Precitlivené dieťa
Mňa ako decko otec bol ako zito. Veľakrat za úplne blbosti. My to nášmu synovi nerobíme. Nehovorím, že v živote nedostal po zadku. Ale to len keď bol drzý, ozaj párkrat, lebo v podstate s ním v tomto smere nie je extra problém( keď porovnám s inými deťmi, čo si v poslednej dobe všímam). Keď niečo nechtiac vyvedie, max mu dohovorime, aby dával pozor. Väčší rešpekt má pred otcom. Do mňa si občas dovoľuje, hlavne keď sa ma učiť, to si pred otcom nedovolí. Podotýkam, že ani on ho nebije, jemu stačí pohľad a malý hneď poslúcha. Ale keď sa niečo stane, pri čom my ako rodičia nie sme, on sa tak boji, alebo má z toho stres, že sa rozplače a nie je ani schopný nám povedať, čo sa stalo. Napríklad sa raz hral s mladším bratom, malý spadol, začal strašne plakať, ja som za nimi dobehla a pýtala sa kde padol/čo si buchol. Starší zostal zamrznuty, keď som zvýšila hlas, nech mi povie, kde sa malý buchol, tak sa rozplakal. Stále mu vysvetľujeme, že sa také veci normálne bežné stávajú aj nám, že teda som chcela len vedieť kde sa buchol a pozrieť mu to. Alebo spravil fľaky na stene, tiež nebol schopný povedať od čoho sú. Akoby sme ho týrali. Takisto je precitliveny na bolesť. Stačí malý škrabancek, narieka, nedá si to ani pozrieť... Teraz začal chodiť k dobrovoľným hasičom, tešila som sa, že by športoval, našiel si dobrých kamarátov, možno sa trochu zocelil atď. Aj ja by som vypadla medzi ľudí. Na stvrtom tréningu sa rozplakal, že on to robiť nechce. Teda chce tam chodiť, ale nie trénovať, len sa pozerať a hrať s deťmi. A teda to nebol sám, je tam ďalší chlapček, ktory je na tom ešte horšie. ( Pokračovanie v komentár)
Moze byt taka povaha. Aj ten krik moze znasat horsie, zlakne sa a boji sa.
Je taka povaha. Neurobis s tym nic. A uz vobec sa ho nesnaz zocelit. Narobis viac skody ako uzitky. Vyrastie z toho. Neboj, nebude revat ked sef zvysi hlas.
Koľko má rokov?je to povaha, ale on sa zmeni hlavne okolo 10-12 r otuka sa a nebude mať taký rešpekt.Ale vodca triedy a drzý fagan z neho nebude
@luccija má 7. No dúfam, lebo akosi mam strach o neho. On už aj úplne bežnú komunikáciu berie akože ho hresime. Je s ním veľmi ťažká komunikácia. Som celkom zvedavá čo s ním spraví puberta
Zdravim ako to pokračuje s Vašim synom ? Nas ma tiež 7 , a ked sa ho na nieco spýtam hned plač... V skole sa premaha , snaží sa hrať hrdinu ale doma za všetko ... Pritom ma všetko lebo mame len jeho ...
@ivanocka331 ahoj. No musím povedať, že je to o niečo lepšie. Asi sme aj my zmenili prístup, alebo možno to skôr on pochopil, že teda treba povedať, keď niečo. Nehovorím, že je to s ním nejaké super, lebo keď aj v škole niečo nevie, tak namiesto toho aby povedal a riešili sme to, tak radšej schová zošit. A ja nemám čas mu každý deň všetko kontrolovať. Tak zase toto riešime a vysvetľujeme. Osobne niesom zato aby mali deti všetko. Minule som pozerala také zaujímavé video, kde sa hovorilo o Tom, že práve nedostatok ľudí motivuje a formuje. Nie len deti, ale aj dospelých. My čakáme tretie dieťa, takže u nás toto nehrozí 🙈
Tak my mame len jeho , nakolko som uz 3x potratila, takze tym ze je len jeden sa mu snazim davat všetku lásku ( nielen materiálne veci) , zase nema vsetko na co si palcom ukaze , ale myslim ze ma viac ako v niektorych rodinach kde maju vaic deti ...prave preto nechápem prečo za vsetko place , ked vie ze ho lubime najviac na svete 😌 dufam ze je to len take obdobie ktore prejde , snazim sa mu vysvetľovať, niekedy mam pocit ze na tyzden je to ok potom znova...ved on urcite z toho vyrastie 😊
@ivanocka331 určite áno, ja to vidím u našeho. Už plače len keď sa ma učiť a nechce sa mu, alebo mu to nejde. A dúfam, že aj toto ho časom prejde.
Ten chlapček síce veľmi chce trénovať a súťažiť,ale všetkého sa boji, pri všetkom sa tvári, ako na pohrebe najmilovsnejsieho domáceho miláčika. Tiež z neho nevedia slová dostať, keď sa niečo udeje.
Čím to je,že tie deti sú takéto precitlivene? Veď tohoto môjho, keby vychováva môj otec, tak ma psychiku totálne v prdeli. Majú všetko, my ako mami sa snažíme, každý problém riešime... Premýšľam či to nie je aj trochu naskodu. Obzvlášť pri chlapcoch.