Obdobie vzdoru 2-ročnej dcérky
Dcérka bude mať 2 roky, dneska sme si prešli prvý krát "pekným"hysákom. Dcérka niečo chcela, silou mocou som jej to zobrala, hodila sa o zem, začala kopať nohami, strašný plač a vreskot,keď som ju zobrala na ruky začala sa hádzať do zadu a od plaču si pchala až ruky do úst. Prosím vás čo mám robiť keď sa to bude opakovať? Dokedy to bude trvať?
Na každé dieťa platí niečo iné každopádne by som skúsila jej zamerať pozornosť na niečo iné mne fungovalo aj zamieriť pozornosť na obyčajný gumený náramok na ruke alebo autá na ceste jednoducho na akúkoľvek banalitu a/alebo vymeniť danú vec za inú a presvedčiť ju, že daná vec je pre ňu lepšia aby neostala zrazu bez ničoho, pokiaľ sa jedná o niečo nebezpečné, čo zobrala vysvetliť primerane veku prečo to nemôže, prečo je to nebezpečné. Určite by som nebrala nič nasilu pretože to inak ako hodením o zem neskončí dieťa nerozumie, prečo si mu tú vec zobrala a cíti sa ukrivdené, že niečo malo a zrazu nemá nič. Ale na niektoré deti platí len ignorácia neh sa vykričia a potom ich to prejde.
Moj ked ma taketo stavy tak som pri nom, sedim- cupim, davam nanho pozor. Nema rad ked sa ho vtedy dotykam, ale snazim sa mu prejavit pochopenie a ze som pri nom ked ma bude potrebovat. Nemyslim si, ze ignorancia je fajn. To akoby som hovorila- nezaujima ma, ci citis, co prezivas. Ked sa upokoji, vysvetlime si situaciu. Napr. vo vasom pripade- vzala si jej nieco, ona to velmi chcela a zacala plakat. Ostala by som pri nej, upokojila, polutovala. Vyjadrila jej pocity nahlas- mamka ti vzala farbicku s ktorou si chcela kreslit. Muselo ta to nahnevat. Mrzi ma to. Chcela by si teraz drzat/ robit nieco ine? (Vacsinou suhlasia). Dolezite je predchadzat tymto stavom. Hovoris ze sa to stalo prvykrat, tak to sa este dostanete do cviku. Hlavne za to netrestat a nebit. Potrebuju sa naucit kontrolovat emocie, ani mnoho dospelych to nevie. Potrebuju citit ze v tom stave ked ich vsetko prevalcuje, ked nevedia co citia a co maju robit, tak ze rodic je pri nich, pokojny, mozu sa nanho obratit ked treba. Prajem vela sil, bude to dlhsie obdobie ale naucite sa ako na to 🙂
Odporucila by som ti precitat si nejake knizky. Pochopit ze vzdor neexistuje, ze dieta to nerobi naschval, ze to nie je mocensky boj dietata a rodica. je to obdobie samostatnosti, autonomie, sebapoznania a je to obdobie ktore je spravne a dobre pre jeho vyvoj a ked k tomu budes takto pristupovat lahsie to zvladnete. Tiez treba pochopit ze sposob akym toto obdobie zvladnete mu predurci ako bude zvladat stresove situacie, ako bude riesit konflitky atd.
Ale v skratke je dobre nechat dieta rozhodovat o prkotinach (pre nas prkotina ale pre neho/ju podstatne rozhodnuie), napr nech si dnes vyberie tricko (z dvoch moznosti ked by malo viac tak sa nebude vediet rozhodnut), nechat vybrat si jogurt v obchode, nechat ho nech si na vylet zoberie 2-3 hracky pre ktore sa same rozhodne. A taketo rozhodovanie o prkotinach mu podsuvat. Bude sa citit dolezito ze rozhodol = samostatnost.
Tiez odporucam zapajat ho do denneho rezima a povinnosti. Napr vybrat pradlo z pracky, poziadat o pomoc - u ns funuje upratanie topanok do skrine, bezi a krici: ano urobim. Alebo s tatinom chodi vynasat smeti. Citi sa velmi zodpovedne za dane povinnosti.
Treba tiez zacat predchadzat konfiktom. Napr mojho syna rozculuje ze uklada auta na stolicku (ktora je zosikmena) a padaju mu. Strasne nervy vie chytit tak mu tam dam knihu alebo mu poradim ine miesto kde mu auta nebudu padat. Alebo predchadzat tak ze nevytrhavat dieta z hry kvoli tomu ze teraz je cas jest atd. Co sa da chvilku odlozit tak radsej pockat ked sa dohra. Jasne nie vzdy sa to da napr ked sa ponahlame. Ale casom som sa naucila ze sa budem chystat s nim a jeho hrou 2 hodiny vklude ako jednu hodinu v strese
Ked uz pride k amoku. U nas zabera pevne ho chytit a drzat, byt ticho, nevysvetlovat ( toto je ale velmi individualne, napr mojej kamoske to nezabera nechce byt na rukach). Po chvilke tisenia odputat pozornost, na dany moment zabudnut na amok. Ale po chvilke sa k tomu vratim a vtedy vysvetlim, preto sa nemozes hrat s tymto lebo by sa mohlo stat toto a toto, ublizil by si si, pokazilo by sa atd.
Je to tazke, ja som velmi bezradna niekedy. Syn ma vie aj udiret a vzdy ma to velmi trapi ale vzdy si poviem ze to nerobi naschval, nerobi to preto aby mi ublizil ale preto ze nevie spracovat ten naval emicii a ja som tu na to aby som mu pomohla to zvladnut.
Knizku oporucam: Detsky mozog vysvetleny rodicom a tiez priamo o obdobi sebauvedomovania si je kniha Ale ja nechcem
Hlavne nepoľavit, ak jej niečo zakazes, nedáš, zoberieš a začne kvôli tomu robiť bordel, nesmieš jej ustúpiť lebo bude vedieť, že plačom a krikom si to nakoniec vydobije. Keď spravi bordel tak si ju nevšímaj, ak teda nezaberie ukľudnit ju slovne alebo objatím. My sme takto pravidelne chodili domov z ihriska, malý buď chcel jesť kamene alebo vyberať odpadky z koša 🤦 plieskal sa o zem, hučal. Už keď to bolo neúnosné tak som ho zobrala nasilu na ruky a šup domov s kopajucim deckom 🙄 Keď to spravil v obchode, normálne som ho prekročila a nakupovala ďalej, u neho neplatilo nič len si ho nevšímať. Keď nemal publikum, pomaly sa ukľudnil. A hlavne si časom uvedomil, že tým nič nedosiahne. Veľa nervov a trpezlivosti ✌️😄 prejde to.