Plač v noci u 10 mesačného dieťaťa

@bakiska dojčenie 10 mesačného dieťaťa v noci je o zvyku a nie o hlade. V noci žiadne mlieko, nepotrebuje jesť a stale si nalievať žaludok mliekom. Možno si to krpec urobil zvykom - zaplačem a dostanem prso, ved je to prijemne a pači sa mi to a tak zaspím, potom sa zobudím a zrazu ...kde je prso? a nasleduje plač...a tak dokola. 10x za noc je naozaj vela. Možno si skušala ine sposoby utišenia..hladkať, držať za ruku, cumlik, na večeru kašu...ja som dala v noci cucnuť len vodu vo flaši nakolko nechcem aby mali kazy z mlieka a nočné jedenie som tiež stopla. Ale je to cele o tebe, kolko ty vydržíš...pekne je to rozpísané v knihe ,,každé dieťa sa vie naučiť spať,,o tom ako maju deti nespravne spankove asociácie a ako je možné ich vnutorný režim nastavovať.Ja som si niektoré rady prisposobila sebe, zase nerobila som to otrocky a fungovalo.

my mame 9m a to iste..ak ju chcem ukludnit nejako inak a nedam prsnik,zacne plakat este viac a zobudi sa 😒

@sardinka333 absolútny súhlas!!!!!!!

Aj moja to mala a boli to zuby 😠 mesiac sme kojili aj 30x za noc 😖 bola som uz ako matoha ale potom to prestalo 🙂

@bakiska Ja som sa takto nevyspala 2 roky, dojcili sme sa a plac prave v tomto obdobi 8-10 mesiac sme mali aj my. Kedze dovtedy bol v postielke, zacal sa budit castejsie. Kazdu hodinu skoro hore, s placom ak zistil ze je v postielke... Proste uz bol vacsi a viac reagoval a dozadoval sa mojej pritomnosti.
Nakoniec sme rezignovali a dali ho k sebe do postele, a to bola zmena.🙂 Hned sa menej budil,ja som bola vyspatejsia a aj ked sme sa dojcili, tak som to jednoducho mala pohodlnejsie 🙂
Nelutujem neprespate noci, a dietatko potrebuje citi mamu.
Je krásne a milé, že deti sú citlivé a vedia vycítiť všetko. Moj ma potrebuje este citiť v posteli a je to krásne aj ked bude mať o chvílu 3 roky 🙂 Spinka s nami a vôbec neriesim to, že sa naucí spat samo...
Proste všetko chce svoj cas, a aj táto krásna chvílka sa raz zmení, a malý už nebude chcieť mamku.
Preto si to užívam a ak budem mať druhé,určite nebudem reagovať nepokojne,ako mi to na zaciatku trvalo 🙂

@lucinkax to je milé, čo píšeš, ale napr ja som nikdy nezaspala s dieťaťom v posteli, proste to nedokážem, nejaký strach v podvedomí, neviem, skúšala som pár krát, keď mu išli zuby, ale nezaspala som. Až na druhý deň po prebdenej noci sediac na zemi opretá o sedačku 😒 Tak tvrdo, že som nepočula plač dieťaťa zo spálne do obývačky a počul ho môj manžel do pivnice a ten vybehol, že čo sa deje. Ja v posteli s dieťaťom jednoducho nezaspím, postieľku som mala pri mojej posteli, mohla som ho držať za rúčku, hladkať, škrabkať po chrbátiku, keď sa prebral, vedel, že je tam, kde som ho uložila pred spaním, že nenastala žiadna zmena počas jeho spánku, spal pokojne celé noci. Viem, že to nejde u každého dieťaťa, ale ani u každej matky nejde spať s dieťaťom. Ja potrebujem na spánok svoj priestor, zaspávam partnerovi v náručí, ale v polospánku sa presuniem na svoju polovicu postele, inak by som sa nevyspala.

@timea7 Ano, v tomto chápem ze každý je iný. 🙂 Niekto sa proste potrebuje vyspat v svojom priestore 🙂 A ten strach som mala aj ja, hlavne ked bol malinky, to by som sa bála mať ho v posteli pri sebe.
Ešte je dobré e dat dole bocnicu z postielky a prisunies ju k posteli. 🙂 Mam tak vacsi priestor pre seba a aj dieťa je akoby v postielke 🙂