Ahojte, mam 15 mesacneho synceka, a pride mi niekedy az cudne, aky je kontaktny s inymi ludmi.. Aj neznamymi..
Cudne preto, lebo vidim na ostatnych deckach, ze napriklad sa boja alebo sa neusmievaju, ignoruju, hned utekaju k mame, a moj okrem toho, ze sa usmieva na ludi, tak vcera sa normalne postavil pred susedku kedze sme sa prechadzali (ktoru videl mozno 5x v zivote) a normalne ju prosil, aby ho zdvihla do narucia. 🤦🏻♀️ Nehanbi sa proste, ked vidi cudzich, ziadny problem... Zamava, ked ho poprosim, usmeje sa.
Ja sa mu inac vela venujem, sme stale spolu, vela sa smejeme, vela ma pusinkuje, obijma, aj ja jeho, milujem ho, som do neho blazon uplne.... je velmi zlaty chlapcek. ❤️
@kapanek1 ano? Takze to je este taketo priatelske obdobie. 😅
Je to v poriadku. A môže byť hanblivý neskôr, nemusí byť vobec
Môj bude mať o 2 mesiace 2 roky a tiež sa nebojí dospelých teda známych čo stretneme a bavím sa s n8mi, susedou, ukazujem im čo vidí, plyšáka, kameň
Krstniatko bolo také😀keď sme sa prechádzali po ulici visel každému susedovi na bráne a všetkých zdravil a "vykecaval sa" 😆😆 hanbiť sa začal neskôr
Moja ma uz 4 roky a s kazdym by sa objimala. Niekedy je to tazke jej vysvetlit. Nie vzdy je to vhodne 🙂 Minule povedala doktorovi, ze ho velmi lubi. Stretla ho prvykrat. Uz jej asi bolo dlhe to vysetrenie 😁 A inak kazdemu sa na ulici prihovori..
Moja dcéra bola taká, hocikoho cudzieho chytila za ruku a šla, ani sa neobzrela za mnou 😅 teraz má 4, čiastočne z toho vyrástla, teda sme ju naučili, že keď je niekto cudzí, nie je automaticky kamarát. Občas sa aj trochu hanbí, hlavne starších mužov, ale stále ju to za cudzími ľuďmi ťahá. Bežne sa pustí do reči s niekým na zastávke, v čakárni, na pošte, hocikde 😁
To sú také deti, my sme pri 3.5rocnej sestrinej neteri ( zo strany jej muza) ostali paf,keď nás videla prvýkrát v živote a môjmu mužovi vyliezla na kolená po hodine sedenia na záhrade a ľahla si naňho...
Naša dcéra je úplný opak, neznáša keď ju hladkaju ostatné deti/ ľudia/ susedia a odpovie len na ,,povel,, 😀
@thoughtfulweirdo detto to.iste
Aj u nas to tak bolo 😊a teraz o rok a niečo neskôr sa ani len nepozrie netoz na cudzieho ale na niekoho z rodiny 😅 pozdraviť sa? Ani naaahodou 🤣 a predtým dobreze nechcel každého naokolo objimat a pusinkovat 😁
Moj ma tri roky a nehanbi sa nikoho a nebojí sa nicoho 😅 každému sa pozdraví, prihovorí, vsetko skúsi…tiez casto rozmyslam ci to nie je v niektorých situáciách aj na škodu ale zas vsetci su z toho vedla ze podebati s kazdym 😁
moja sestrenica bola taká, je odo mňa mladšia, keď som sa ja ako decko hanbila, poslala som ju, ona nemala zábrany osloviť aj čerta. Aj jej to ostalo, pozná hádam celý okres
No ja cakam na obdobie hanbenia sa uz nejaky cas a mam pocit, ze sa ho asi ani nedockam. Syn uz bude mat 6 rokov, ale vobec nevie, co je hanba.
Odmalicka sa hocikomu prihovoril, dal ruku komukolvek a bol schopny s nim odist... nema vobec problem s nadvazovanim kontaktov.
Ked mal asi 3 roky, nahodnym ludom, ktorych sme stretli a ktori prave fajcili, rozpraval siahodlhe pribehy o tom, ze fajcenie skodi zdraviu a nikto sa nimi nebude chciet kamaratit, lebo smrdia. Musime si pred nim davat sakra pozor na jazyk, lebo kazdemu vsetko vyzvoni, aj nahodnym okoloiducim. Cim je starsi, tak tym je to uz trosku lepsie, uz aspon nerozprava ostatnym ako kakal a pod, ale stale je bez hanby. Nema problem objednat v restauracii jedlo pre celu rodinu alebo v obchode si vypytat cokolvek.
My s muzom sme obaja introverti, zijeme v zahranici, daleko od rodiny a znamych a pozna nas polka mesta, lebo syn. Ale zas ma to aj svoje vyhody, nasli sme si vela novych znamych.
No tak to som zvedavá aký bude môj syn, teraz má rok skoro a nebojí sa nikoho, ku každému príde, návod mu keď ho hocikto zoberie na ruky, usmieva sa, z kočíka kýva každému koho vidí 🙈😆 a pritom odmalička bol 95% času len so mnou s mužom, rodinu mame ďaleko a nejako extra som s ním nikam nechodila, von väčšinou na spánok a strašne veľa času doma 😆
@diewcatqoo vás synček mi dosť pripomína môjho 6,5 ročného. Bolo obdobie, kedy na ihrisku pri dome okoloidúcim porozprával celu našu rodinnú históriu, povedal kde bývame a dokonca že aj za týždeň ideme na dovolenku, na koľko a kam😁 to by bol akurát dobrý tip pre zlodejov vtedy. Toho času sme sa smiali že už iba chyba aby vykvakal číslo bankomatovej karty s pinkodom a mame kompletku 😂 o tom, že sa s mužom môžeme doma rozprávať a rozoberať veci až keď zaspi ani nehovorím, lebo ten by v škôlke dokázal taký príbeh z toho urobiť a každému porozprávať že dovidenia 😁 inak presne tak isto kontaktný, veľa kamarátov, my sa smejeme že ten si pokeca aj s mŕtvym 🙏🏻 A tiež presne bývame v dedine, a to tu ho dospeli zdravia keď ho stretnú ako keby boli kamaráti od detstva, pritom 30-40 ročný vekový rozdiel 😁 ale budme za to radi, aspoň sa v živote nestratia 😊
My sme mali presne takeho syna. O kazdeho sa zaujimal. Ku kazdemu isiel. Ked mal 17 mesiacov z jedneho dna na druhy sa zacal exremne hanbit a bat kazdeho okrem mna a muza. Nikto sa nemohol na neho ani pozriet. Sused kosil za oknom travu a zamaval na neho ked ho zbadal v okne a syn sa utekal schovat. A ked sa ho niekto chytil, to bo obrovsky plac. Chudak musel o mesiac neskor nastupit do jasli a mal tam tazke prve 3 dni.
Teraz ma 2.5 roka a uz sa zudcich neboji ale ked sa mu niekto zacne prihovarat, tak velakrat mi zacne objimat nohu.
a to ti vadí, alebo čo? Veď to je milé
Napr.nas skoro do 3r nemal problém s cudzími, len nedávno sa začal hanbiť a pohoda. Prišlo mi milé,že je spoločenský
Este je vo veku kedy sa nikoho a nicoho nehanbi. Ono ho to prejde. Nas bol taky isty, teraz ma 2,5 roka a od hanby vy sa niekedy div na strom nevysplhal. 😄