Prísna výchova

moja ma vela volnosti, ale urcite pravidla musia byt.... 😉 nedovolim vsetko co chce, ale snazim sa jej vysvetlit, ze preco....

@dada1212 ja mojej napríklad dávam priestor na hru, zábavu, to určite. Samozrejme vrámci jej bezpečia.
Vie, že keď ideme vonku, berieme bicyklík, môže sa vylietať na ihrisku, s deťmi. Chodíme na plaváreň, lebo zbožňuje plávanie a potápanie, hráme sa doma, na dvore...
Ale proste oddeľujem čas, kedy si môže dovoliť viac (pri hre) a kedy máme hranice (jedlo, spánok).

@mia258

Ja jsem "bezrezimova mama" a presto mame vybudovany rezim a hranice....

Vse jsem prizpusobila detem...s limity a le velmi flexibilnimi, tak, ze jsme se do nich vesli VSICHNI a s radosti, bez place a kriku..
Nejsem zastancem HODIN ..my zijeme bez hodin..a i tak stihame mit vzdy a vsechno vcas a hlavne v klidu..

Rozhodujeme vsichni, nikdo nevladne, nikdo nic neurcuje a nestresuje .. 😉
Deti znaji sve povinnosti a vedi, ze "jejich volnost" ma sve meze a jsou ohranicene presne...povinnosti doma i ve skole MUSI byt splneny VZDY ,

p.s. a to jsem zaroven prisna mama, nespokojim se s malymi, nepresnymi ci nizkymi vysledky...😉

@mia258 podla mna to robis uplne super 🙂 moja je este krpata ale hned ako zacne chapat lepsie chcela by som aby vedela ze su hranice, nech mi potom neprerastie cez hlavu..nechcem sa dozit toho ze ma nebude pocuvat alebo ze sa hodi na ulici o zem,dufam,ze sa mi podari vychovat ju dobre..inak je to sakramentsky tazka uloha 😅

@matonka26 ja som sa vždy desila dvoch vecí.
1.) že sa mi dieťa bude hádzať na ulici a v obchodoch na zem
2.) že za ňou budem utekať po celom dome s lyžičkou s jedlom, pchať do nej ako do husi, zabávať ju len nech zje aspoň kúsok.
Ale asi mám šťastie, že tá moja zje skoro všetko, tak mi padol kameň zo srdca 😀

@mia258 moje dvojky maju 8 mes, ale uz teraz mame rezim a niektore veci im nedovolim. a neplanujem to menit, naopak v buducnosti budem na to dbat este viac. vyblaznit a vyhrat sa budu moct dosyta, ale papanie bude mat svoje pravidla, spanok tiez, a kadeco im nedovolim stvarat. jednak by ma z dvoch nezbednikov naraz porazilo, a jednaj si myslim, ze trosku prisnejsia vychova im nemoze skodit, skor naopak. aj disciplinovani dospelaci to maju v zivote lahsie nez ti druhi. a rozmaznane deti fakt neznasam 😕, ked vidim na ulici niektore sceny, tak mam dost.

@klincek mm jej zas dovoľuje o dosť viac, ale podelili sme si to - ja som na výchovu a on je na hranie 😀 Samozrejme aj to má svoje hranice 😉
Mne ide aj o to, že teraz čakám druhé, ani tehu nemám úplne bezproblémové, potom budem na dvoch sama kým bude mm v práci, tak aby mi hlava nepraskla.
Moja vyvádza aj tak. Veď sa nedá mať dieťa 100% na očiach, snažím sa aspoň na 99 a aj tak niekedy niečo vyvedie 😅

Ja som tiež podľa ľudí v okolí prísna 🙂 Mám iba dve zásady---
1.) na dcéru mám požiadavky- nechávam ju skúšať veci samú, podporujem ju v tom a vyhýbam sa rečiam štýlu "ty to ešte nevieš" alebo hľadanie príčin prečo to nevie (to tričko má príliš malý otvor na krku, preto si ho nevie vyzliecť). To je ako o tých žabkách- mali preteky, ktorá vyskáče na prudký kopec. Ako tak skákali, "odpadávala" jedna za druhou a žabky v publiku kričali "to je nemožné, to sa nedá, je to príliš strmé!". Až napokon zostala iba jedna žabka a tá vyskákala až na samý vrchol. Keď sa jej pýtali, ako to dokázala, zistili, že žabka je hluchá. A tak ja nezväzujem dcére ruky, nehľadám pre ňu príčiny prečo niečo neurobiť, ale opakujem "ty to dokážeš, len to musíš vyskúšať". Hoci to občas znamená, že ju nechám 20 minút fňukať a plakať pri vyzliekaní trička. Bolo by pohodlnejšie nebyť "prísna" a vyzliecť ju, ale ak jej dám šancu a podporí ju v tom, aby to zvládla sama, dostane podľa mňa oveľa viac.

2.) neustupujem a nevyjednávam. Často v okolí vidím, ako ľudia robia "drobné" ústupky pre svoje aktuálne pohodlie- povedia- "nanuk ti nekúpim" a keď dieťa dlho "reve", tak ho kúpia, aby mali pokoj. Alebo náš tato- ako dostal príučku o "prísnosti"- dcéra večer počúva rozprávku z rádia. Umyjeme zuby, očešeme, vyberie si čo chce počúvať, dostane pusu a spí. Prišlo obdobie, že keď rozprávka skončila, ona ešte nespala. Začala plakať alebo na nás vykrikovať, že jej to skončilo. Ja som prišla, povedala NIE a ak sa slečne chcelo, tak plakala- jasné, veď ju chcela. Vtedy sa tato nahneval, aký je to veľký problém, keď už som tam zapnúť play- veď áno, potom by neplakala a bola by pokojná noc. A tak aj urobil. Pyšne si ľahol vedľa mňa, dieťa tíško v izbe, výhra, nie? V priebehu pár hodín tej noci plakala ešte ale 5 krát. Hocikedy sa zobudila, uvedomila si, že jej nehrá rozprávka a začala plakať- veď to malo efekt. Po tom piatom raze jej ju už tato nepustil, ešte ju aj vyhrešil že má spať. Namiesto 20 minút skúšajúceho mrnčania bola hodina regulérneho revu 😝 Ležali sme v posteli a hľadeli do stropu. Potom zaspala. Tato dostal príučku o tom, aké "jednoduché" je občas to jednoduchšie riešenie. A tak to funguje pri veeeeeeeeeeeeeeeľa veciach- často som ja tá prísna- v očiach babiek a dedkov pravidelne- oni totiž vymáknu často iba tú "výchovnú" časť a tá "príučková" príde až keď už s nami nie sú. Aj v očiach manžela som občas "zbytočne prísna", ale vtedy ho nechám, aby si odskúšal aký efekt bude mať jeho neprísnosť- hoci občas sa zdá že dobrý-kúpi drobnú hračku za ktorú je divadlo, dieťa prestane plakať, hádzať sa o zem 😀 , ale ono to nemá dlhodobý efekt a keď sa to zopakuje na druhý deň pri .... šmykľavke za 50€, akú už doma má s jediným rozdielom, že na tejto je hello kitty, o príučku je postarané 😀
Som prísna, ale nie na dcéru- tú iba vychovávam- väčšinou "bezbolestne", pretože to chápe ako samozrejmosť. Ale tí čo by ju chceli rozmaznávať majú ten dojem a potom som prísna na nich😀

@mia258 u mna to vzdy fungovalo tak, ze ked mu nechutilo jest, tak som nenutila, ponukla som o hodinu a zjedol všetko a su aj dni, kedy nezaspí cez obed presne o 13tej, ked spíme ráno dlhsie, ked nieje počasie doobeda ist von a nieje unaveny. tak zaspí o hodinu neskôr.
ale tvoja dcéra asi ešte nepresla ziadnym obdobím vzdoru, ja to mam doma teraz a to je syn o rok starsí, a tam to nieje o vychove, je to obdobie ktorym si prejde skoro kazdé decko, a su pripady kedy sa to dieta o zem hodí, a rodic môze mat perfektnu vychovu. ale kto to nezazil, tak sa mu bude sudit velmi lahko

@mia258 podla mna je to super aj mi mame rezim a neviem si ho vynachvalit a zaviedli sme ho bez placu a kriku ked mal maly 4 mesiace...dovtedy bol velmi nespokojne babetko byval hore aj do polnoci a plakal asi uz od unavy....zaviedli sme spanok o 19tej a mame to tak doteraz drobec uz vie ze ide spinkat je spokojny zaspava sam a spinka bez budenia....a ja viem ze si uz o siedmej oddychnem a mam cas aj na ine aktivity 🙂 aj papanie mame v tu istu hodinu a pekne v stolicke....dokonca maly ani neotvara skrinky a sufliky a nic nevyhadzuje...par krat sa o to pokusil a mi sme mu to vysvetlili a uz to nerobi...ja som urcite za rezim ale nie nuteny ale taky ktory sa paci aj dietatku 🙂

@mia258 mame skoro rovnak stare deti a ja postupujem rovnako ako ty...u nas sa je tak isto len v stolicke,ked nechce,tak nechce,asi neni hladna,v ziadnom pripade by som ju nenahanala s lyzickou po byte...na spanok sa snazime ukladat tiez priblizne v rovnaku hodinu a dokonca(teraz sa do mna mamicky obuju) ja ju rano budim ak nevstane sama okolo osmej,najneskor pol deviatej..jednoducho ak by som ju rano nechala dlho spat,co ona nema problem aj do pol desiatej,nas denny rezim by to uplne naburalo,ked ju rano zobudim,cely den mame fajn,vsetko stihame...som zastancom toho,ze treba chodit pravidelne von,takze my chodime aj doobeda aj poobede a takto nam to vyhovuje...podla mna dieta urcity rezim potrebuje a my sme tu nato aby sme ho to naucili a nie sa len prisposobovali...

@akira13 Aj ja som toho názoru, že nejde o to, že to chce, že to stojí pár centov, alebo moje dve minúty času. Ale ide o princíp. A sama seba by som podkopala keby som raz povedala NIE a o 5minút jej to splním. Ja si radšej viackrát rozmyslím čo jej poviem, aby som potom už rozhodnutie nemenila.
A moja chce tiež všetko skúšať sama, už dlho má také obdobie. Chce sama papať, česať sa, obuť si ponožky, aťd. A jasné, že jej to nejde, naštve sa, kričí, ale aj tak mi nedovolí aby som jej pomohla 😅

@akira13 ahoj, mám podobné výchovné postupy ako ty, tiež proste neustúpim a malý sa musí snažiť, s tričkom sa ešte vytrápi , ale ked chce, tak si aj tielko dobre oblečie 😉
a ocík? ten je stále v práci, vidí malého máličko a aby on bol ten dobrý rodič, tak povolí.....ja sa hnevám, že ocko povolil, dieťatko dostalo svoju výhru a mama puká od zlosti, že mi zase podlomil moju snahu naučiť dieťa samostatnosti !! takto isto raz v noci skákal k malému - chcel mlieko, hovorila som mm, že malý už v noci nepije mlieko, nie, dal mu, potom o 2hodiny znova reval, znova mu dal, ja som z postele nevstala, stal mm a potom ráno sa mu nevidelo, že on musel vstávať! a načo? ja ked som sama s malým, spí celú noc (od 7.mesiacov spáva celú noc), lenže malý vie, že ocko bude skákať, tak to využíva..
ocko dostal ponaučenie a ja môžem spokojne spávať 😉

@mia258
no stym jedlom ti zavidim tiež som nechcel povoliť jesť inde ako za stoličkou v kuchyni, ale malý vyhral bo som bola rada ked vôbec nieco zjedol za celý den
a teraz sa snažime v stoličke ale najlepšie nam chuti ked vylezieme pred dom takže vlačim skoro vzdy von zo sebou desiatu, a este sa mu dobre otvárajú ústa ked mu pustím niaku rozprávku

@sante81 ja viem, že ešte nie je taká stará, že sa dovtedy môže všetko zmeniť.
A viem aj, že žiadna určite nechce, aby jej dieťa robilo scény pred ľuďmi a výchova je základ, ale na niektoré deti asi treba ísť inak.
Možno aj moja keď bude mať 3-4 roky, bude iná, možno nám tento režim padne a budem musieť vymyslieť niečo iné, aby to fungovalo. Ale určite neodsudzujem dopredu maminky, keďže ich nepoznám, ani ich deti 🙂

ešte dodám- tomu hodeniu sa o zem sa asi nevyhneme--- ako píše @sante81 , príde obdobie vzdoru a potom sme na tom my, "prísne maminy" najhoršie---- na to sa baby pripravte- čím väčšie mantinely, tým viac sa ich snaží dieťa prekonať. Samozrejme sa nehádže o zem dieťa, ktoré ukáže prstom a má, ukáže prstom a ide, zamračí sa a zostane (na ihrisku hoci už je "čas obeda") ...... ale také, ktorému nekúpite na čo ukáže prstom, nedovolíte mu všetko, nepustíte ho všade- NESKÁČETE ako dieťa píska---- bude skúšať či a kedy poľavíte. U nás bolo toto obdobie zložité 😝 😝 😝 , ale nepoľavila som (aspoň väčšinou, občas som sa aj ja zmierila s vlastnou prehrou) a čím je dcéra väčšia, tým je tá výchova jednoduchšia- čo "neprísne" maminy teraz učia deti (lebo už nie je ok naháňať deti po dobe s lyžičkou,....), to už moja ani nevníma ako mantinel, ale ako samozrejmosť 🙂

tak ja som pre zmenu jedna z benevolentnejsich matiek svojim detom dovolim dost vela, nekricim vsetko dookola vysvetlujem nepoviem nie bez toho aby sme o tom spolu nediskutovali, ale jasne ze si nenecham skakt po hlave...ale tiez nevidim dovod preco by moja dcerka napr. si nemohla kupit nanuk v novembri...dohodneme sa ze ho zje az doma a obe sme spokojne...prva dcerka je fakt divoch skusa kolko si moze dovolit ale o zem sa naozaj nikdy nehadzala, boli sme dohodnute ze v obchode si vzdy moze vybrat jednu drobnost dzusik lyzatko zuvacku...ak chcela nieco ine to prve musela vratit nikdy s tym nebol problem nikdy neplakala...druha dcerka kludnejsia ako prva sa mi o zem zacala hadzat v roku len som povedala nie tanier sa nehadze o zem v tom momente lezala na zemi ona a jacala, teraz ma rok a pol robi to stale aj na ulici aj v obchode ja ju necham nech sa vyzuri sama...len myslim ze to hadzanie o zem nebude az tak vychovou ako povahou dietata 😉

@gangulienka dost s tebou suhlasim-mam 2 synov-prvy ma uz takmer 14 rokov a nikdy, ozaj nikdy som nezazila scenu v obchode-vzdy si dal vsetko vysvetlit,tiež sme mali dohodu o jednej veci-cukrik,cokina,keksik atd a do hrackarstva sa chodilo hlavne popozerat sa a nie kupovat-chapal a akceptoval to.
Teraz mam druheho syna -ma 27m a je to divoch-aj prvy syn bol neposed-ale toto je o inom-za kazdu blbini pusta take decibely, ze praskaju bubienky, vsetko je nie-ci ist von,alebo potom dnu,ci sa obliect ci vyziect-tento dava najavo svoju volu ozaj obrovskou silou a odhodlanim. 😝
Moj pristup je priblizne rovnak aky bol k prvemu synovi a aj tak je to take odlisne-povaha-ta vrodena cast temperamentu- dietata je ozaj prvorada.
Zatial sa v obchode netrieska o zem-staci mu daka ozaj malickost-tiež mame dohodu-,ale cakam, ze to coskoro pride 😲,tolke stastie na dve deti co sa nehadzu o zem v obchode mat nebudem.

@mia258 jasne, vyvadzat musia 🙂 ..len ide o to, ako. a s dvomi detmi to bude este tazsie, takze pravidla musia byt. dobre robis, ulahci ti to zivot.
aj ja som s babami cez den sama, a neviem si predstavit, ze ich budem napr krmit ako si zmyslia a este ich pritom nahanat po byte /ked uz budu behat/. to by sa posunulo spanie, vychadzky, cely rezim by sme pobabrali, a nebolo by to dobre, lebo na ich vidim, ze rezim im treba.

@kaja73 presne ako moje baby len s tym rozdielom ze starsia ktora sa o zem nehadzala je vacsi divoch a aj vacsia osobnost, mladsia je taka opicka co poviem spravi hod papier do kosa-hodi, podel sa so sestrou podeli sa ale ked nieco nie je podla nej no horor vyzerame ako nevychovane decko s neschopnou matkou :D

@klincek ja som predtým, keď bola Mia ešte malá, režim neriešila. Ale teraz si tiež neviem predstaviť, že by bolo všetko podľa nej.
Ráno vstávame do jaslí, niekedy o šiestej, niekedy o siedmej, niekedy o ôsmej. Podľa toho ako mám ja povinnosti v škole, lebo študujem.
Ale napr. dávam jej na výber čo si chce obliecť, obuť, kam pôjdeme vonku, aké hračky vezmeme, atď. Ale keď je už neskoro a musíme ísť domov, tak ideme bez debaty. Žiadnych 5 minút naviac, 10, 20 a nakoniec prídeme domov o ôsmej večer...

@mia258 páči sa mi tvoj spôsob výchovy, tvoje dieťa určite nebude mať problémy prispôsobiť sa čomukoľvek a bude to mať v živote oveľa ľahšie ako deti, ktoré majú pár rokov pocit, že sa celý svet točí okolo nich a potom so zdesením zistia, že to tak nebude a nastane pre ne obrovský stres. Buď vždy pre dieťa partnerom, priateľkou, ktorému sa môže so všetkým zdôveriť, aby vždy malo pocit, že u teba nájde lásku, pomoc, pochopenie. Pravidlá, ktoré jej vytváraš, vnášajú do jej života kľud, dieťa, ktoré nemá hranice, je zmätené, lebo vlastne nevie, čo je zle a čo je dobre. Nemyslím si, že to, že dieťa konzumuje jedlo jedine pri stole je prísna výchova. Je to normálne, v materskej škole mám deti od dvoch rokov a veľmi rýchlo pochopia, že to nebude inak a že im nikto o dvadsať minút jedlo nedá.Mám pocit, že trieskanie o zem tvoja dcéra (ak vôbec) vyskúša maximálne raz, keď zistí, že to nemá efekt, že ju ignoruješ a nič tým nedosiahne, pochopí, že nemá zmysel to opakovať. Myslím, že jej dávaš priestor aj samej rozhodovať o určitých veciach, to je veľmi dôležité aby dieťa nemalo len príkazy a zákazy.
Neviem, niekto tu spomínal dvadsaťminútové vyzliekanie trička, to mi už nepripadá rozumné, ani nechať ani nie trojročné dieťa trápiť sa s vyzliekaním alebo obliekaním trička. Zrejme to nakoniec zvládne, ale má pocit zatrpknutia, v tomto každé dieťa dozrieva inak.
Som rada, že takéto maminy vôbec existujú, stretávam sa väčšinou s opakom, z anjelov sa po príchode rodičov stávajú taký čertíci, že nechápem 😠 😠

ja som taka ista.ziadne jedenie v obyvacke,spinenie ruckami vsetko okolo seba....mam iste zasady...mala sa pohra,rozhadze,ja poukaladam.normalka,ale vsetko odtial potial.ked vidim,ze to uz ozaj prehana,stopnem to....proste nejaky poriadok musi byt.

@mia258 podla mna je super mat rezim, aj my ho mame, najma co sa tyka spania, jedenie je tiez vcelku v pohode, ale napr. ma hneva, ze ja sa snazim malu ucit papat pekne pri stole a ked ju necham nakrmit manzelovi, ten si v pohode lahne na gauc a mala k nemu chodi ako psik a papaaa...akurat v noci sa furt budi a chce papat mlieko, som z nej uz nestatstna, lebo bude mat coskoro rok a pol a stale sa bude aj 2x za noc jej zarabame mlieko. no a vonku je to niekedy show, zo zasady sa svojich hraciek ani nedotkne, je to jedno ci je to odrazadielko, alebo vezmeme kocik s babikou, alebo hracky do piesku, v kuse chce vsetko co maju ine deti a hrozne place, ked jej to nechcu pozicat. fakt netusim, ako takemuto malemu decku vysvetlit, ze nemusi mat hned vsetko co si zmysli... 😅 ako o zem sa mi zatial nehodila, ale nebolo od toho daleko...

@mia258 - co ma toto s prisnou vychovou, ved to su uplne zakladne pravidla 🤐 Pre mna sa prisna vychova spaja s trestami, nie s pravidlami, oprav ma, ak sa mylim.

Ja som asi fakt prisna,aj tresty mame - rozumej sadni si na schody, pocitaj do 20, chod chvilu za dvere, chod sa ospravedllnit, teraz si to po sebe budes musiet upratat atp.

Pravidla mame a nie malo, deti ich poznaju, zakladom je fakt - nevyjednavat pri zakladnych veciach (sadni si k stolu, bez sa obut, umy si zuby, uz nevyliezat s postielky, zober si bundu atp.) - deti od urciteho veku vedia argumentovat do aleluja a diskusia nema koniec, co mama povie, to plati, nerobim ustupky. Na druhej strane su veci, co mi tak neprekazaju, kde som ochotna ustupit, povolit, rada s malou diskutujema ona to vie. Ale tam je zasa slovna kombinacia - mami ak ... dostanem toto? Mozem toto? Nech vie, ze si veci navyse musi zasluzit.

Moje deti napr. v obchode nieco dostanu - vzdy. Je to take nase pravidlo - 1 vec podla vlastneho vyberu. A je mi jedno, ci na kase, ci v obchode, 1 vec mozu, je to odmena za tu takmer hodinu stravenu v obchode pri vikendovom nakupe (a nevravte mi, ze to pre deti neni ako za trest 😝 ) Ak sa na kase rozhodne pre nieco ine, ide druhu vec vratit. Plati to a bude platit a sme s tym vsetci spokojny.

@mamavera aj preto chcem aby mala hranice, lebo ona je fakt aktívna, energie má veľa, potrebuje sa vybehať na odrážadle, na preliezkach, rada "hrá futbal" aj so staršími deťmi, kopeme si loptu, naháňa sa do psami, plávame, atď. A preto si myslím, že keď je taká aktívna, potrebuje sa viac vyblázniť a mať pritom hranice, aby si energiu nevybíjala inde. Napr. v jasliach mi hovoria, že je stále v pohybe, keď ostatné deti už sedia, ona stále behá 😅
A nechcem, aby sa na ňu sťažovali, že sa nevie správať, alebo keď ju nechám svokre na chvíľu, aby sa z nej nezbláznila 😀

@viki2912 u nás to pri hraní vyzerá tak, že ona si ponosí skoro všetky hračky do stredu obývačky a tam sa hrá. A potom sa nedá nikde ani stúpiť a prejsť okolo, lebo všetko je zapratané 😀 Ale určite jej to nezakazujem, stále jej hovorím nech si donesie čo chce a pohráme sa ako chce ona. A na konci odnášame hračky spolu, aspoň jedného plyšáka musí "upratať" a odložiť na miesto, nech to všetko nerobím ja.

@drnduliak my už prespíme celú noc, už dlhšie, takže za to som rada. Len keď je chorá, tak sa zobudí.
A hračky ju učím požičiavať deťom, aj ich dá, ale na oplátku chce ona ich 😅

@anjelicek26 ja som sa nad tým nezamýšľala, len mi rodina hovorila, že som prísna, keď nepopustím napr. v jedení, alebo podľa nich malú ukladám skoro a nedovolím jej byť dlhšie hore.
A odkedy si zaviedla tresty? Síce moja zatiaľ ešte nič také zlé nevyviedla, že by niekoho napr. udrela. Stalo sa max. tak, že sa hrala s niečím a nechtiac buchla hračkou do niekoho. Tak som jej hneď ukázala, že musí prísť a pohladkať miesto, kde udrela.

@mia258 ja mám tri deti a nikdy som režim nebudovala. Nepovažujem to za potrebné.
Napriek tomu mám tri deti a každé iné, nastaršia je kľudné dievčatko. syn je uhundraný dudroš, a najmladšie je vreco blch.
Deti si vybudovali režim samé a ja som sa im prisposobia.l Napríkald ked syn od dvoch rokov poobede nespával tak som to zobrala ako fakt a nespal teda, nenutila som ho lebo podla režimu má teraz spat.So svojimi deťmi žijem život spontánne, bez určenia - teraz ideme spat, teraz ideme jest, teraz ideme von , teraz jedna rozprávka , teraz telka - nie, my robíme to čo nás baví a to čo chceme.
Vzdorovitost a hádzanie sa o zem ja považujem za prirodzenu súčast vývoja a z môjho pohĺadu je dokonca žiaduca, takže neberiem to ako dôsledok benevolentnej výchovy.
Sama som vyrastala podla pravidiel a režimu ktorý som nenávidela - otec bol vojak, stále len pravidlá 😖 .
Napriek tomu moje staršie deti vedia odkial pokial , čo je už neprípustné 🙂 .
Mladšia sa to ešte len učí ,ale má len dva a pol roka.
Ja som určila hranice, v ktorých sa moje deti pohybuju bez určenia pravidiel 🙂

@mia258 takýto prístup môže vyvolat to čo u mna v neskoršom veku , absolutnu rebéliu voči rodičovskej výchove. Dieta sa raz utrhne z reťaze a bude ako besný pes, všetko sa bude chciet snažit dobehnut.

nie som prísna,nemám režim dňa podelený na minúty a s deťmi nemám žiadne väčšie problémy,žiadne hádzanie sa na zem,vystrájanie,nadávky,drzé správanie,odvrávanie nepoznám.... dcéry už majú 16 a 18,malý 6,takže môžem "hodnotiť" 😉 oveľa dôležitejšie je,aby dieťa cítilo lásku a istotu,že sa na rodiča môže spoľahnúť a že ten je tu pre neho v akejkoľvejk situácii 😉