ahojte mamičky.už naozaj neviem na koho sa obrátiť.moj 8-ročný syn asi prechádza dajakou vývojovou etapou...ale my to nezvládame.strašne sa zmenil.stále pre všetko plače,oduva pusu alebo povie vy ma nenávydíte.nič mu nie je dosť dobré.čo bolo biele je čierne....nedá sa s ním bavyť ani po dobrom ani po zlom .nechcem mu nejako ublížiť aby zostal dajaký utiahnutý,ale už akosi strácam silu...kto mi portadí kočky??
😀 😀 naša má 8 a začíname predpubertálne obdobie - v dnešnej dobe to ide akosi rýchlejšie...Presne tak, nič nie je dosť dobré, ak niečo poviem, tak určite to nie je pravda a bude sa hádať do odpadnutia. Ak poviem, ideme na prechádzku - neexistuje a ide "odutá" až po pol hodine von. Potom je hrozne smutná - tak potom ja aj manžel doslova "doliezame" a pýtame sa, čo jej je, čo ju trápi 🙂 😉 Ale to je normálne v tomto veku, bohužiaľ deti sú malé, ale ten vývoj, okolie,kamaráti všetko je už iné ako za našich čias a tak sa tá ich hlavička snaží to všetko spracovávať, prispôsobovať sa, pripravuje sa na pubertu a nám sa to zdá byť veľmi zvláštne a nezvládnuteľné. 😅 😅 😅 Treba ich len usmerniť, ak majú zlú náladu vymyslieť program a doslova dotiahnuť ich do toho, ak ich niečo trápi - rozprávať,rozprávať, rozprávať o tom.. 😵 😵 😵 Jednoducho pomôcť im, zvládnuť to - a bude to ešte horšie - v takých 13-17 , neboj sa 😀 😀 😀 😎
@maria112 poznám také niečo 🙂 no hlavne používam to, že ho neprehováram už takým spôsobom, že to nie je pravda, veď ho máme radi a pod. poviem mu- keď to povieš ty a myslíš si, že máš vo všetkom pravdu... ja si myslím niečo iné. a hlavne sa mu nesnažím vyhovieť, ak sa mu niečo nepáči, tak iné nedostane. aj keď v minulosti som sa mu snažila vyhovieť. teraz už nie. a snažím sa poukazovať na následky jeho postoja.