Prísna (tvrdšia) výchova a krásny vzťah s rodičmi

Podla mna sa tieto nepekne veci prekusnut nedaju. Dnes to viac chapem, ale nezabudam, tie rany na dusi ostanu. Dnes chapem, ze otec vela pracoval a mama bola unavena, vystresovana, tri malicke deti v byte a na vsetko sama, daleko od rodiny. Ze nebolo vela penazi. Ze som bola prve dieta a proste sa vsetko musela naucit. Ze sama bola ako dieta bita do modra za kazdy preslap. Ze to inak nepoznala. Ale neodpustim a nezabudnem. Neda sa to.

Keď mi v 14tich nedovolili flakat sa s kamoškami do 22.00 hod po vonku tak samozrejme že som to vnímala ako prísnu výchovu, bola som nahnevaná, ale dnes keď mam dieťa sa na mnohe veci pozerám už inak

Sú však veci, ktoré sa nijak ospravedlniť nedajú a samozrejme ten vzťah už navždy zostane narušený. A ak mnohe veci ľudia odpustia, tak ich ale nezabudnú a zostanú v nich

Mali sme prisnu vychovu, ale v mojom veku sa uz tomu vobec necudujem. Mama bola na nas sama a myslela to dobre. U nas to nebolo o bitkach a nejakom tyrani, ale o prisne nastavenych pravidlach. Takze som s mamou v pohode, otca som nepoznala. Pre mna bolo horsie odpustit otcovi. Ale vekom to akosi prislo same.
My sme na deti dvaja a tiez nemohli nejako vyskakovat.

@nely1704
@anjelicek26
@pribinak Ak som vás dobre pochopila, ale nemáte ani dnes asi nejaký vrúcny a dobrý vzťah s rodičmi, však?

Práveže mam. A oceňujem že vedeli dať hranice a držať ich. Mam v nich pozitívny vzor.,
To som uviedla len maly príklad. U nás bitky neboli, otec sa pozrel a už sme všetci vedeli ako na tom sme

Nie, s mamou nemam ziaden vztah, komunikujeme minimalne, vidame sa raz rocne. Ona sa snazi, len ja to uz nejako neviem v srdci pozliepat.

Ja mám dobrý vzťah s rodičmi po 22. Pod pojmom dobrý vzťah myslím, že sa navštevujeme, sme v dennom kontakte, mama vie o mne všetko atď.

Ale ja by som im nedokázala napr povedať že "ľúbim ťa". Asi ľúbim alebo ja neviem, sú to rodičia. Ale tento vlak jednoducho ich výchovou a najma manželstvom, usiel.

Aj keď to všetko chápem, nezabudnem. Puberta bola asi už len dôsledok detstva, ale tu plne akceptujem, aj ja by som si naplieskala. Detstvo, ranné detstvo, to je ina vec.

A najhoršie na celej tejto veci je to, že mám tieto vzorce výchovy a správania v sebe zakódované. Čize, používam ich vo svojej výchove. A nie som za to vôbec rada.

Ja osobne teda pociťujem taku lásku z povinnosti. Alebo ako to nazvať.

Praveže áno ☝️, lebo som odpustila čo trebalo aj keď to bolo veeeľmi ťažké.....vo svojej hlave sa už k tomu nevraciam, neľutujem sa a snažím sa vidieť iba tie pozitívne veci, ktoré boli. Ak ma náhodou napadnú zlé myšlienky len si poviem, že všetci robíme chyby a ktovie, aké ešte narobím ja

@anjelicek26 A tu prisnu vychovu, ked aj urobila nejake chyby (ci bolo to moc drsne?), aj niekedy nejako kompenzovala? Ze ta polaskala, ospravedlnila sa, zahrala sa, skusila vysvetlit?

Prísna výchova je velmi zaujímavy pojem a pre každého môže znamenať niečo iné. Ja som napríklad mala prísnu vychovu a myslím si, že môj vzťah k mame je dobrý. Nie je dokonalý, ale je dobrý, avšak to, ze nemáme užasný vrúcny vzťah nie je chyba výchovy, ale skôr povahy. Výchova bola fakt dobrá a ak boli aj nejaké chyby, tak som ich vedela pochopiť odstupom času. Takže za mňa osobne ten vrúcny vzťah nie je hlavne kvôli naročnej povahe maminy (a aj mojej).

Okrem facky ktoru som dostala raz (zasluzene) boli u nas vsetky spomenute veci hlavne v obdobi puberty...
Tatino robil v zahranici mamina na mna sama ja drza odporna pubertacka a tak vlastne skoro celu moju pubertu mamina prevrieskala tam zakaz tam zaracha...
Este v 18 vlastne kym som neskoncila sš tak doma o 21 v piatok..cez tyzden von nehrozilo nedovolula mi pocuvat rytmusa 🤣😂 v tej dobe to bolo velmi popularne 😂🤣
Nikdy som nemohla ist spat ku kamoske ani ziadne kamosky k nam...
No moji rodicia su najlepsi na svete nevymenila vy aom ani jedneho.velmi si s maminou rozumieme je to moja naj kamoska

U nas to bola vyslovene tvrda bitka varecha, buchance, trhanie vlasov, obcas som sa ako dieta modlila v posteli s modrym chrbatom od modrin, nech uz to skonci, ze uz nechcem zit. Mohla som mat tak 6. Od 14tich mi dala pokoj, dovtedy to bolo caste a bezne riesenie pre nu akehokolvek problemu. Urcite boli aj pekne momenty, pre nas tie - ked bol otec doma..posuvali sme ocami hodiny. Nikdy si nedovolila na nas siahnut ked bol doma on. Toto bol aj jediny dovod, kedy sa oni dvaja spolu hadali. Moje takmer vsetky spomienky s ranneho detstva su spojene s bolestou. Mozno strasne subjektivne, ale nevymazem to s hlavy. A nie, nebola som problemove dieta. Problemova bola cholericka matka. Takze vztah - vymazala som zo srdca, snazim sa vymazat zo spomienok. Aj ked viem, ze nie som fer a ze urcite bolo vela momentov, ktore boli pekne, ale su proti tym zlym take "bezvyznamne". Snazi sa uz roky ten vztah napravit. ale proste nemam o to zaujem. Nejde mi to.

S otcom sa nestretavam, prerusila som kontakty. Prisna vychova by bola ok, s tym sa viem ako tak stotoznit. Obcasne zaucha, facky atd. nesuhlasim, ale v tej dobe to bol otrasny standard. Co vsak bolo horsie bolo psychicke tyranie (znizovanie sebavedomia), vysmesky, manipulovanie, robenie rozdielov... To uz bolo no go. A kedze si na tom chcel ficat aj v mojej dospelosti, tak som povedala, ze stacilo a musi si na taketo srandy najst niekoho ineho. S mamou som mala dobry vztah.

Ja som mala velmi prisnu vychovu,ale taku,ze potlacili vo mne vsetko a dlho som nevedela kto som,co citim,co je dobre a co zle. Nebolo to sposobene prisnostou,ale povahou mami. Nikdy som nepocula,ze nas ma rada,nepamatam si na objatie. V dospelosti som od rodicov bocila,vyhybala sa im. Mama bola az psycho,takze nemam pekne spomienky. Neviem akoby som to nazvala to ani nebola prisnost,ale psychicky teror. Az neskor sebapoznanim a zmudrenim som si nasla cestu. Nemame vrucny vztah,ale som s nimi rada,lebo viem,ze tu nebudu vecne a tak sa snazim im spestrit starnutie.ked oni pokaslali vychovu,snazim sa teraz ja vynahradit im ten cas,ktory sme ako deti mali prezivat v laske a nie v strachu. Lebo vo mne detstvo evokuje strach,velky strach.

Mám dve deti tesne pod 30 a nad 30. Bezne mi jedno dieťa hovorí, že má ľúbi. Hoci už má vlastnú rodinu dcéra a syn vždy keď mu to poviem ja. Je to cca raz za dva mesiace kedy to o počujem

@anjelicek26 to mi je ľúto, že si mala také detstvo. Ale napriek tomu, v čom si vyrastala, ty vieš dat svojim deťom také detstvo, o ktorom si ty iba snívala.Si skvelá matka💖

Myslela som si, ze len ja som mala take tvrde detstvo. A citam, ze nie som sama. Aj mna otec bil. Mama nikdy nezasiahla. Pritom som bola ukazkove dieta. Same jednotky, reprezentovala som skolu vo vsetkych sutaziach. Nemala som ziadneho frajera hadam do 21r. Nikam som nechodila. Nebola nikdy na diskoteke. Neponocovala nikde. V zivote som sa neopila. Skoncila dve univerzity. Pracovala v zahranici. Ale nikdy som nebola dost dobra pre otca. Nikdy za nic ma nepochvalil. Za nic nebol na mna hrdy. Velmi zle spomienky mam na detstvo. Nikdy som ani nevedela, za co som dostala. Doteraz placem, ked si na to spomeniem a to uz mam 40. Doteraz otca nenavidim. Hoci sa musime stretavat, lebo matka je dodnes s nim. Mama je fajn. Mam ju rada. Ale otec? Nic k nemu necitim.

@violetella mama je spoluvinna za tvoje utrpenie! Nikdy nezasiahla.Fajn určite není. A keby to bola moja mama, by som ju tým menom ani neoslovovala. Nezasluzi si ho.

@violetella tiez si myslim ze velky podiel viny na tom mala aj tvoja mama. Ved si povedz sama za seba. Keby si videla ze tvoj manzel mlati vase dieta, bola by si ticho a nechala ho? Este bezproblemove dobre dievca.

@lienka00
@kittykat22 Asi 100x som to mame vyčítala. Ako male dieta som revala v posteli, musel ma počuť hadam cely cinziak. Raz som uz aj chcela utiect z domu. Ale bála som sa ešte viac. Mojim deťom denne hovorim, ze ich lubim. Lebo ja som to nikdy nepocula. Vraj aj moc otec tak bol vychovavany, tak to povazoval na normalne.

@violetella tatko by si zasluzil kozuch vyprasit ze by si sa mesiac nepostavil z postele. Je fajn, ze mas vlastnu rodinu a davas pekny priklad starostlivosti 🙂 Ja som to tiez mala blbe - obdobne spomienky ako ty. Len ja sa nebavim s mamou 😀 Tiez syna vychovavam v uplne inom duchu 🙂

@violetella normálne mi bolo do plaču, keď som to čítala. Strašne, ako ti mohli tak ubližovať. Ako si sa musela cítiť, báť.. Aspon teraz si šťastná😘

@violetella
Mrzí ma, čo si prežila, zle sa to aj číta :(. Otec bol v niečom úžasne dobrý a preto to vyžadoval aj od teba, či to bol len zakomplexovaný pako?

@yoxinka Vzdy mal dve tvare. Jednu, co ukazoval na verejnosti ako ctihodný a usporiadany občan (pravidelne aj do kostola chodieva), a doma diktator. Len on ma pravdu. Nikto iny. Inak do dochodku pracoval ako robotnik. Teraz k nim ani nechodim. Kto by ho pocuval... Ten typ, co doma je najmudrejsi a vsetko vie lepsie nez premier SR. A na verejnosti ticho. Kazdeho slusne pozdravi... vzorný obcan.

Sa to tu zvrhlo, lebo ja si nepredstavujem pod prísnou výchovou bezdôvodné bitie dieťaťa, to je už týranie, čo tu mnohé píšu. Prísna výchova je podľa mňa že rodič bol autorita, boli povinnosti, striktné pravidlá.

@marsmykkok len treba brat do uvahy aj kontext doby. Ved si len pozri Slnko, seno... aku Blazena dostala dobre mierenu. Kedysi moji stari rodicia dostavali trstenicou. Samozrejme, ze to neschvaľujem preboha, len v tej dobe to, ze niekto dostal facku bolo brane ako cosi normalne (aj ked ja to za normalne nepovazujem a moje deti nikdy nedostali ani len na rit cez plienku, lebo je to pre mna absolutne ponuzujuce). A zas ine bolo naozaj tyranie, zanedbavanie dietata, socialne slabsie rodiny, to sa riesilo aj vtedy a soc. prac. mali aj ovela lepsi prehlad, aka je ktora rodina.