Prehnaný strach o moja dieťa

Nechcem nízky strašiť mám jednu dcéru ktorá má už 13rokov keď bola malá tiež prvý krát na pár sekúnd prestala dýchať tiež lahodné jedla ja jedine som nespanikarila som ju ani neviem prečo trochu otočila dolu a pobuchala po chrbte a začala dýchať a plakať a vybehlo jej mliečko potom sa to stalo keď mala okolo dvoch rokov dostala separátnych úzkosť lebo má nevidela odbehla som na wc a začala plakať až zase problém dýchanie a zase dole a po chrbte a nadýchla sa keď už chodila do škôlky dostala prasaciu chrípku skončila na are vážny stav museli jej robiť tracheu ktorú má inak dodnes ešte pár krát skončila na are zo zápalom pľúc lebo sa vždy strašné zahlienila a museli ju odsavat a pripojiť na dýchanie teraz už také štyri roky sme ok nastavený imunitne vždy som sa o ňu strašné bála možno som ju až rozmaznala od toho strachu všetko som za ňu robila aby si neublížila čo si trochu vyčítam teraz s ňou plieska puberta . Tým som chcela povedať že ako rodičia aj keď uz budú naše deti dospelé budeme sa o ne báť.

Ja som tiez bola prehnane ustrachana a to mal mladsi len mesiac a bol chory-laryngitida..dusil sa aj soplami ostaval mi bordovy a ja som nevedela pomoct...no strach velky...vtedy som sa bala kazdej choroby....ale naucila som sa nepanikarit ale strach o dieta neprestanes mat nikdy...druhy priklad ked si napchal do pusinky leskle nalepky take a prehltol a tiez sa dusil..pchala som prsty,anazila sa vybrat,plakal na zemi,udrzat ho bol problem...nakoniec sme to zatlacili hlbsie a hned volala mudr...povedala sleovat a nakoniec sa nasla v plienocke...
Staci akokolvek situcia,ci aj uraz...vzdy bude dovod

@angie_l ja si ťa pamätám a úplne to chápem, skús ju kojiť len v sede. Ten strach tu bude vždy, moja má 2,5 r a poviem ti, že už som sa pár krát tak zľakla, že mi prišlo až fyzicky zle a ten pocit trval aj potom. Velmi pomáha medovkový čaj, upokojí nervy, budeš pokojnejšia, uľaví sa ti, uvidíš. Tiež sú nejaké homeopatiká /ak nie si proti tomu/ sedatif pc, či ako sa to volá. To sa môže aj pri kojení, ja som brala homeopatiká na bolesť hrdla hned po pôrode.

Nie si sama, ktorá to takto má, moja švagriná tá tiež mali takýto podobný incident, odvtedy si malého stráži ako oko v hlave, neustále je napätá a nie je to dobré, ale xkrát sme sa už o tom rozprávali a hovorí, že to nevie ovplyvniť. Myslím, že to treba na svojej psychike zapracovať.

@angie_l Matka sa o svoje dieťa bojí hneď ako otehotnie, teda ak to bábo bolo ozaj vytúžené. Tiež si stále vravím, že po 1. trimestri budem za vodou, po 1. trimestri som uznala, že nebudem celé tehu, lebo stať sa môže čokoľvek, dokonca aj pri pôrode, potom som si predstavila, že si bábo prinesiem domov a bude také krehké. Otázky typu "Čo ak to nezvládnem?", "Čo ak sa niečo stane, bude sa dusiť, nebude dýchať, neustrážim ho, atď." A v tom myšlienka, že to vlastne už bude po celý život a pochopila som, prečo sa o mňa rodičia tak prehnane báli, púšťať ma na diskotéky, že mám zavolať, ak niekde dorazím a pod. Na deťoch sa nám ukáže všetko to, čo prežívali naši rodičia. Je to zodpovednosť na celý život. Nechcem žiť v strachu, stále si vravím, že to nie, to takto nejde, mnohé veci tak či tak neovplyvníme. Užívaj si svoju dcérku a verím, že táto príhoda s dusením bola prvá a posledná. Nech máš na jej prvé mesiace krásne spomienky ❤

@angie_l moja dcéra má 16. Minule bola na jednej akcii na druhom konci mesta, ktorá mala končiť o 20.00. O 21.00 baby nikde, telefón nedvíha, vonku búrka...
Nikdy sa neprestaneš báť 🙂 Prijmi ten strach ako tvoju novú súčasť. Si mama a vždy budeš. Je to normálne, nebráň sa tomu. Inak sa začneš báť aj toho strachu... Čo môžeš aktívne urobiť, zistí si najbližší kurz prvej pomoci (býva aj pre rodičov malých detí a pedagógov). Napr. cez Červený kríž. Naučíš sa jednoduché a rýchle finty ako svojmu dieťaťu pomôcť, budeš pripravená, keby niečo. Ale hlavne pracuj na vnútornom pokoji. V strese a panike ti nepomôže ani tisíc kurzov. Nesleduj zbytočne katastrofálne príbehy o deťoch, užívaj si chvíle s bábätkom. Áno, stať by sa mohlo tisíc vecí, hlavne na to zabudni hneď, ako ti takáto negatívna myšlienka lezie do hlavy... A taká praktická... Zo zakuckania sa dieťa nezadusí. Máme prirodzenú schopnosť kašľať, tá väčšinu zabehnutého mliečka porieši. Ak sa to deje často, pozri si aj techniky dojčenia, uprav ho tak, aby si hltavemu papaniu predišla.

@liligreg
@montemotherone
@ressankajanka
@oomina
@maria1678
@martina28p
@tinaba
Ďakujem ženy za vaše odpovede
Aj toto mi celkom pomohlo keďže vidím že sa takéto veci deju aj horšie a dá sa s tým vysporiadať a poradiť aspoň vidím že takéto veci sa proste deju budem sa snažiť aspoň tomu zabrániť nemyslieť na to a užívať si každý jeden deň s mojou princeznou strachu sa asi nikdy nezbavím veď áno je to moje dieťa ale aspoň toho prehraného aby som stále nemyslela na to čo sa stalo ❤️❤️❤️

@angie_l Tvoj strach je úplne prirodzený, keby sa mi dusilo dieťa, nebolo by mi všetko jedno, veď mňa mrazí už len tá myšlienka vopred a to len vstupujem do 5. mesiaca tehotenstva. Čakáme pravdepodobne chlapčeka a tam hrozí syndróm náhleho úmrtia, chlapci sú celkovo náchylnejší, radšej si takéto články nečítam, neriešim, je to zbytočné stresovať sa, naozaj veľa vecí neovplyvníme. Spolupracovala som ako ilustrátorka pred nejakými 2-3 rokmi s českou psychologičkou na knihe o strachoch, presne sa týkali aj strachu o dieťa, strach veľakrát to dieťa miesto lásky doslova väzní. Zatiaľ sa dala kúpiť ako e-kniha, ale mala by vyjsť v blízkej dobe aj v tlačenej forme. Obsahuje knihu, pracovný zošit a sadu kariet, do ktorých sa žena naciťuje, ide o terapiu, ktorou si človek prejde. Skutočne to pomáha, ilustrovaním som si tým vlastne prešla aj ja sama 🙂 Nie je to nič choré, čo prežívaš, všetci ľudia bojujeme so svojimi strachmi, v akejkoľvek forme. Máš krásnu dcérku a držím palce, nech to prekonáš ❤

nik ti ten strach po takomto zážitku nemôže ubrať, no myslím si, že je na to ešte skoro. ono sa to ukľudní a bude dobre. hlavne, aby si sa až tak nestrachovala, že si prestaneš užívať malinkú a radosti s ňou spojené

No som myslela že to bude lepšie ale dnes večer to na mna tak všetko došlo že normálne trpim úplnou úzkosťou,je to naozaj strašne dnes sme ju kúpali revala jak strhana jak som sa normálne roztriasla od strachu muž na nna pozerá že čo sa deje že sa cela trasiem,toto je pre mna naozaj strašne obdobie pritom som taká povaha že mna nikdy nič len tak nerozhadzalo ale teraz 24h žijem v strachu keďže ju musím kojiť a vtedy normálne tŕpnem ja sa nápoja snažím to zmeniť ale zatiaľ sa to len zhoršuje nedokážem to zmeniť :( musím asi skôr vydržať kým bude aspoň trosku staršia

Ja som bola taká istá, ale manžel mi dohováral 🙂 nesmieš sa tak báť a myslieť na najhoršie, lebo si to sama ,,priťahuješ,, k sebe. (Keď myslíš na zlé veci, tak potom sa dejú zlé veci) držím palce. 🙂 ahoj

@tinaslukaskom snažím sa veľmi ale to tie myšlienky samé chodia po hlavne presne si toto hovorím že nemôžem na to myslieť lebo si to priťahujem ale aj tak má tie myšlienky samé doháňajú snáď Odstúpom času aspoň to bude lepšie

@ressankajanka ďakujem pozriem na to ❤️

ak je to naozaj take zle ,prestan kojit (ak ti to naozaj sposobuje psychicke problemy ).daj jej flasu napriklad od mum ,protikolikova...lepsie male na flasi ako ty na psychiatrii

Moja dcéra má 2,5 roka a dusí sa a omdlieva pravidelne. Najhoršie je prvých 10x 😃 Ona sa síce nedusí z mlieka, ale z nečakanej bolesti, alebo šoku.... vypestovala si po kiahniach takú averziu na kúpanie/sprchovanie že vidí ako otáčame kohútik a ide do kolien, dva roky sme ju učili si len ruky namočiť do vody bez incidentu...
Napriek tomu má vlastnú opatrovateľku, kým som v práci, trávi čas s babkami, so švagrinou, s kamarátmi a ich deťmi.... neobmedzujeme sa nijak. Dokonca sme ju v spolupráci s ňou naučili ukludniť si dýchanie, čo je veľmi ťažké keď je človek celý fialový a nedokáže sa nadýchnuť. Keď sa jej to podarilo prvý krát, bola som na ňu naozaj pyšná 👍
Chcem tým len povedať, že aj ja som sa bála. No práve naliehavosť situácie ma naučila veriť že to zvládne a prípadne ja to zvládnem tiež. Vyšší level bol veriť aj ostatným, že ma dokážu zastúpiť...
Ja by som dcéru nevymenila za nič na svete. Iní ľudia to o nej vôbec netušia, aká je krehká. Je veselá, komunikatívna, šťastná, empatická... a tým, že pre nás tie jej stavy už nie sú strašiakom, už aj pomaly slabnú...

Celkom seriozne by si mala zajst za psychologom. Mas zachvaty paniky a ked to nebudes riesit teraz v zaciatkoch,ako mala porastie,budes sa bat stale viac a bez liekov uz ani nebudes vediet fungovat. Nebude to lepsie,ked bude mat pol roka,lebo zacne jest tuhu stravu a cely zivot ju bude jest,zabehnut jej moze kedykolvek pocas zivota a to je len zlomok toho,co sa dietatu pri vyvine moze stat. Ked zacne chodit,udrie sa x-krat,narazi si hlavu,kadeco nejedle ochutna,potom pridu detske choroby,prebdene noci s nezrazitelnymo horuckami atd..proste ked ma clovek deti uz nikdy sa neprestane o ne bat,ale nemalo by to presiahnut unosnu mieru a celkom ti to narusat zivot. To ozaj treba riesit so psychologom,lebo to bude len horsie a nebude to prospievat ani dcere,ked ta bude vidiet taku vydesenu.

@bubato1 Moj syn sa dusil aj s antikolikovou flasou,to nie je len zalezitost kojenia.