Ahojte potrebujem radu. Som par dni po cisarskom a este v porodnici sa u mna prejavila poporodna depka.Zastavili mi laktaciu,isla som domov.Doma je to to iste.Maly ked place,citim sa neschopna,myslienky ze nemam k tomu vztah k celemu materstvu.Placem kazdy bozi den... Je to ako zacarovany kruh :( som unavena vycerpana...samozrejme idem k psychiatrovi poradteako sa s toho dostat...
Dobre robíš, že ideš vyhľadať odbornú pomoc. Hlavne popros rodičov, aby partnerovi pomohli so starostlivosťou a ty sa daj čím skôr dokopy. Lebo dieťatko je to najkrajšie, čo môže byť!
urcite kvalitny psycholog a psychoterapia ako podpora pri psychiatrovi. poziadaj blizkych kamosku sestru vrata manzela rodicov svokrovcov o pomoc. ver tomu ze si dobra matka. pretoze si. hladas konstruktivne riesenia pre seba a pre babatko. a ver tomu ze takto blbo sa budes citit obmedzeny cas hned ako ti zaberie liecba tak sa ti ulavi a budes to zas ty. uvidis. skusaj pravidelne jest snaz sa spat a ked sa da ist na vzduch a vystavit sa slnku. drzim ti palce a myslim na teba. porodila si v obdobi znasobenom sezonnymi depresiami. je to normalna choroba. nemozes za nu. nevybrala si si ju. neobvinuj sa. ak by si citila ze mas chut ublizit sebe alebo malemu nechaj sa hospitalizovat. drzim ti palce.
Ja som to tiež zažila pri staršom bez toho, aby som vedela, že je to popôrodná depresia. Malý bol strašný plačko. Spal 2x denne po 20 minút, Zvyšok času som ho musela mať na rukách, ak nie, tak plakal. Mala som 42 kg aj s topánkami. Manžel celý deň v práci. Keď som sa potrebovala osprchovať, tak som si pustila v kúpeľni na plné gule rádio, aby som ho nepočula ako plače a mohla si dopriať aspoň 2 minúty sprchy v "kľude".
Mne vtedy veľmi pomohla švagriná, ktorá bola tiež na materskej. Napriek tomu, že bývala na opačnom konci mesta mi každý deň doniesla teplý obed a kým som sa naobedovala, tak mi malého držala na rukách ona. Tiež som sa cítila neschopná. Stále som si hovorila, že mojím poslaním asi nebolo stať sa matkou, že som urobila niečo proti prírode, keď som to dieťa chcela a neviem sa oň postarať
Časom sa to nejako utriaslo. Tie začiatky sú veľmi ťažké. Držím ti palce :*
Ahoj,presne tak ako pisu ostatne baby.Vsetko prejde ale musis vyhladat odbornu pomoc.Ja som mesiac a pol po porode a beriem uz lieky a je mi lepsie a mala som to iste co ty...myslienky hnusne a vadil mi aj malehi plac a stale,ze ja nebudem schopn matka a ze preco sa to stalo mne ked to bolo vytuzene babatko.Proste je to normalna choroba,ktora sa musi liecit tak ako aj obycajna chripka.Tak sup k lekarovi a vydrzat to a ono to prejde casom.drzim palceky a ver mi,ja som len kusok za tym a je mi uz lepsie.
Drzim Ti paste, si dobra matka a zvladnes to uz len preto, ze hladas pomoc. Spolahni sa na rodinu a partnera, zakladom je, aby sa zlepsil tvoj zdravotny stav a postupne sa veci zlepsia. Som na konci sestonedelia, unavena, nevyspata, ale je to lepsie. Stale neviem preco mala niekedy place, neviem ci jej davkujem spravne mlieko, ci nie je az prilis naobliekana, dufam, ze je to etapa a postupne sa aj toto zlepsi.
Drz sa!
Hlavne zmobilizuj partnera alebo rodičov, aby si bola co najmenej sama a mala sa na koho obrátiť, to je dôležité.