Pred dcérou sa nemôžem rozprávať s cudzími ľuďmi
Ahojte. Napíšem, lebo som už zúfalá- veľmi by mi pomohlo, ak by sa našla maminka s podobnou skúsenosťou
Mám 3-ročnú dcéru. Šikovné amúdre dievčatko, som s ňou celú materskú doma. V sept sa chystá do škôlky. Korona prišla v najnevhidnejšom období- keď sme sa mali začať socializovať.. problémy zrcite vyplývajú zvroho..
Ide o to, že dcéra neznesie, keď sa rozprávam s cudzími ľuďmi. Babky, dedkovia, osoby na kt je zvyknutá úplne v pohode. Najprv to začalo tým, že som nemohla ori nej telefonovať s kamoškou- proste začala jačať. Zrejme boj o pozornosť. To bolo tak pred pol rokom. Postupne sa to celkom zlepšilo, ale stále sa nemôžem napr začať rehotať do telefónu, lebo spustí krik. Problém však je, že neznesie u nás doma návštevu- cudzích (to znam moje kamošky). Pred tým ako k nám niekto príde vždy poviem že k nám príde napr teta Janka, to už začne: nechcem tetu Janku, ja nechcem aby prišla. Keď príde daná osoba je to peklo, malá defacto začne jačať keď vstúpia kamošky na zähradu. Je to úplný otras, vždy to ukončím radšej. Robí to aj na ulici napr keď stretneme suseda kt až tak nepozná, prihovorí sa nám a ja sa začnem smiať.. Je to zrejme žiarlenie alebo neviem čo. Chystám sa to určite konzultovať s detským psychológom, ale odpoveď si poznám aj sama- výsledok sociálnej izolácie v najnevhidnejšom veku.
Prosím nestretli ste sa s niečím takým?
Podla mna to nieje socializaciou,ale obdobim veku zivota.moj syyn cely cas chodil pocas korony do skolky (zacal v 2.5roku) a tiez neznasa ked telefonujem,alebo ked niekto pride a rozpravam sa s tou osobou a nepocuvam ho.vystraja ,krici,ale ma to bez.pri osobnom stretnuti ho viem umravnit,pri telefonatoch je to horsie ale postupne si zvyka,vela vysvetlujem a to obdobie prechadza pomaly ale isto
Úprimne? Rozhodne by som neukončovala návštevu, ale slečna by dostala pár na prdel a môže sa ísť zdúvať do svojej izby. Keď sa ukľudní, potom môže prísť za nami a dať si koláč alebo chlebíček (alebo čo si nachystala pre návštevu). Neviem, ty by si sa ako cítila, keby si si spravila čas 4 hodiny na kamošku, na cestu hore dole, priniesla nejakú pozornosť, nedajbože aj decku, a po pol hodine cirkusu ťa kamoška zruší, že choď domov, lebo moje decko sa nevie správať? Ja by som napríklad už viac neprišla...
Aj dcéra mala zvláštny senzor na to, keď som začala telefonát a zrazu súrne potrebovala pomôcť / poradiť / porozprávať - no nie moja zlatá, dve hodiny si to nepotrebovala, tak to ešte 5 min počká kým dotelefonujem.
Nestretla, ale rozhodne by som to netolerovala. Nechaj dceru prezit celu skalu pocitov a neukoncuj navstevu. Dohodni sa s "jankou", ze pride a prezije revy dcery. Deti sa musia naucit prezivat a zvladat frustraciu, pomoze im to v buducom zivote spracovat dalsie situacie