Pokračovať na vysokej škole popri materskej?

@hindakus vďaka, ale pýtala som sa na niečo iné

@emv ja som na VS otehotnela a mgr promócie som mala a o deň som rodila, následne rigorózne (JUDr.) pri malej, absolútne bez problémov. Nepripustaj si to tak, nejde o život je to len škola. Akokoľvek sa rozhodneš, držím ti palce 👍🏼🍀
PS: len nech to nieje na úkor rodiny a pokoja v nej ❤️

@malinoismum ďakujem ti, veľmi si cením tvoj názor.

@emv Zabudla som spomenúť, že manžela ani priateľa som nemala a zvládla som ❤️Drz sa

Podľa mňa zabojuj, nevzdávaj to, ja som tiež popri materskej študovala, nebolo to vždy jednoduché, ale vždy sa to nejako spravilo,manželovi neublíži, keď sa bude venovať dieťaťu. Drž sa 🙂

Ahoj, som v podobnej situacii a mam podobnu dilemu. Od septembra som zacala, takze tiez moje prve skuskove. Ja uz mam teda 2 rocneho syna a momentalne som este aj v 9 mesiaci tehotenstva, takze musim so skuskami ponahlat, ani neviem, ci ich stihnem. Rovnako rozmyslam, ci mam studium prerusit, kedze dalsi semester budem mat pri sebe uz aj novorodenca. Ja ale naopak zamedbavam skolu. Kedze som cely december mala syna doma v karantene, nemohol ho nikto ani postrazit, nevedela som sa ucit, vsetky skusky som si odsuvala a teraz ponahlam a snazim sa to stihnut do porodu a velmi ma to stresuje a obtazuje. U mna je ale ten rozdiel, ze ja uz jednu vysku mam, ma tuto som sa prihlasila len ako take spestrenie popri materskej a chcela som na sebe pracovat. To som este nebola znova tehotna 😅 bojujem s tym velmi, na jednej strane to chcem dokoncit, je mi to luto a snazim sa ucit zo vsetkych sil. Na druhej, tiez nechcem zanedbavat dieta/deti a proste cele som si to predstavovala jednoduchsie. Ja som si povedala, ze uvidim ako zvladnem a stihnem toto skuskove a ak nie dobre, tak skolu prerusim mozno aj na rok a viac. Chcem byt hlavne v klude a uzit si deti a chcem aby mi skola prinasala radost a nie stres.

nevzdávaj školu, na muža si nájdi čas, aby sa vám nezničilo manželstvo

@emv Bc. štátnice som absolvovala so 6-týždňovou dcérou, potom som bola rok doma, prihlásila som na Mgr., štátnice s 3-ročnou a 3-týždňovou. Po skončení RD som začala pracovať, neskôr som sa rozhodla pre rozšírenie aprobácie (učiteľka) a znova som začala študovať. Mali sme vtedy predškoláčku a školáčku. V 2. ročníku bola mladšia prváčka...
Štúdium bolo náročné, veľa učenia, veľa čítania povinnej literatúry, a síce trvalo "len" 2 roky, všetko okolo mňa prestalo na tie 2 roky existovať. Všetko išlo na vedľajšiu koľaj, vrátane rodiny. Učila som sa stále (každý deň), doma, u rodičov, s deťmi na ihrisku, na letnej dovolenke...
Držím palce, aby sa Vám podarilo všetko, čo si prajete! ❤

@emv ja práve končím vysokú školu (vzdialenú cca 300 km) o tri týždne mám štátnice. Mám dvojročného syna + som v 7. Mesiaci a úplne chápem tvoje pocity. Ja som šla prvý krát na skúšku, ked mal malý 3 týždne, bolo to hrozne a nie raz som bola z toho na nervy. Manžel chodí na týždňovky, čiže sme fungovali presne ako ty, on sa v piatok vrátim a ja odišla a boli sme spolu len v nedeľu. Avšak verím, že škola mi v budúcnosti uľahčí pracovné možnosti a s tým aj rodinný život a teda všetom čas si vynahradíme. Už teraz sa strasne teším na ten pocit, ze som to zvládla a podľa mňa to zvládneš aj ty 😉 snaž sa ale podľa mňa brat to tak, že ak sa niečo nepodarí, nic sa nedeje, je to len škola a prinajhoršom ta vyhodia a bežný život pôjde ďalej 🙂 držím palce

@emv ahoj, ja som si akurat chcela podat prihlasku na mgr. ked som zistila ze som tehotna 😄 si mladucka, na studium nie je neskoro ani v 50tke - na Bc. som mala 56 rocnu spoluziacku, vies aka bola sikovna? Nas "precurala" vsetkych 😄 bola vynikajuci student. Mna ale tehotenstvo a materstvo odradilo od toho aby som studovala dalej. To ale neznamena ze sa mas vzdat! Chapem ta ze si nervozna, aj ja som bola a to som mala lahsiu situaciu ako ty. Nechces skusit odklad studia na 1.rok?

@emv prvý syn sa mi narodil tesne pred ukončením 3.rocnika, s pomocou celej rodiny som zvládla denne štúdium ešte dva roky, a áno, pocit skvelý, titul a výborne možnosti sa zamestnať, možno to za to stálo. Ale vzťah k synovi, ktorý som nestihla vybudovať, už nedobehnem. Mam aj druhého syna a rozdiel je to evidentný. K staršiemu pristupujem skôr ako k bratovi, toto bude výsostne individuálne, ale (aj podľa názoru psychologicky) je to následok tých daných okolností. Čiže, spaťne po XY rokoch (starší syn má 8 mladší 5) plus mínus viem trochu zhodnotiť, čo mi to dalo a co ma to stálo. Neviem, či by som menila, a ako poradiť, ale je to o prioritách, a dôsledky skorších rozhodnutí vidíme často až s odstupom času, aj po rokoch.

@emv Tiez som vystudovala uz ako matka - ked som nastupovala, syn mal 20 mesiacov a dcera 2 mesiace. Vztah s detmi bez problemov, oni tie sobotne pobyty u nasich brali ako dobrodruzstvo, ale zase mam nevlastnu mamu, ktora totalne neskutocne zboznuje deti, takze aspon mala "dovod" s nimi byt :D Skola bola pre mna maximalny psychicky oddych od rodiny a povinnosti doma. Nakolko to zvladnes alebo nie vies ale povedat len a len Ty.

ja som začala študovať ako slobodná a bezdetná...po skúškovom v letnom semstri som zmenila stav slobodná na vydatá a po 1,5 roku školy som zmenila stav bezdetná na s stav maminky....bakalára som končila s 2 ročnou dcérkou a 4 mesačnou dcérkou....po bakalárskych promóciach mi nečakane zomrel otec....ale aj napriek tomu som sa rozhodla ísť ďalej a pokračovať...mgr. som končila v júni 2020...a to mi staršia dcéra mala 4 roky a mladšia 2 roky....áno bolo to ťažké, ale zvládla som to.....a teraz si ten čas užívam s nimi naplno....ak sa potrebuješ vyrozprávať pokojne mi napíš IP....

Podľa mňa aj záleží čo študuješ a prečo, či je to kvôli tomu lebo ťa to baví a chces po skončení štúdia ostať v odbore, alebo si robíš školu len kvôli titulu, vtedy vy som sa na to vykaslala, prípadne dokončila neskôr. Ak je to však to, čo naozaj chces tak sa podľa mňa oplati vytrvať. Nie je to určite jednoduché, chce to veľa obetovania od všetkých dotknutých, ale verím že to zvládnete 😉

@emv tak ale pred nastupom si musela vediet, ze budu prednasky, ze budu skuskove obdobia... Vydrz, prvy rocnik je tazky, aspon z pohladu zosuladenia skola-rodina-praca. Potom sa uz do toho dostanes a pojde to.

Ahoj, ja som už druhacka, tiež externe a dosť ďaleko od mesta kde byvame. Keď idem do školy som prec od rana do vecera ale našťastie len v sobotu. Teraz keď sa učí z domu je to fajn, prednasky si dam nahrávať a počas dňa sa venujem rodine a potom ich pozeram spätne vecer. Skús si ich nahrávať aj ty. Mne teraz veľmi vyhovuje online studium ale aj v prvom rocniku, keď ešte nebola korona sa to dalo zvladnut. Učím sa večer alebo keď sa maly hra sám tak si pri ňom čítam poznámky. Kedze cestujem cca 4 hodiny, mám čas sa učiť aj vo vlaku, síce nie na Acka ale na tom si nepotrpim a teda tomu nemusim venovať až toľko času. Pokial ta skola bavi, určite sa oplatí pokracovat. Raz možno vďaka tomu budeš mat super prácu a povieš si že to stalo za to🙂

Dievčatá, veľmi pekne vám ďakujem za každú jednu radu, za každú jednu odpoveď... veľmi si to vážim a z každej som si niečo zobrala... už som sa rozhodla...

@emv základ je nezanedbávať dieťatko ani manžela. To je nutná podmienka ❤️

Aspoň pre mňa, som približne v rovnakej situácii ako ty. Drobec bude mať 2 roky, mam po 30 a tiež som prvacka, externe, jednu VŠ už ale mám, no táto druhá patrí medzi tie ťažšie, tak som sama zvedavá. Ale od začiatku som rátala s tým, že budú piatky a soboty niekoľko krát za semester, a ze sa budem musieť počas skúškového možno aj 2 mesiace "vkuse" učiť.

Ucim sa výhradne po nociach na úkor môjho spánku, ktorého mam aj tak málo, pretože drobec neprespí celú noc a je niekoľko krát hore. Ale nesťažujem sa, vybrala som si to, manžel ma podporuje a zvládneme to. Pevne verím 🙂

Cez deň sa venujem výhradne dieťatku a domácnosti atď, poznámky si nečítam, to mam vždy až na večer. Neexistuje, že by som dieťa posadila napríklad pred TV a učila sa. V čase skúšok ide manžel s drobcom na prechádzku, nevnímam to ako moje "odloženie", majú krásny vzťah a ľúbia sa, tak prečo by nemohli tráviť čas aj takýmto spôsobom, iba oni dvaja.

Takze ja ta v rozhodnutí pokračovať určite podporujem 😉 ale za podmienky, že to detičky v žiadnej zvýšenej miere nepocitia. Učiť sa od rána do večera s tým, že by som ich vedome posielala preč, to by som nechcela.

@emv pokracuj, das to, ja som tiez tak studovala

Neboj pôjde to čím ďalej tým lepšie a zvlášť,keď ťa to baví, ja som si dorábala dve nadstavby k vš teda štyri roky bez víkendov, robila som v práci 12tky , malá mala štyri, keď som začala, ale dá sa to, zvlášť keď máš muža, ktorý ťa podporuje, pomôže

Moja sestra studovala na VS, potom otehotnela, dala si na par mesiac odklad (kedze to bolo jej prve a bola len s manzelom v zahranici- nikto jej nemohol pomoct s malym babatkom). Potom zacala zas studovat a pred magisterskym otehotnela zas a skusky magisterske robila uz v 9 mesiaci a popri tom doma mala este 5 rocne dieta. Pred 3 mesiacmi sa jej narodilo druhe a rozmysla, ze uz ide na doktorantske studium. Takze nic nie je nemozme 🙂