Nie je vám ľúto staršieho súrodenca?
toho co da cloveku do buducna surodenec som si vedoma, zaujimali by ma uprimne skusenosti mamiciek po narodeni druheho potomka - hlavne tych co ich nemali hned po sebe alebo naopak s velikanskym odstupom - nebolo vam luto prvorodeneho, ktory bol zrazu namiesto spolocne traveneho casu odstaveny na vedlajsiu kolaj?
presne za tieto pocity ja nechcem druhé 😕 proste si neviem predstaviť, že by som moju malu lásku ,,odstavila" a ešte sa bojím toho (asi som divná) ale neviem si predstaviť či by som to druhé dieťa mala tak rada ako prvé 😕 lebo s nou bolo prvé tehu, prvé dojčenie, prvé slova, kroky, prvé mama, láskanie a tak sme na seba nadviazané, že si neviem predstaviť že by tu bol ,,niekto druhý" ale asi som šiši :D
ja mám prvého syna, celé tri roky som sa mu venovala, potom sa mi narodila dcéra a odvtedy si vystačia sami dvaja. neviem si ani predstaviť, že by bol sám. aj keď mu sestra občas lezie na nervy, určite by ju nevymenil za samotu /aby bol jedináčik/. u mňa určite majú byť dve deti v rodine
Ahoj veru niekedy mi to je luto.maju 6r.rozdiel a napr.ked sa maly chce so mnou hrat mala pride a pokazi mu to napr.pexeso puzzle atd.a on hned ze mami ty sa so mnou nechces hraat a vtedy mi to je luto.A ako pise koralinka tiez som sa bala ci budem lubit oboch rovnako a teraz vidim ze srdce matky lubi rovnako jedno dve alebo aj osem deti.jednoducho je to tak zariadene 😉
áno, je mi ho niekedy ľúto, celé dva a pol roka som venovala čas iba jemu, čítali sme, maľovali, kreslili a potom prišiel jeho brat, náročné dieťa, ktoré mi nedovolí ísť ani na wc, teraz podrástol, je strašne živý, nechce sa s nami hrať, len robí zle a skáče zo stola, z postele a mne je strašne ľúto, že sa nemôžem venovať tolko staršiemu. áno, síce sa spolu zahrajú,a j pobijú, ľúbia sa, ale viem, že mu ten čas so mnou chýba, niekedy, ked ho nedám spať na obed a mladší spí, tak sa hráme, tak isto aj večer sa snažím nájsť si na neho čas, ale nie vždy sa to dá :( vidím, ako sa teší, ked sa s ním hrám, je milý, nikdy nerobí zle...
@katkanova - isteze je mi jej luto, ze uz nemame tolko casu len sami pre seba... ten pocit mam casto... ze ten mladsi - vzhladom na vek a schopnosti - väcsinou dostane prednost. Ale nezmenim to, neda sa to, je to normalne... kazdy vikend mame cas len same pre seba, maly ide s tatinom tiez na par hodin do terenu, ci ho zoberie na plavaren, ci lietat, ci k svokrovcom... a my sme spolu a kecame... viac nam netreba...
Inak ber to tak, ze ako neuveritelne vela tvoje dieta ZISKA. Ma doma maleho cloviecika, co ju bezhranicne lubi, co ide na nej oci nechat, ktoremu moze nabulikovat akykolvek nezmysel a on jej to "zerie" z ruky, proste ma doma maleho obdivovatela a to sa asi dalsie roky nezmeni... Naucila sa vdaka nemu podelit o pozornost, naucila sa pockat, naucila sa, ze nie je stred vesmiru, z maleho egoistu je dieta, co sa deli uplne automaticky... zmenila sa veru - velmi pozitivne. Je v kolektive super oblubena, lebo je timovy hrac... nie egoista...ako vela jedinacikov...
Ano je to krasne mat len jedno dieta a moct mu dat vsetko... je krajsie mat deti viac... lebo jedno dietatku druhemu tiez vela dava... uci...
A co sa tyka lasky, lubim oboch rovnako... ale napriek tomu... prve dieta bude prve dieta... clovek sa na nom uci... vzdy bude mat trosku "ine" postavenie. Skor partak ako dieta.. aspon tak beriem malu ja...
.. mne sa narodila dcérka, keď mal syn 6 rokov - čiže bol tam už dosť veľký vekový rozdiel, no boli sme na seba tiež dosť naviazaní, bol to môj miláčik a on sa aj rád mojkal- často mi hladkal bruško, veľa sme sa rozprávali, aj o bábätku.. Aj napriek tomu, že išiel občas spať aj so sesternicou ku babke, tak pri predstave, že bez neho budem tých pár dní v pôrodnici, som plakala 🙂 (tehotenské hormóny 😝 ) Keď sa babuľa narodila, bola tak zlatá, že som ho vôbec "odstavovať" nemusela, stále spala.. no on sa nejako postupne "odstavil" sám, už nebol taký mojkací.. asi aj vekom, neviem.. no som rada, že má konečne súrodenca, často sa spolu aj napriek vekov. rozdielu pošalia, pošaškujú, on je takisto rád a svoju sestričku ľúbi 😀
@katkanova maly mal 2,5 roka, ked sa mu narodila sestrička Zbožnuje ju, velmi ju ma rad, bozkava ju, hladka, ked sa zobudi, hned iskričky v očiach, ked zbada maluy. ale ano je pravda, že su situacie, ked starší musí počkať, lebo ja sa musím práve venovať malej. JE to prirodzene, ano je mi to luto, ale na druhej strane viem, že aj toto je škola do života. Už sa učí, že život sa netočí len okolo neho, že občas musí počkať, možno je to teraz ťažké, ale horšie by bolo, keby si do konca života myslel, že okolo neho sa točí vesmír. Takto to prišlo prirodzene s príchodom surodenca. A mladší surodenec si zvyka už od narodenia. Malička tiež občas pokričí, kým staršiemu utrem prdelku a podobne. Myslim, že takto to ma byť 🙂
no ja mam deticky 2roky -chlapcek a 3,5mes. dievcatko a neda sa povedat ze by sommaleho nejak odstavila na vedlajsiu kolaj - Malinka je velmi kludne spave dietatko takze sa malemu venujem mozno este trocha viac lebo jednak nechcem aby zacal na malu ziarlit, a jednak je to take zive, temperamentne a az divoke dieta ze si tu pozornost naozaj aj vyzaduje ak nechcem mat z domu kulnicku na drivi a jeho niekde rozbiteho.... 😉
Myslela som si,že som divná, lebo takto nejako podobne som rozmýšľala aj ja. Napriek tomu, že sestra má tri deti, ľúbi ich rovnako veľmi - tak to už príroda zariadi, ale čas samozrejme už deliť musí medzi všetkých troch. Problém by to ani nebol, keby boli cca rok, alebo dva rozdiel. Len najstarší bude mať 9 a najmladší 2 roky. Ja mám dcéru, a doteraz som o druhom ani nerozmýšľala, lebo som sa logicky snažila prísť na to, že ako môžem milovať rovnako obe deti...ale to nie je logické.. ale biologické 🙂. skrátka to tak je. Takže to už neriešim a pomaly začínam rozmýšľať o druhom. Mám dcérku a myslím, že ona je také zlatíčko a mohla by mi vo veľa veciach s bábatkom pomôcť... Je veľmi rozumná a dá sa jej veľa vecí vysvetliť, hoci nepopieram, že po narodení druhého dieťaťa veľa zohrá aj žiarlivosť..takže sa inak pokojné dieťa môže zmeniť.. ale myslím, a hlavne verím, že by sme to zvládli. A baby....keď mala maličká 1,5 alebo dva roky, ako u niektorých z vás, na druhé som ani nepomyslela..to až teraz..keď má štyri a viac ako so mnou sa zahrá s vrstovníčkami susedkami 🙂. Hoci nehovorím, že sa nehráme spolu..stále áno, a je to môj taký miláčik...ale dieťa rastie... 🙂
A co takto dvojicky, trojicky 🙂
@anjelicek26 ozaj ešte dojčiš maleho? Ja mam stale oboch na cicku 😅
@vejula - prestala som ako som zistila, ze som tehu, straasne ma pri tom boleli prsia 🤐 Plus unava, take telesne vycerpanie... A maly to zobral v pohode, aj ked obcas sa este zo srandy prisaje, som zvedava, ci nebude mat nejake strestene napady, ked zisti, ze tam je zasa mlieko, aby nebol chudak Benjamin o hlade 😀
Láska sa nedelí, ale násobí 😉
Staršiemu to treba vykompenzovať vtedy, keď mladší spinká.
ja si tiež myslím, že ma to chytí o 5-10 rokov , ono je to asi aj situáciou že oktober 2010 otehotnenie, januar 2011 svadba, jún 2011 štátnice Bc. jún 2011 pôrod máj 2012 sťahovanie máj 2013 druhé štátnice ma čakajú takže ja keby mám teraz druhé tak neviem asi by som to nejak nezvládala a možno ked ma to o 5-10r chytí, nebudem môcť mať 🤐 ono ked máme mať dve alebo 5 detí tak ich mať budeme a ked ich mať nemáme môžme robiť čo chceme 😉 ja to nechávam na ,,osud" ale preventívne sa chránime :D
@koralinka podla mna Ta to chyti skor ako o 5-10 rokov 🙂
@anjelicek26 tak pri tvojej večnej nadprodukcii by ti skôr urobil službičku, keby občas poťahal, namiesto odsavačky. 😉
@katkanova ja mam 5 rocny rozdiel a poviem ti, nikdy som to nevnimala tak, ze dcera bude o nieco ukratena, ze bude odstavena a podobne. Ja som to brala praveze pozitivne, ze sa nauci delit, ze pochopi, ze nie je stred vesmiru, ze sa nebude vzdy vsetko tocit len okolo nej, nauci sa ustupovat, prisposobit, vcitit do druheho, nauci sa pockat...cize .trpezlivosti a vacsej samostatnosti, aj zodpovednosti. To vsetko potrebuje do zivota. Nikdy by ma nenapadlo ju lutovat, prave naopak, ako pisala @anjelicek26, velmi ju to zmenilo k lepsiemu.
@koralinka to je asi ako ja som si nevedela predstavit, ake je to mat syna 😀. Prva dcerka a ked som cakala syna, mala som strach, ze k nemu tak neprilnem, ako k dcerke, nevedela som si to proste predstavit, ze chlapec....a teraz? ja toho maleho chlapa ZBOZNUJEM sialene! 😎 a sa cudujem, ako som vobec mohla mat take pochybnosti, az sa citim zle, ked si na to spomeniem 😔. Takze sa toho neboj, ked pride druhe, moze to byt dokonca este krajsie 😉.
@vejula - uvidime, ako to cele bude, ale asi je to pravda ;) Odsavacku ako kamosa den po dni, to ma zasa tolko nelaka 😖 A to bola fakt prve mesiace pri oboch detoch realita 😝 O tri mesiace sa uvidi 🙂 Podla mna bude maly aj tak sialeneee ziarlit, taky je zamaminkovany 😀 Ale to je len otazka par tyzdnov, kym sa to utrasie... dufam 😀
@katkanova nad odpovedou na tuto otazku rozmyslam cely tyzden odkedz som prisla z porodnice s druhym synom. Mne je neskutocne luto starsieho-ma 2 a pol roka. neviem sa s tym vyrovnat, je mi strasne luto ze uz nie sme taka zohrana dvojka, ja som cele dni travila s nim, venovala som mu vsetok cas, rozpravala sa s jim v posteli, ked sa zobudil bola hned pri nom ato sa teraz neda. a mne je vzdy do placu ked mi povie ze nech idem pozyriet co postavil a ja nemozem lebo mam na prse mladsieho. alebo s nim nechodim teraz nikam, este som od porodu vonku nebola a teraz som este aj zapal prsnika dostala a musela som ho dat na dva dni nasim lebo som nevladala starat sa o dve deti. a furt rozmyslam co robi, a je mi luto ze ho nemam pri sebe, kedze nikdy tak dlho nebol prec.no asi si musim zvyknut
@katkanova mam dvojrocny rozdiel a ano, prvy rok bol hrozny pre starsieho surodenca. Syn bol este maly a nechapal, co sa to stalo s jeho svetom. Dcera bola velmi narocna a naozaj pri nej stradal, co sa mojho casu venovaneho jemu tykalo. Vela museli pomahat tatinko a stari rodicia, ale mam je mama a chybalo nam to obom. No za posledne mesiace sa to obracia, vidno, ake krasne puto sa medzi nimi vytvara a na svoju sestricku neda dopustit 😵
@anjelicek26 aj my sme zamaminkovani 😉 a strasne moc....dcerka taka nebola.
@aliza - tiez mam pocit, ze u chalanov je to puto s maminkou silnejsie 🙂 A takych budem mat o chvilu dvoch ♥
Je, ani nevies ako... Starsia ma 5 rokov, dvojcata 15 mesiacov. Do ich narodenia bola stredobodom pozornosti, odvtedy, co sa narodili, uz sa jej nemozem naplo venovat. Este ze nas je doma dost, ale aj tak... Viem, ze by chcela byt viac so mnou, aj ja s nou, ale dvojka je neuveritelne upistana, nezahraju sa sami... Tamcek ked vidi, aky su, radsej sa zoberie a ide prec sa hrat a mne jej je hrozne luto.....
casto sa moze stat ze si rodicia ani nevsimnu a nevnimaju ze prvemu strasiemu surodencovi krivdia a ublizuju a ze to moze zanechat stopu na jeho vyvoji v dalsom zivote...skor ci neskor sa objavi najaka fobia al.strach.Takto je to napr.s vychovou kedy sa vsetko zle hadze na starsieho surodenca s tym ze maaa mat rozum lebo je starsi...no stale dieta a omylne kedze sa uci co do zivota..bohuzial to nechapu ako zlo ale ako pripravit starsieho na zivot stym ze ma napr.strazit mensieho a dohliadat na neho ako samotny rodic???hmmm..na zamyslenie....
@lienka434 - len vela rodicov si to aj uvedomuje a kompenzuje ;) Byt starsim surodencom je tazke, sama som bola najstarsia a neni to u nas nastastie az take, ze si z nej robim lacnu pomocnu silu ci opatrovatelku 😝 Ma cas aj sama pre seba... a my cas len pre nu.
@magdalenocka to sa utrasie, neboj 😉. Hlavne nemaj lutost a prestan sa trapit. Vzdy ked taketo myslienky pridu, povedz si, ze je to normalne a ze to bude dobre. A hlavne maleho nelutuj, to nie je dobre. naozaj tym nijak netrpi, je to len zmena, pre vsetkych a on si zvykne. Ja mam zase opacnu situaciu, dcere som sa venovala nonstop, ked bola mala, zila som s mamkou, ktora sa mi starala o domacnost a ja len malu, cize som sa venovala iba jej. Synovi sa nevenujem ani zpolovice tolko, zial, taka je situacia, sme sami v zahranici, uz mi nema kto pomoct s domacnostou, dcera ma skolu, kruzky, turnaje... a tak sa syn musi prisposobit a velku cast dna presedi so mnou v aute. A vysledok? maly spieva 😀, ako uplne normalne, krasne spieva, kedze mam v aute pustene furt radio. Mozno z neho raz bude spevak len vdaka tomu, ze kvoli sestre musel sediet tolko v aute 😀 . A zaroven tym, ze na kazdom jej kruzku tam musim byt aj s nim, tak kopiruje od sestry, napodobnuje ju a je velmi sikovny.....v sporte myslim. A kvoli tomuto vsetkemu, aj kvoli blbemu anglickemu pocasiu nechodim so synom cez tyzden skoro vobec von, s dcerou som bola vonku od rana do vecera....no co narobim? nie je to ziadna katastrofa, taky je proste zivot, zivotne situacie sa menia a my sa im musime prisposobit a to musia aj nase deti lebo taky isty zivot ich caka, plny prisposobovania....a deti sa to naucia najprv od nas a potom cez surodencov.... ja na tom nevidim nic zle, ze tym musia deti prejst, ved v zivote sa im to len zide 😉.
a preco by mal byt starsi surodenec postaveny na vedlajsiu kolaj???