlave jasno,ze to zvladnete vy ako.rodicia a nie riesit katastroficke scenare,vela zalezi od vnutorneho nastavenia rodica.
S nasou mam problem uspat ju pomaly od narodenia, teraz ma 16mesiacov a dufala som ze ju to hadam aj zacne prechadzat, ale ako citam vase prispevky, musim sa obrnit 🙂 skusala som vsetko co ma napadlo. Horsie mi zaspavala, ked som porusila pravidlo, ze som jej dovolila ist do postele aj mimo spanku. Treba na posteli zatrhnut akekolvek aktivity mimo spanku - to sa osvedcilo mne a tiez nutit ju lezat, ale aj tak mi zaspavala hodinu. Nepomaha skrabkanie, hladkanie, spievanie, rozpravka, pozeranie knih, tvarenie sa ze spim, vyhresenie, nechat pobehat este a hrat sa, nedat cez den spat/dat cez den spat na jednu, pripadne tri hodiny, kojenie. Aj tri hodiny jej to vie trvat, ritualy mame. Chyta ma zufalstvo, lebo uspavanie uz neznasam a mam z neho stres, ale vzdy zacinam s nadejou a aj tak mi zaspi ked uz pomaly obe placeme. Asi to je naozaj este sucast ritualu 🙂
@radanana Ďakujeme za dlhý príspevok, ktorý nás potešil. Vieme, že náš syn je výnimočný a sme nato patrične hrdí a tešíme sa z toho, ale čo sa týka noriem spánku, to nás nezaujíma v podstate odvtedy ako prestal cez obed spať. V noci spí krásne od ôsmej až do šiestej, niekedy, hlavne keď ideme do škôlky aj do siedmej a spal by asi aj dlhšie 🙂 Takže spánku má dostatok, to neriešime a nemyslíme si, že je nespavec. Skôr sa prikláňame k názoru, že je v období vzdoru a takto sa prejavuje, ale snažíme sa mu určiť hranice, aby nám to jedného dňa neprerástlo cez hlavu. Jedenie, hranie, pozor na cestu a mnohé iné veci dodržuje tak, aby sme boli spokojní, ale to neznamená, že ho obmedzujeme. Môže chodiť kde chce ako chce, ale keď je cesta, musí dať pozor, dať ruku. tak isto s jedlom, keď nechce jesť raňajky, tak ho nútime iba raz, potom ho necháme, ale nič iné nedostane, aj keď začne prosiť o cukríky, alebo tak. Myslíme si, že niektoré pravidlá sa musia proste dodrživať - no aj tie občas porušujeme, podľa nás je to správne a netrba byť na 100 percent prísny.
Ako sme už odpovedali vyššie, režim a isté pravidlá majú u nás pevný základ takmer od narodenia a vždy sme ho prispôsobovali momentálnemu vývoju (2 spánky denne, nástup do škôlky apodob.) Čo sa týka toho pocitu, že všetko je ok, my sa synovi venujeme nonstop, nikdy nemá pocit, že na neho nemáme čas a aj večer pri zaspávaní sme ochotní si s ním ľahnúť, lenže akonáhle si ľahneme tak on sa zdvihne a ide za druhým rodičom. Často čítame mamičky, že keď si ľahnú k svojim deťom tak im zaspia pokojnejšie - u nás to neplatí, aj keď my by sme aj chceli.
Každopádne ďakujeme za rady a dúfame, že nájdeme dostatok trpezlivosti, aby sme si tento čas dokázali vychutnať, lebo čoskoro pôjde maturovať 🙂 Myslím, že ste nám ukázali, čo sme nevideli pre ten každodenný večerný stres.
@vulka Je to jedna z možností, ale podľa nás nie príliš šťastná. Nerozumieme prečo, keď sa venujeme synovi nonstop vždy keď je s nami, tak by sme si nemohli dopriať chvíľu pokoja potom ako zaspí. Osobne sa nám nepáči, keď rodičia žijú "iba" pre svoje deti v prvých rokoch a pre seba nemajú čas - z toho padlo nejedno manželstvo a skoro vždy sú z toho len problémy, alebo odsudzenie. Pre nás je vecčer jediný čas, keď môžeme pokojne riešiť veci, ktoré treba zariadiť, naplánovať, alebo popremýšťať. tak isto sa chceme aj sem tam uvoľniť, dať si raz za čas pohár vína, či pozrieť dobrý film, prípadne sa venovať svojim záľubám. Prečo by sme sa teda mali obmedzovať na silu, keď našie dieťa iba skúša, čo mu dovolíme? Posunúť čas spánku o niečo je dobrá rada, ale nie o hodinu a pol a pritom ani nemáme zaručené, že vtedy zaspí do 10-15 min. Mohlo by sa stať, že potom by tiež vystrájal hodinu, dve a zaspal by o pol dvanástej.
@kkarolkaaa My keď ho necháme v izbe a sme ticho, tak príde za nami a pýta sa prečo sme ticho 🙂 A neprestane dovtedy, kým to už nevydržime a doslova ho neodnesieme v zuboch do postele. Ale tá rada, aby sme prestali bojovať sa nám pozdáva, vyskúšame to. Len to bude chcieť veľa trpezlivosti a síl a pevných nervov - len aby sme to v sebe našli.
Moj nespi na obed od roka a pol a vecer ide spat ked je unaveny.nemame nervy na to aby sme s nim hodiny lezali,...a zbytocne nervacit seba a jeho stresovat krikom,bitkou.Ked je unaveny zaspi aj o 19ej a ked nie tak tak okolo 21:30-22:00. Do skolky vstava v pohode aj ked ide spat neskor.Ale my sme ho rezimom netrapili a teraz uz zacinat nebudeme🙂
@ingrid25 To nie je o tom, či nám ujde program v TV - televízor ani nepozeráme, a keď dačo naozaj chceme tak máme archív. Skôr nám ide o dodržiavanie istých pravidiel a to aby sme mali aj na seba kúsok času. To si rodičia, ktorí sa deťom venujú nonstop vždy keď sú s ním nezaslúžia oddýchnúť si? Celé dni sme viac a viac unavení, aj jednoduché ísť spať skôr, povedzme hneď potom ako zaspí, by nám pomohlo. A to nehovorím, že nám treba riešiť pár dôležitých, či potrebných vecí. Veci nám stoja, stále ich odkladáme, lebo jednoducho nevládzeme. Ako chápeme, je to dieťa, ale to neznamená, že si bude robiť čo chce, aj keď má 3 a pol roka. Určité pravidlá majú byť a nie iba sa nechať manipulovať do nekonečna. Keď sa nezavedú pravidlá, potom v puberte už sa nebude dať vôbec s deťmi komunikovať. A dieťa začne fajčiť, brať drogy, bude mu všetko jedno a nebude ani len čo kúštikom myslieť nato, čo je správne. NIe, manipulovať v zmysle, čo nám ujde, nie je konštruktívna rada.
@culia1 U nás to nepomáha. Skúsili sme počítať 3x a dosť. Skúsili sme mu to povedať rázne iba raz. Skúsili sme mu odobrať niečo, čo mal rád, keď poruší dohodu (perinku, hračku, pozerať rozprávky...). On je inak cez deň zlatý, rád pomáha, rád sa hrá, dokáže sa aj sám zahrať, aj keď ešte nás často využíva a chce nás mať pri sebe - čo ale považujeme za normálne správanie v jeho veku. Pred spaním má vždy povinnosť odložiť si hračky, umyť zuby, obliecť sa. Počas tejto diskusie sme ale zistili, že možno je to iba tým, že je v období vzdoru a tu je jeho pole, kde sa mu oplatí bojovať a presadiť svoju vôľu, lebo vie, že to nezvládame. Lebo bolo jedno, či sme na neho išli po dobrom, či po zlom, neprestáva dovtedy, kým nestratíme nervy a nekričíme po sebe. Takže iba trpezlivosť, trpezlivosť a nič iné ako trpezlivosť... len kde ju nájsť? 🙂
@nibocka A kedy riešite veci, ktoré treba? Kedy oddychujete? Mne niekedy už ani sedem hodín spánku nestačí a viac si nemôžem dovoliť, lebo to je akurát čas, kedy malý zaspí a ja stávam do roboty. Manželka je na tom lepšie, ale aj tá je vždy veľa unavená a domáce práce nás veľmi nepočkajú - pri ňom sa veľa vecí nedá ešte urobiť. Hlavne keď je jeden rodič mimo, či už v práci, alebo inde.
@arcey veci riesime za pochodu.da sa to ked sa chce.Dokonca manzel popri praci (odchadza o 5:00 z domu a vracia sa 17-18:00)postavil svojpmocne dom a teraz robi vonkajsie dokoncovacky.a obcas musi byt aj viac dni uplnr z domu.A este sme aj daleko od rodin oboch.takze sme sami dvaja na vsetko.a este bonus je trojtyzdnova dcerka.
Ja domace prace zvladam aj ked je mal doma.Od mala je zvydavy a do vsetkeho sa sam zapajal,takze bezne upratovanie robime spolu,tak isto pracka,mycka pomaha pri vsetkom.Co mu nedovolime a je problem tak je pomoc manzelovi okolo domu🙂...vsetko sa da.
Nemam pocit ze by sme boli otrokom dietata ked nema rezim.
Rozhodne viac si oddychnem ked je maly spokojny a aj my dva kludni ako ked su doma kriky a nervy kvoli tomu ze nevie zaspat lebo nie je unaveny.
Viem ake je to byt vystaveny,syn je ako zajko duracel,vrtula v zadku nonstop.
moja skusenost a pozorovanie mojho vlastneho dietata je taka, ze potrebuje ritual..
to, ze nespi cez obed to nevadi.. moj uz v tom veku tiez nespal.. ale vecer by mal zaspat rychlo.. ale su deti, ktore prosto nedokazu spat.. ja odporucam, byt kludny.. viem je to extremne tazke.. sama s tym niekedy bojujem.. ale toto sa mi osvedcilo.. sama sa zmierit s tym, ze mozno nezaspi o 20tej..
nepisete akou formou ho uspavate? ste pri nom v izbe, vo vasej spalni, posteli... kde ste?
citate rozpravky na dobru noc? popripade pustate mu cdecko s audio rozpravkami?
toto by som potrebovala vediet..
niekedy davno som citala, ze ked lezime pri dietati a snazime sa ho uspat mame mysliet na nieco pekne.. nie na to co este potrebujem urobit a zelam si nech uz rychlo zaspi.. vtedy to prosto nefunguje.. ja som si vzdy predstavovala, co budem robit ked vyrastie.. kam budeme chodit alebo kam budem chodit ja sama 😀 alebo som myslela na obdobia na ktore si rada spominam do dnes.. jedna holka pisala, ze si predstavuje seba na opustenom ostrove ci az pralese ako tam chodi bosa po trave az vtedy jej dietatko zaspinka..
ja som toho mojho "protestanta" ked bol teda mensi snazila uspat aj tym ze som mu cesala vlasky s kefkou.. to pomohlo skoro hned.. snazila som sa vzit do neho.. a naucit ho ze teraz sa spi a bodka..
krik ani na mojho syna nefunguje.. to vresti este viac ako ja.. a to je uz potom cista psychiatria.. (niekedy sa to ale neda vydrzat) a este som mu zvykla na vecer uvarit medovkovy caj na upokojenie.. skuste aj to..