Po páde nechce chodiť
Hladam mamicku ktora ma rovnaku alebo podobnu skusenost ako ja. Syn (bude mat 2,5 roka) cca pred 2 mesiacmi sa doma na dlazke smykol a spadol, nechcel chodit, sli sme na pohotovost vsetko bolo ok a o asi 2 dni sa rozchodil. No asi 2 tyzdne nato bezal z kupelne a zase sa smykol a spadol, prestal znovu chodit asi na 2 tyzdne potom sa postupne rozchodil ale velmi velmi opatrne, no aby toho nebolo malo za tie 2 mesiace spadol aj 3ti krat ked pri tej vsetkej opatrnosti zle slapol na prah dveri amal podvrtnuty clenok, okrem toho mal znovu vsetky rtg aj sono v poriadku. Odvtedy uz asi mesiac absolutne nechodi ani sa nepostavi. Len stvornozkuje a pred par dnami zacal na odrazadle (na tom ide ako drak), musi byt len obuty, bez topanok vobec. Strasne place ked chceme aby zacal chodit, aj aby sa postavil aspon v sprche (nekupe sa zasadne 🤦♀️), no nasilu to nepojde on ma vlastnu hlavicku. Avsak uz asi 2 mesiace nebehal, nevieme ist ani von do snehu, ani na ihrisko kedze nechce chodit, okrem toho ma velmi zle obdobie ked odmieta asi vsetko. Akurat vcera mal motivaciu pocitac a postavil sa k nemu a presiel par krokov no potom mu doslo asi ze chodi a znou sa zlakol a rev, odvtedy nic. Pravdepodobne to je v jeho hlavicke ze sa boji aby znovu nespadol ale trva to uz neskutocne dlho a aj mna vycerpava ho vsade len nosit :( nema niektora podobnu skusenost ked to u dietatka trvalo takto dlho? Kratsie pripady poznam no toto je uz myslim ze prilis dlha doba.
@dajan223 2 mesiace nechodi a vy ste neboli na poriadne vyšetrenie okrem RTG??? Obvodná lekárka vás nikam neposlala??? Ved toto je na dlhý rad vysetreni. Hneď zajtra volaj obvodnej. Až keď každý lekár vylúči vaznejsi problém, potom smer psychológ. Neviem, ale deti padajú bežne. Toto je veľmi zvláštne.
Tiež držím prsty.
@dajan223 aj moja malá keď bola zhruba vo veku tvojho spadla z gauča, nevedeli sme ako, ja som vybalovala nákup, muž išiel odložiť jej veci do skrinky a naraz strašný plač! Na pohľad nič, ale keď som ju chytila popod pazusky, až kričala, tak sme leteli na pohotovosť, tiež nič, všetko v poriadku 🤷♀️ ale dieťa bolo ako vymenené, kde sme ju položili, tam bola, ani nechodila, nevymyslala, proste sedela a hrala sa s hračkami okolo seba! Trvalo to asi 3 dni, ja už nervy v keli, proste živé dieťa a tri dni len sedela a nič! Po tých troch dňoch to prešlo, možno sa zľakla pri tom páde alebo ja neviem! Až som ľutovala, že som si to obdobie kľudu neužila 😂😂😂 zase z nej bola neriadena strela! Držím palčeky, až rýchlo prídete na to, čo mu je a nech to rýchlo prejde! S tou rozprávkou s tými papuckami nič nestratis, možno sa len boji, že sa mu zasa nieco stane keď sa postaví alebo pobehne 🤷♀️
Príde mi to veľmi zvláštne. Deti sa zvyčajne rýchlo oklepu. Snáď je to len citlivejsia povaha, ale osobne by som po tom viac patrala. Ci naozaj nechodí v dôsledku traumy z pádov alebo sú aj samotné pády a nevola chodiť dôsledkom niečoho iného...
@oblivian dakujem za podporu urcite vyskusame 🙂 ja som mu aj pustala videa kde behal a podobne, pekne sme si porozpravali (teda ja, on este vela nenahovori skor len svoje) pozrel si to a potom aj tak odmietol vsetko. Problem je niekedy sa aj obut napr. von lebo to ma spojene s tym ze musi chodit potom.
@dajan223 Mesiac je ozaj dost. Skus mu vysvetlit ze uz proste nevladzes ho nosit. Ze ta seklo v krizoch alebo ze ta uz boli chrbat a ze to proste nejde. Ze ti je to velmi luto ale uz ho nebudes moct vsade nosit... ze ho odnesies sema tam ale inac sa bude musiet hrat na mieste, stvornozkovat alebo zacat chodit. Ze volba je na nom.
A toto ani nebude klamstvo, lebo je to pravda. Deti su vnimave a radi spolupracuju ak vidia ze je dovod.
Nemate nahodou noveho surodenca? Ze ci ta vidi nosit babo a tak chce aj on byt noseny.
@andreatytler babo nemame, vidi to len u seba 🙈 asi v tomto budeme musiet pritvrdit
@dajan223 Nasa mala nechcela chodit po zlomenine nohy, mala vtedy cca. 4 roky... len stvornozkovala... Bola som z toho tiez na nervy, lebo niekolko tyzdnov s nou na OCR-ke, z prace ma uz stresovali, no do skolky som ju dat nemohla, mali triedu na poschodi... Nepomahalo vysvetlovanie, skusanie, drzanie za ruku, nic... Nedalo sa inak, po vikende som si ju zobrala so sebou do prace.... Tam som ju niesla, na poschodi pri vytahu som ju postojacky oprela o stenu a povedala jej, ze ja uz musim ist pracovat, ze vie, kde je moja kancelaria, tak nech tam pokojne pride, ale ze postojacky, ze nech sa poobzera, ale tu nikto nelozi po styroch 😀 ...a zabralo, trvalo jej to sice nejakych 10 min, prejst tych par metrov cez dve chodby, ale prisla... a domov uz sla po svojich...
...chcem tym povedat, ze niekedy treba ukazat, ze inak to uz nejde. Nie krikom, vyhrazanim sa... ten napad vyssie s tymi zazracnymi papuckami sa mi paci (+ protismykova podrazka... nemoze byt, ze mate smyklavu podlahu? Moze to byt i cistiacim prostriedkom... ja som nam tak raz prahy poumyvala nejakym takym prostriedkom a skoro sme sa tu pozabijali, ako sa nam smykalo... Tri taketo vaznejsie pady za taky relativne kratky cas, to uz znie nie celkom zanedbatelne...).
Dali by sa skusit i rozne hry, napriklad si postavit prekazkovu drahu, kde pojdes rovnako Ty ako aj syncek: nieco podliezt na styroch, kusok sa plazit, nieco prekrocit, potom skocit ako zabka z jedneho miesta na druhe (pokojne nakresli obycajnou kriedou na koberec), potom zase ako kacka kusok prejst... nejaku cast chodza - slalom atd.
Pripadne si skusit nejaky tanec na maleho oblubenu pesnicku... (napr. Ked si stastny, tlieskaj rukami... mozno sa mu to dupkanie zapaci).
Pozerat si knizky so zvieratkami a zamerat sa na to, ako sa kto pohybuje, skusit ich napodobnit - plazit sa ako had ci jastericka, ist po styroch ako ovecka, skakat ako kengura...
Zahrat sa na zvieraciu nahanacku, najskor na styroch (napriklad ako macka a mys, pripadne tiger, psik... hocico, co maly pozna / ma rad) a neskor ako vtaciky - budete behat a nahanat sa a pritom mavat rukami - kridlami (mozno si pri tom mavani rukami ani neuvedomi, ze chodi...?)
Alebo hra na zrkadlenie: sadnete si oproti sebe a budete sa napodobnovat, napr. on sa zasmeje, zasmejes sa Ty, on sa chyti za ucho, chytis sa Ty... potom Ty zatlieskas a vyzves ho urobit to iste, potom si klaknes, postavis sa, sadnes si... postavis sa a budes robit vysoke kroky ako bocian...
Resp. ak to mate na vianoce tak, ze zdobite stromcek spolu, mozno bude motivovany postavit sa, aby dociahol zavesit ozdobky... resp. ak nan povesiate medovnicky, mozno bude motivovany ich skor zvesit a spapkat 😀 ...ale ak by ho to motivovalo, iste by ste mu to tento rok prepacili 😉
...no a co sa chodenia von tyka, mozno by sa dalo skusit mu v pokoji vysvetlit, ze ho nosit uz nemozes, ze uz nevladzes (chrbat, ruky...) a ze potrebujes ist do obchodu / ides si kupit pecivko (alebo nieco ine, co ma maly rad) a ze ak chce, moze ist s Tebou a tiez si nieco dobre vybrat - ale po svojich, lebo Teba boli chrbat / ruky... a okrem toho, ked budes mat v ruke tasku s nakupom, nemozes niest aj jeho... Samozrejme v pripade, ze pojde, netreba to prehnat a postaci vyjazd do blizkej pekarne / potravin...
Mozno by mohol v obchode tlacit / tahat maly nakupny vozik / kosik (podla toho, co je u vas k dispozicii)...?
...ak nic nezaberie a "nerozchodi to" ani cez sviatky, urcite by som naliehala na pediatra, aby to riesil: ci uz smer fyzioterapeut (existuju aj skupiny, kde cvici niekolko deti spolu a navzajom sa "tahaju" - i ked neviem, ci funguju i teraz kvoli korone) a urcite by stalo za pozornost aj neurologicke vysetrenie... Trva to uz prilis dlho na to, aby ste nad tym mohli len mavnut rukou... Ako tu niekto spomenul, aj tie pady samotne mohli, ale nemuseli byt nahoda... To chodenie moze byt psychologickym nasledkom padov, no tie pady samotne mohli mat nejaku fyzicku napr. neurologicku pricinu a cim skor sa to riesi, tym lepsie...
V kazdom pripade, skus postupne hravou formou a v pokoji bez natlaku vyssie spominane aktivity a uvidis, mozno to bude stacit... budem rada, ak sa o cas ozves sem do fora, ako pokracujete...
Mám podobnú skúsenosť so synom. Vtedy nám dr. na pohotovosti povedal, že je normálne, že dieťa po úraze odmieta chodiť, aj keď je fyzicky v poriadku. Tvoj to zažil trikrát v krátkom čase, nečudujem sa mu, že sa bojí. Skús ho pozitívne motivovať. Netlačiť, nekričať, nevyhrážať sa. Ja by som skúsila normálne "podplácať". Kúpim ti obľúbenú sladkosť, ak so mnou prejdete do obchodu, pustím ti obľúbenú rozprávku, keď sa vrátime z prechádzky. Začnite doma, maličkými krokmi, nech sa najskôr "musí" postaviť, potom prejsť. Hovor s ním, komunikuj, ale nekrič. Je veľmi podobný, ako môj najmladší. Ak si niečo vezme do hlavy, je ťažké s ním pohnúť. Ak sa zablokuje strachom, nepohneme s ním a musí sa rozhodnúť sám. Je to ťažké, dlhý boj, chce ti veľa trpezlivosti, lásky, porozumenia ale aj pevnej ruky. Vieš, čo má rád a tým ho motivuj. A stále mu vysvetľuj, hovor, ukazuje, ale určite nekrič, to nikam nepovedie, len sa viac zablokuje. Držím päste. Určite to raz prejde. A ak by neorechadzalo, určite by som hľadala pomoc u nejakého odborníka. Minimálne, aby ti poradil, ako ďalej postupovať a čo môžete ešte spraviť.
@dajan223 kupila by som najskor protismykove ponozky,veeela 😃 u nas ani na krok bez nich,mala pada ako hruska,paradoxne iba na rovnej zemi... Ked je vsetko po fyz.stranke ok tak to bude psych.povodu a boji sa velmi...neviem ci obstojis vysvetlovanim,moja ma tiez vlastnu hlavu a mozem sa aj na mihalnice postavit...nikdy si nic nechcela obut,nemohla som s nou nikam ist von,lebo pri obuvani bol rev,ze som mysela,ze susedia budu volat na nas,ze tyrame dieta....takze zamerat sa na psychiku...zamestnat mysel niecim ( uz padlo dost navrhov) obut protismyk a vyrazit ....a mozno by bolo fajn keby si ho na zaciatku drzala za ruku aby mal viac opory...stale po dome na kratku vzdialenost za ruku....drzim palce
@mimimami3 dakujem krasne za odpoved urcite niektore veci co sme neskusili este vyskusame. K tym padom. Prve dva boli boli na dlazke raz mal ponozky len ,raz bosi s mokrymi nozkami takze sa necudujem. Ale ze to zanecha taketo nasledky….ten treti uz nebol ani u nas doma, ale ako opatrne a nesmelo prave vtedy chodil tak zle slapol. Uz nosi stale papucky a ani tam uz nebyvame tak by sa mu to nemuselo ani pripomenut tym padom, uvidime a ozvem sa urcite 🙂
@neznamaznama dakujem pekne, dost vystizne 😄
Musí to byť neskutočne náročné pre Teba... Ja by som odporučila, aby ste sa o pádoch a o pocitoch veľmi veľa spolu hovorili so synčekom. Pri rozhovoroch používať normálnu reč, nie nejaké detské zdrobneninky a blbosti. Popísať, čo sa stalo, ako sa pri tom malý cítil, čo cíti teraz, čoho sa bojí atď. Tiež hovoriť o tom, že sa znovu postaví na nohy a bude zase chodiť. Netlačiť, že musíš, lebo si veľký a pod. Len opísať, čo bude robiť (keď sa na to bude cítiť), bez zbytočného naliehania, aby necítil tlak zo strany dospelých. Takto sa rozprávať každý deň, lebo on si tie veci nevie dať vo svojej hlave do poriadku a potrebuje, aby jeho pocity + úrazy, ktoré sa stali, niekto namiesto neho vysvetlil. Tiež treba vysvetliť, ako sa dá predchádzať pádom, úrazom. Okrem toho by ste mu mohli kúpiť nejaké kvalitné tenké papučky (barefootky s protišmykovou podrážkou napríklad) a povedať, že sú to čarovné papuče, ktoré ho ochránia od pádov - môžete vymyslieť aj rozprávku o chlapčekovi, ktorému sa stal úraz a bál sa chodiť, až kým mu milý škriatok nepodaroval zázračné papučky, ktoré ho chránili na veky vekov... 🙂
Držím palce!