Nevládzem s dvojročným synom

Netreba si ho všímať. Prejde ho to 😉

@adri442 skôr asi tak 😔

😉

Prejde to, my máme za sebou otrasné prejavy vzdoru a tiež nič nepomáhalo. Bolo to čisté zúfalstvo, bolo mi toľkokrát do plaču z neho... A časom to samo odišlo, my sme sa s tým aj pomaly naučili žiť, nič sa nedalo robiť, je to náš syn nech je akýkoľvek som si povedala ale niekedy to bolo veľmi ťažké. Bolo obdobie kedy sa s ním nedalo ísť ďalej ako na sídlisko lebo som ho v tom amoku dlho nevládala niesť domov. Bude mať 3 roky, ešte sa občas buchne o zem ale už to nie je taká scéna. U nás sa to veľmi zlepšilo s nástupom reči a porozumenia, bol flustrovany z toho že mu nerozumieme a tak vyvádzal. Ak sa ti na ňom ale niečo nezdá alebo máš pocit, že to už nezvladas skús detského psychologa, dá ti aj rady ako na neho, my tiež chodíme a hocičo som sa tam dozvedela 😉 čo bude s príchodom súrodenca netuším, aj my čakáme 😀 dúfam že to nebude horšie 🙏

Neboj nas ma 2 a pol a robi to iste, muz je koli covid doma a maly tusim posledne 2 dni okrem mrncania nic ine ani nerobi. 🙄🙄

Láska, pozornosť. Skúste to. Zrejme mu to chýba. Po zadku nestačí. Ak nezaberie, tak po zadku, ale poriadne. Ďalej, treba komunikovať, hovoriť o svojich pocitoch: hnevám sa, keď toto robíš. Všetko toto dať dokopy. NIKDY dieťa nezatvárať samé do izby. Dávate mu tak najavo: kašlem na teba, nestojím pri tebe, rieš si to sám.

aka som rada, ze je toto obdobie za nami. Mali sme to rovnake 🤦‍♀️😩 tak isto zakazy, prikazy, hukot, na zadok - a prislo mi ze nic nepomaha. Nakoniec sa maly dal dohromady a dnes je to zlate dieta 🙂 uplne milionove. Vydrz, aj u teba prejde - hlavne drz toho, ze si maly nesmie vyvrieskat alebo vymlatit veci. Pretoze akonahle zisti, ze vreskot funguje, tak to neprejde. A drz sa 🍀

Dieťa sa nema bit, žiaden psychológ ti nedá odporúčanie aby si bila dieťa,ani slabo ani silno. Táto situácia nie je zo dňa na deň,zároveň nikto nevidi ako fungujete doma,píšeš že dieťa nerozpráva,ak je frustrovaný z toho že niečo chce komunikovať ale ty mu nerozumies,tak sa nahnevá,reve, krici,hádže sa o zem lebo nechápeš čo chce. Zároveň prichádza niekto nový do jeho zivota a žiaľ po pôrode to bude oveľa náročnejšie, dieťa potrebuje lásku, pozornosť,čas rodičov a zároveň rodičia by mali vnímať dieta,snazit sa ho pochopit, rešpektovať a nebit! Rozprávaj synovi čo vidíš že robí,ako sa cíti a prečo to tak asi cíti. Rozprávame o zdravom dietati,ktoré nemá nejakú diagnozu,potom postup stanovuje už odborník.

neskusali ste objatie bez slov? u nas zaberalo

Je to len obdobie, to prejde. No rátaj s tým, ze s príchodom surodenca sa to moze este docasne aj zhoršiť. Držím palce! ❤️

Asi ťa nepotešíme ale s príchodom súrodenca to bude zrejme horšie. Bude žiarliť a vynucovať si pozornosť, samozrejme môže byť všetko aj v poriadku. Ja mám medzi synmi rozdiel 22 mesiacov. Starší sa rozhovoril až tesne pred 3.rokom. Ubližoval mladšiemu, stále sa mu snažil pučiť hlavu, ... O kľudnom kojenî som mohla snívať, musela som sa zamykať do izby. Teraz sa to obrátilo. Starší dostal rozum , ale mladší ho hryzie. Miestami som myslela,že sa zbláznim. Veľmi mi pomohla kniha " Ako hovoriť s deťmi,aby nás počúvali ". So starším som zašla za psychologičkou.

Myslim, ze ked nezistis preco sa takto sprava tak to neporiesite. Skus vsak byt pri nom, nech vie ze ma v tebe oporu. Ano, zvysenie hlasu je v pohode, aby maly vedel rozlisit, co ta hneva a kedy, ale skus sa zaroven vzit do jeho situacie a zistit, co ho rozhnevalo a aj mu to povedz, ci je to tak. Casto su to pre nas malickosti, pre deti ale obrovske problemy. Ked sa narodi surodenec, bude ta maly potrebovat este viac, aby vedel ze nie je odstrcany a nemusi ziarlit. V opacnom pripade to bude este horsie - pre oboch.Nemusis sa s nim zato mojkat cely den, ale vela pozornosti a uznania v malych davkach a casto, urcite sa najde vzdy dovod, len ho netreba prehliadnut + daj mu sancu nech je uzitocny a pri vsetkom ti pomaha. Robte veci spolu, aj ked to dlhsie trva - pripadne co uz zvladne nech robi sam. Prave teraz sa detvaky prvy krat pokusaju o samostatnost a chcu byt uznane. Urcite neodporucam zatvaranie do izby. Nema na to, aby jeho dvojrocny mozog sam spracoval problemovu situaciu. ...super kniha, ktoru odporucam a pomohla aj mne je Moje vymodlene dieta ma privadza do zufalstva. Ozaj stoji za precitanie - pomoze pochopit aj poriesit.
Pokial mas pocit, ze maly sa do rozpravania nema, skus to prediskutovat s pediatrom. Chlapci ale vraj bezne zacinaju rozpravat neskor. Dolezite je, aby vedel komunikovat s tebou, lebo ak sa vy dvaja neviete dorozumiet, aj to ho moze frustrovat a hlada cestu, ako sa vyjadrit.

Zatvaranie do izieb ignoracia a datie po zadku je to najhorsie co mozes urobit.
Odporucam ti precitat knihu AHA RODICOVSTVI SOUROZENCI pomoze vam ako zmierit ziarlivost a ine.
Odporucam taktiez na fb NEVYCHOVA.
Daj prosim tomu sancu
Dieta sa len tak pre nic za nic netreskne o zem bezdovodne.

Dávanie po zadku, ignoracia a zatváranie do izby? Výborne, tým mu určite dávas dostatočne najavo, že ho ľúbiš a si tu pre neho a ze ma nárok hnevať sa a učiť sa spracovávať svoje negatívne pocity.

Len tak ďalej.

A teraz vážne, naozaj si myslíš ze toto je cesta?

Dieťa aj keď sa hnevá, treba objať, vysvetľovať do nemoty, určovať hranice už od samého malička, nie chcieť začať v 2 rokoch. Nedovolit mu veci, ktoré by mu mohli ublížiť, ale iné veci, pri ktorých o nič nejde, dovoliť. Ako inak ma skúmať svet?

So na neho negativne naladená - nič sa neučí, nič nevie, nerozpráva poriadne, len kričí a reve. Toto je tvoje vlastne zhodnotenie tvojho dieťaťa. A ver tomu, že on toto cíti.

Skus ho ľúbiť a dávať mi to najavo. Keď nerozpráva, čo robíš pre to, aby rozprával? Zodpovedaj si sama.

Ja nie som žiadna slnieckarka ani nič podobné, nevychovu som čítala veľa článkov ale je pravda, že niektoré sú až moc. Niektoré sú ale veľmi výborne a určite si vyberieš.

uplne rozumiem!! .. min. rok ked mal syn takto v zime 2r (konkretne az december teda), to iste... a tiez nerozprava, este stale... nieco si semtam brble ale to je nic... a poviem pravdu - tento rok bol na slucku... aj kvoli kovidu, lebo synovi to brutalne uskodilo - ziaden kolektiv, hernicky, ihrisko,... totiz v tych jeho 2r som to vyskusala - herna, castejsie ihrisko a zacinalo to vyzerat super... bum zavrete....
teraz sa to zacalo po roku upokojovat - 3 bude mat v decembri - a dufam ze sa to nejak zlomi.. obd. vzdoru a nerozpravajuce dieta je na slucku... tresty nepomozu a ani to nerob, je to cisto jeho frustracia z toho, ze mu nerozumiete, treba vydrzat, skus pripadne psychologicku, ak sa ti da - poradi, usmerni.. drzim naozaj palce

@marzuz89 mna by uprimne zaujimalo - co si matky deti, ktore rozpravaju - myslia o tych, ktorym deti ako 2, 2,5r stale nerozpravaju? si myslite ze nas to tesi a ze sa v tom vyzivame?? skusame VSETKO, ale ked to proste nejde, tak to nejde... mozno na to autorka fakt kasle, ale mozno nie - ale su aj deti, ktore nebavia knizky, pasivne sediet, tvorive veci,... najradsej su vonku, potrebuju kolektiv a vedia sa na ihrisku zahrat doslova pol dna....

@zuzuliennka1 jasne, ja to beriem, aj moje krstniatko sa rozrozpravalo oveľa neskôr, a neznamená to, že ju mam menej rada alebo ze si nevážim preto jej mamu.

Podpora v rozprávaní totiž nie sú LEN knižky a len pasívne sedieť a vnimat, a to je ta najčastejšia prekážka, lebo maminky si práve toto co ty myslia. Ale je to HLAVNE o spôsobe komunikácie, deťom treba hovoriť jednoduché vety a do nemoty ich opakovať, vonku cestou na to ihrisko im komentovať všetko, čo vidia. Pýtať sa ich, stavať na tom, čo už vedia, a rozvíjať podľa toho zložitosť viet.

Celkovo čas s deťmi tráviť aktívne, môj názor totiž je - a je mi jasné že s ním bude súhlasiť minimum maminiek - detičky v tomto veku trávia obrovský čas pred TV, s akože poucnym youtubom, s mobilom v ruke, lebo veď treba ich nejako zabaviť. Potom v hernicke a na ihrisku, lebo tam sa dá deti vypustiť a "mat kľud". Hlavne v hernicke, lebo ta je bezpečná, mäkká, prispôsobená takýmto maličkým drobcom, aby si neublížili. A tam sa jednoznačne musí odzrkadlit to, že majú nedostatok aktívnych vstupov zo strany rodičov. Prídu domov z hernicky alebo ihriska, je im pusteny YouTube, potom večera a spinkat. Ideálne o 22, lebo veď dovtedy "aj tak nezaspí".

A to je spôsob výchovy dieťaťa, s ktorým sa ja nestotoznujem, ale ako píšem, teraz je taka doba a môj názor veľkú väčšinu poburi 🙂

@kavaba ďakujem ty,veľmi mi to pomohlo. Snažím sa ho zapájať naozaj všade,napr. Zoberie papierik vyhodí ho do koša ja ho za to samozrejme pochválim,vidím na ňom že sa s toho teší že je užitočný...čo sa týka reči,ja mu veľmi dobre rozumiem,viem čo chce a čo znamená jeho blabotanie, snažím sa ho viesť k tomu aby niečo povedal niečo mu krásne ide a niečo nie,napr. Poviem mu slovo on ho chce zopakovať ale povie len prvé tri začiatočné písmená.

@marzuz89 možno som to len zabudla dopísať... samozrejme že ho ľúbim,je to moje dieťa, dávam mu veľa pozornosti, objatí a bozkov ešte raz je to moje dieťa a milujem ho.

Áno áno, len nedovol, aby ta prevalcovalo to zle, a zaznelo tu zopár skvelých rad, tak určite to bude stále lepšie a lepšie 🤗 podstatne aby cítil, že ho ľúbiš a rozumieš mu ❤️

@marzuz89 ano, to vsetko dokonale ovladam - jednoduche vety, donemoty opakovat, komentovat,... uz ma z toho doslova boli hlava a som pomaly zrela na psychiatriu, co sa takto vlastne sama so sebou rozpravam.... telka u nas absolutne nejde, sme cely den vonku. ako som pisala... syna dokonca ani na tv nezaujima 😂 najradsej “pomahat” v kuchyni, pracku otvarat,... spavat chodi o 21:00 ako hodinky.... a aj tak mi stale nerozprava.... takze to nie je len - bud - alebo... mozem sa aj roztrhat, na prve slova a vety si este pockame, a aj ma popravde dost stve, ked vidim na ig matky s rovn. starymi detmi, kazdu chvilu nejake videa a takmer stale im tam ide aj telka a decka su ukecane jak verklik.... tak ja uz fakt neviem

@marzuz89 mozes este prosim napisat, co je to “ovela neskor”? kedy zacalo krsna rozpravat?

ma len dva roky, ono je vela deti, ktore sa rozrozpravaju az v skolke. ako aj ten vzdor je podla mna normalny. mozno by to chcelo ak bude vymyslat si ho proste nevsimat

Ahoj, velmi ta chapem, ak by si potrebovala, kludne mi napis spravu

@marzuz89 úplný súhlas

Mne to pripadá, že sa cíti nepochopený ...my dospelí vnímame problémy detí ako banálne, otravné, divné požiadavky, ale pre ne je to, čo je pre nás hlúposť a čo dieťa aktuálne rieši, vážna vec. Plus nesmieme zabúdať, že nezrelá detská psychika si ešte nevie s emóciami poradiť, vysporiadať sa...narodenie súrodenca je pre dieťa zaťažkávacia situácia...byť doma počas sprísnených opatrení je pre dieťa zaťažkávacia situácia ...nevedieť sa slovne vyjadriť je tiež frustrujúce, možno to syn tak pociťuje (moja dcéra keď mala rok a ešte nevedela chodiť, tak bola niekedy nahnevaná, že iné deti behajú okolo a ona nie) ...toto izolovanie a bitka nikdy nevyriešia, sú na to knihy, ako takéto situácie riešiť chápavo,plus sú detské knihy, ktoré vysvetľujú pre ne prijateľným spôsobom napríklad tému hnevu, cez ne sa človek k dieťaťu viac dostane, cez pripodobenia, príbehy ...

Som tesne pred pôrodom a mám doma 2 ročného syna. Väčšinu dni som s nim sama a bývam veľmi unavená a aj frustrovaná.
Ale ver mi, zatváranie do izby, ignorácia, krik, alebo capnutie po zadku nepomáha jemu a ani tebe.
Ja som si všimla, že máva takéto prejavy, keď sa mu menej venujem. A tak sa mu snažím čo najviac venovať, robíme, čo chce on a potom sa dokáže zahrať aj sám a ja mám čas si oddýchnuť, alebo niečo porobiť.
Aj ja som veľakrát vybuchla, ale odsledovala som si, že to situáciu len zhoršilo.
U nás naozaj pomáha objatie, pokoj, čupnúť si k nemu a skúsiť ho upokojiť, pohladiť, mojkať sa s nim.
Veľa síl prajem!

Tvoje dieťa je maličký človek s podobnými pocitmi, aké má aj veľký. V období vzdoru zažíva veľkú mieru frustrácie a strachu, pretože nedokáže urobiť to všetko, čo by už veľmi chcel, nemá ešte nastavené hranice a musí si ich spracúvať, nemá ešte vyvinuté mechanizmy na zvládanie svojich emócií. Predstav si, že sa cítiš z nejakého dôvodu zle. Napríklad si v novej práci a absolútne nevieš, čo tam od teba chcú, zrušili ti kvôli navalu práce obednú prestávku a keďže si niečo pokazila, skrátili ti prémie. Prídeš domov za mužom a keď prejavia svoju emóciu z celého dňa, on ťa ignoruje/ zbije ťa. Bolo by to asi dosť na hlavu, nie? Tak skús zapnúť empatiu a pomôž svojmu dieťaťu zvládnuť náročné časy, lebo ver mi, tak ako je to výzva pre teba, dvojnásobne je pre neho.

@zuzuliennka1 ak môžem. Akú má hrubú a jemnú motoriku tvoje dieťa? Neviem koľko ma tvoje dieťa, ale trénuj s nim okrem reči, aj bicyklovanie, lastovičky robte, preliezky také, kde vyliezať, musí udržať rovnováhu. Na jemnú motoriku, vysyp hrách, sosovicu- nech triedi. Vysyp ryžu na zem- nech ti pomôže pozbierať. Kreslí s ním ( ak má záujem) ak nevie/ nechce držať ceruzku skús prstove farby, kreslenie do piesku. Rozvinutie týchto dvoch "pilierov" je veľmi dôležité k rozvoju reči. A ešte aj fúkať bublinky, alebo je taká trubica, do ktorej dieťa fúka a nadzvihuje tým lopticku. Ale samozrejme existujú aj tu výnimky. A neporovnávaj svoje dieťa s ostatnými. Každé dieťa je niečím výnimočné. Inak mám syna s NKS( vývojová dysfazia) a keď mi doktorka povedala v jeho dvoch rokoch, aby som mu čítala knižky, musela som sa mierniť. Inak syna už od mala reč nezaujímala. Z kníh si robil garáže pre autá, keď som mu spievala odišiel preč, otočil sa mi chrbtom keď som naňho rozpravala takže taká rada bola pre mňa fakt nad zlato. Logo.a psychol.nam pomohli vo veľa veciach. Verím však, že nie každé dieťa ma diagnózu ale ja som cítila a videla, že nieco nie je ok. A tiež som sa napocuvala a Karolko začal v 4 rokoch rozprávať a ústa sa mu nezavru a Janka vtedy a vtedy.. Syn rozpráva, má 10 rokov a má problémy zreprodukovat správne slová, sformulovať vetu aj obsahovo aj gramatiky, má problém s diktatmi, kedy nerozumie učiteľke niektoré slová. Takže nie je to len o reči a v neposlednom rade ovplyvňuje to aj jeho správanie. A najhoršie je, že učiteľka stále nechápe čo to za diagnózu má a ako k nemu pristupovať. Takže bojujeme, učíme sa naviac, cvičíme stále, burín ho čítať ( to fakt neznáša) a snáď raz sa mi za to poďakuje aj keď teraz sa väčšinou hnevá a má záchvaty zúrivosti. Ale je šikovný na kreslenie, matematiku, futbal, meteorologiu 🙂