Problém so zaspávaním a plač 5 ročnej dcérky
potrebovala by som poradiť. Mám 5 ročnú dcéru, ktorá má vlastnú izbu, v ktorej zvykla spávať sama. Mala zapnutú lampičku, potom ju vypínala, lebo jej to vadilo. Odkedy však môj muž chodí na týždňovky, sem tam som jej dovolila spať so mnou, najmä ak nezaspala skôr ako som sa ja dostala do postele. Potom na mňa doslova čakala a vyhovárala sa na to, že vo svojej izbe vidí tiene a bojí sa tam sama. Nechcela som, aby si zvykla spať v našej posteli, lebo som vedela, že keď príde manžel cez víkend domou, tak sa jej už nebude páčiť spať vo svojej izbe. A nakoniec sa to aj stalo, začala nám vykrikovať, že to nie je fér, že ona musí spať sama a že my sme dvaja. Mužovi to prišlo veľmi ľúto a navrhol mi, aby sme jej posteľ dali do spálne. On je ale veľmi mäkký, lebo je s ňou len cez víkend a tak jej aj všetko dovolí. Ja už som z nej zúfalá, každý večer histericky plače a vydrží zostať hore až do pol noci. Bola naozaj veľmi samostatná a teraz neviem ako mám vrátiť čas. Nepomôže ani uspávanie a čítanie knihy. Ona proste nezaspí. Každý deň ma to stojí kopu nervov. Máte nápady ako to mám riešiť? Ďakujem za vaše odpovede.
wow no aj ja by som potrebovala taku radu, mame skoro ten isty problem z oboma a neviem ako na to, nam sa vripu do postele, zacalo to pred Vianocami lebo v ich izbe maju extra postel a potom ked sli spat bud ja alebo manzel sme si k nim lahli a citali a casto krat sme tam aj zaspali.... no ale pred Vianocami prisla moja mama a bola tu asi tyzden tak obaja nechceli ze by ona tam spala a citala im tak sa vyripali k nam do postele a od vtedy nevieme ako sa ich "zbavit" 🙂 dudem sledovat tvoju temu co ti napisu ine dievcata mozno aj nam pomoze, len ti chcem napisat ze to je asi normalne
@kaja73 my so segrou sme hroooozne dlho spavali s mamou a moja neter do 11 rokov s mojou sestrou.... mozem sa spytat aky si mala strach spavat, ja sa napriklad velmi bojim sama byt v izbe v noci a hlavne ked je tma, sama na hotelovej izbe mam dost problem spat, furt sa budim....
ďakujem za vaše odpovede, vyzerá to, že to bude takto aj pokračovať. Ona to pociťuje ako krivdu, alebo trest, že musí spať sama. Aj cez deň, keď urobí niečo zlé, tak ju pošlem do svojej izby. Tak možno to bude spôsobené aj tým. Máme dosť veľkú spálňu, myslíte, že bude správne, ak jej posteľ preložíme ku nám? Je to dosť zásadná zmena. Keďže od 2 rokov spávala vo svojej izbe.
@maminkocka urcite vam to len prospeje, ak mate v spalni miesto na dalsiu postel, nevahala by som 😉 Ja by som tak prijala,keby sme my mali "nafukovaci" byt...takto sme ako haringy vsetci styria na nasej manzelskej, synator ma sice postielku pri posteli, ale uz z nej vyrasta a lepsie sa spi natlaceny na mame 🙂 a dcera sice spava obcas aj v detskej izbe, ale malo, vacsinou spi u nas. Nelutujem ani jednu takuto noc, viem, ze raz pride den/noc, ked tam uz zostaneme len sami dvaja a este mi aj luto bude, ze nas uz nepotrebuju.
Ak dcerka potrebuje byt s rodicmi v noci a mate tu moznost, vyuzite ju ;)
@gabika7706 ďakujem, to som potrebovala počuť. Ja s ňou spávam veľmi rada, drží ma za ruku a túli sa a tento pocit je na nezaplatenie. Len to, že keď sme 3 v posteli, tak sa vôbec nevyspíme. Nie sme na to zvyknutí, ani ja ani môj manžel. Obaja potrebujeme priestor ... Takže riešenie, že si ju vezmeme na stálo k sebe do postele, by bolo to posledné. Preto hneď chceme sťahovať posteľ.
@helencek chápem, takto podobne to funguje u nás keď manžel je doma. Preto to chceme riešiť. Ale našťastie je to môj muž ktorý sa sťahuje do jej postele 😉 . Možno deti v tomto veku viac vnímajú zlo, majú to z telky, alebo počítača. Neviem. Ale určite si púšťajú fantáziu na "špacír".
@maminkocka neporadim ti,ako to vyriesit,ale ja som mala podobneho syna a spavala som s nim v jeho izbe do jeho 10 rokov-neznicilo to ani manzlestvo,ani mna a jemu to pomohlo.
Bez stresov si potom zo dna na den zmysle ze uz chce byt sam.
Dnes ma 14 rokov a rad spomina -on aj ja- na nase spolocne zaspavnia a rozhovory.
Nelutujem ani jednu noc s nim 🙂
Ja som tiez spala s nasimi v spalni do 10 rokov -tam som mala svoju postel-a ani im to neublizilo a mne pomohlo prekonat strach-ktory som mala a mal ho aj moj prvy syn.
Teraz mam druheho syn a spi sam v izbe od 15m a je to tiez v pohode-on je proste taky-nikdy som ho spat sameho neucila,prave naopak- spali sme v jednej posteli do tych 15m- a potom ma vyhodil sam od seba z izby 😕 -to je zas taky typ dietata-kazde je ine,kazde ma ine strachy,fobie.