Nesmelé dieťa
Ahojte, naše dieťa bude mať čochvíľa 2 roky. Motoricky je menej zdatný (diastáza - riešime u fyzio). Nikdy nebol z tých detí, čo by všade behali, skákali. Doma sa odviaže, vonku mu trvalo dlhšie kým sa rozchodil, rozbehal. Stále je veľmi opatrný, lozí, pobehuje, vyjde na ihrisku po sieti, ale je pomalší a opatrnejší. Je pod dozorom fyzio, tá v tom nevidí problém. Manžel však začal porovnávať syna s inými deťmi na ihrisku, že mladšie sú zručnejšie. A kameňom úrazu je, že syn sa bojí druhých detí. Akonáhle na ihrisko pribehnú iné deti, syn plače, kričí, a chce ísť dole z preliezky. Deti potom pozoruje. Preč nechce ísť. Na ihrisku je spokojný, ale len stojí a pozerá. Keď deti odídu, tak uteká k preliezkam. Inak povie, že sa mu na ihrisku páčilo. Keď mu chlapček podal kameň, tak si ho vzal a potom o tom dokola hovoril. Má jednu kamošku, s tou sa rád hrá a veľa sa na ňu pýta. Inak sa detí bojí, keď sa priblížia, aj keď sú mladšie. Keď som sa ho pýtala, kam dnes pôjdeme. Tak mi povedal, že na druhé ihrisko, nie sú tam detičky. No a manžel mi potom vyčítal, že sme niekde urobili chybu, lebo sa syn bojí a nie je na ihrisku šťastný ako iné deti. A či sa niekedy zmení. Tak ja neviem, máte niekto podobné dieťa? Ja v tomto absolútne nevidím problém, ale manžel je uplne mimo.
Moj syn je introvert, nevyhladaval ine deti na ihrisku ani dospelych. ked prisiel niekto k nam tak sa s detmi pohrá ale proste nie je taky ze ahoj ako sa mas absolutne. aj pohybovo je opatrnejsi. nelieta na odrazadle ako ine deti, bal sa dlho aj smyknut sam na smyklavke… je to normalne
Síce to normálne byt môže, ale spomenula by som to doktorke a nech sa aj ona vyjadri, či netreba navštíviť špecialistu. Osobne si myslim že by ste sa tomu nevyhli tak ako tak pri škole/škôlke ak si to budú všímať a riešiť učiteľky.
Môj syn bol presne v tomto veku taký istý, keď sme prišli medzi skupinu deti rev, nástup do škôlky rev, stále pri mne, ustrachany a teraz? Teraz je najsmelejsie dieťa možno v triede, zdraví sa s kamošmi cez pol mesta, komunikuje s cudzimi ľuďmi bez problémov. Dajte mu ešte čas, možno potrebuje len dozrieť, v tomto veku deti ešte veľmi kontaktne s inými nie sú
@kati301 v čom vidíš, že má problém?
Autorka moja dcéra bola taká istá najradšej svoj kľud, svoje hračky na šmykľavku snáď do 5 r za ruku som ju musela držať.Ine deti lietali hlava nehlava moja si 3x rozmyslela kam pôjde.Nech muž neporovnava máte rozvážne dieťa...moja pokým si nebola istá, že niečo zvládne nešla tam.To je aj temperament.moji synovci zase nemali pud sebazáchovy a boli ako urvani z reťaze.
Veď ma len 2r otuka sa postupne
Ako keby si písala o mojej dcére 🙂 V pondelok bude mať 3 roky a stále je to cca rovnaké... Zmenilo sa len to, že iné deti už jej tak "nevadia", už sa dokáže hrať v ich blízkosti a nebeží mi preč z ihriska. Tiež je motoricky (hrubá motorika) menej "šikovná". Snažím sa ju posmeľovať, no nenútiť. Hlavná zmena je to, že som ju ja prijala (teda snažím sa) takú aká je. Veľmi ma to trápilo, hľadala som diagnózy a bla bla bla ale realne je len veľký introvert a pusti k sebe málokoho. Ale inak je to jedno úžasné, šikovné a veľmi empatické dievčatko. Muža pekne ukludni, nie sme všetci ako cez kopirak.
To, ze je dieta introvert, treba proste len prijat ako fakt a respektovat. Nie je dovod povazovat to za nieco zle a snazit sa to zmenit.
@luccija nehovorím, že problém má 🙂 ale mohol by mat a bez vyšetrenia sa to ťažko dá zistiť. Radšej to podchytiť skôr a riešiť ako sa nato vykašľať a povedať si že je taký a iný nebude. To by som teda robila ja. Ja viem že je ťažké si priznat žeby moje dieťa mohlo byt choré/iné, ale sú aj tak deti, bohužiaľ.
ďakujem baby. Ja viem, že to je ok. Ešte aj vo vývinovej psychológii som čítala ako si postupne deti rozširujú okruh ľudí okolo seba. A cudzie deti sú pre deti až medzi poslednými. Babky a dedkov začal vnímať niekedy pred pol rokom, zo dňa na deň a teší sa im, hrá sa s nimi, môžu mu umyť ruky...čo predtým ani na ruky k nim nechcel. Mne to absolútne neprekáža, len manžel sa obáva, že takto nebude šťastný. Pričom on je spokojný, vysmiaty a teší sa aj na to ihrisko.
@luccija áno, je veľmi rozvážny. Na všetko, v čom si nie je istý sa opýta, či môže. Hoci my mu naozaj zakazujeme máločo. Dovolím mu skúsiť kadečo. Aj tak sa pýta. Komunikuje už v celkom zložitých vetách, časuje, skloňuje. Jemná motorika vycibrená celkom dosť.
@kati301 nevidím dôvod na špecialistu. Rozumný je až až. Ak narážaš na autizmus, tak to nebude. Možno tak asperger - uvidíme, ale skôr nie. Ale viem ako s ním pracovať, napreduje veľmi pekne, aj ho rešpektujem, nepotrebujem diagnózu na papieri.
@amelia89 nie som odborník ani lekár, mne osobne by ale prišlo taketo spravanie môjho dietata zvláštne, deti sa prirodzene správajú úplne inak - sú zvedavé, nezastaviteľné, nedávajú si servítky pred ústa, vyhľadávajú rovesníkov. Chápem deti, ktorých rodičia prirodzene separujú a chodia trebars do lesa len oni dvaja namiesto do klubov či na ihriska. Ale táto mamina s ním chodi do spoločnosti. Len si proste myslim že je zvláštne že sa tak vymyká iným deťom a už len pre svoj (manželov) klud na duši by som išla napríklad k tomu psychologovi áno. Chodia dospeli, docela bežne, čo sa mám hanbiť ak by mi tam išlo dieťa? Vôbec..
Autorka - Tak jasne, vy ste s ním denne a preto mu najlepšie rozumiete, ale časom bude či chce či nechce včlenený do spoločnosti a ta spoločnosť sa bude musieť naučiť pracovať s ním tiež.. len aby to nebolo potom pre neho ešte ťažšie ako teraz 🤷🏼♀️
@kati301 ok dakujem za tvoj pohlad ale podla mna je to z tvojho pohladu trochu skreslene - pozri len kolko zien tu samo napisalo ze maju podobne dieta doma. Osobne poznam naozaj viacero deti ktore nie su nebojacne ani nevyhladavaju rovensikov,naozaj. Toto sa casom meni. Samozrejme ze ked by sa mi nezdali aj ine oblasti vzdy je lepsie navstivit odbornika - ja s tymto suhlasim. Len jednoducho nie kazde dieta je take ze pride na ihrisko a caute som tu.
Este je maly. Deti do troch rokiv sa nemusia hrat s detmi. Staci ak sa hraju medzi detmi. A ak nema surodenca, je kludnej povahy, introvert tak deti utrhnute z retaze, co vrieskaju, vsade lozia, a su pojasene mozu nanho posobit desivo, chaoticky. Rozpravaj sa s nim, co ine deti robia, ze je to ok ked behaju po ihrisku, viskaju od radosti.... opytaj sa ho ci to nechce skusit, ak odmietne nenut ho. Ale posmel, ze mozno nabuduce ak bude chciet. Manzel nech neporovnava. Ani jemu by sa nepacilo, keby ho zacnes porovnavat s uspesnymi sportovcami, hercami, manazermi...( tym nechcem naznacit, ze tvoj manzel je neuspesny). Chcem povedat, ze kazdy mame svoju cestu a nasim cielom by mal byt stastne prezity NAS zivot, nie zivot niekoho ineho.
Najlepsie je prijat, taky aky je, ze je taky bojazlivejsi. Mam takych 2 z 3. Vekom sa to lepsi, viac sa socializuje. Dajte mu oporu a bezpecie aku jeho povaha potrebuje, on vam da vediet co potrebuje. Tlacit ho do niecoho co nechce nema zmysel, zistite to aj sami. A porovnavat ho tiez nema zmysel...hlavne nech mu manzel nehovori veci typu ten a ten dokaze toto a toto...lebo to je cesta k menejcennosti. Lubte ho takeho, aky je, to je to najviac co mozte urobit pre jeho posun vpred.
To isté u nás...teraz má dcéra 4 roky a sama ide k deťom na ihrisku, zdraví sa každému (len je smutné, že deti sa jej nevedia odzdraviť a ona len opakuje ahoj, ahoj, ahoj...až keď sa ozvem, či sa nevedia pozdraviť, tak odzdravia...niektorí áno, niektorí odvrknú, že NIE! a to píšem o 4-5 ročných deťoch, smutná doba), chodíme do detských kútikov, knižnice, na ihriská, na akcie atď. predtým sme ani na ihrisko nemohli, lebo sa bála detí...jedine, čoho sa stále bojí je, napr. ak ide na šmýkalku a za ňu sa postaví nejaké dieťa...vtedy sa zasekne a už chce ísť preč...ale ona za deťmi ide...len za ňou nik nemôže stáť...a tiež si nemyslím, že to je na diagnózu, proste bolo to obdobie, ktorým sme si prešli, bolo to náročné, veľmi náročné obdobie...ale teraz mám úplne iné dieťa...😊 tým ťa chcem povzbudiť, a hlavne buďte dieťaťu oporou vy rodičia...a nech manžel neporovnáva, nie je nič horšie ako porovnávanie...
Neviem prečo, ale mám pocit, že dnešný svet je viac naklonený extrovertom..smutné..
Podľa mňa máš úplne zdravé dieťatko, len má povahu introverta🙂tiež mám doma dve deti a sú ako slnko a mesiac, veľmi rozdielne.. starší je introvert a mladšia je taká extrovertka, že dovi😅🙈 dá do pozoru celú rodinu a ťahá aj staršieho.🙂je to taká pekná rovnováha doma..syn ju brzdí a ona ho ťahá vpred..netreba porovnávať, každé dieťa má inú povahu a pritom môžu mať úplne rovnakú výchovu..
@kati301 nie vserky deti vyhladavaju v tak rannom veku rovesnikov, prave naopak, to zvacsa pride az trochu neskor.
Autorka, moj syn je extrovert, co sa tyka dospelakov, chodi a vsetkych zdravi, rozprava sa s cudzimi bezne, ale male deti v jeho osobnej zone tiez neznesie. Nenutim ho, neriesim vobec, vyrastie z toho. Rovnako je pohybovo slabsi oproti niektorym detom v rovnakom veku. Aj to si myslim, ze dobehne
@kati301 nas je tiez zvedavy, obcas nezastavitelny. Len tych deti sa boji, s dospelakmi komunikuje, akurat sa nesmu priblizit velmi blizko. Do cca 3 rokov je uplne bezne, ked sa deti nehraju s inymi detmi. Len na ihrisku sme take dalsie dieta nevideli a odborne argumenty teda mojmu muzovi nestacia. Existencia podobnych deti z tejto diskusie ho snad upokoji 🙂. Ak bude treba odbornika, budem ho riesit. Viem, ze teraz netreba.
@zuzinka888 dakujem. Ano, aj jeho bratranec je taky pojaseny a bal sa ho, ked bol maly. Kludna kamoska je pre neho ok.
@euka210 manzel pred nim nepovie nic, len ho to dnes potrapilo.
@majlo1234 nas tiez je s dospelakmi ok. Zdravi sa vsetkym naokolo sam od seba a nahlas. V obchode zmurka na predavacky a ludi stojacich za nami. Len sa nesmu priblizit do jeho osobnej zony. Co zase ja viem pochpit, tiez to nenam rada.
Spytajte sa rodicov, ze ako ste ty alebo manzel spravali ako deti. Mozno manzel pochopi, ak bude pocut, ze to bolo u niektoreho z vas rovnako a teraz v dospelosti ste schopni mat vztahy, pracovat …. Nastastie nie vsetci na svete su extroverti. Nas svet je rozmanity a potrebuje aj introvertov a aj extrovertov.
Moja dcera asi skoro do 4 rokov uplne to iste. Priblizili sa na ihrisku k nej nejake dieta ona krik a plac. Navstevovali sme sa kamosky a s ich detmi. Decka boli rovesnici vsetci sa vedeli spolu zahrat len ona sa s nimi nechcela. Nie je introvert, len sa boji. Teraz ma dcera skoro 7 rokov. V pohode ma kopec kamaratov, na ihrysku sa zahra s kadekym. Proste z toho vyrastla. A tiez si pamatam ako mi bolo luto ze vsetky deti sa pekne vedia hrat spolu a ona len pri mne sedi.
Veď je to malinké dieťa, v tom veku ešte ani nezvyknú deti vyhľadávať kolektív.
Keby vyrastal medzi súrodencami, bol by asi viac ostrieľaný, zvyknutý, že ho môžu napr. deti aj zhodiť a prežije to atd..
Tempo dieťaťa treba rešpektovať, pri deťoch sa navyše veci rýchlo menia.
Ktovie, či manžel aj nedostáva nejaké "dobré rady", čo by ako malo byť, a potom chce podľa nich hodnotiť vlastné dieťa.
Veď je ešte maličký, čo od neho akože očakáva?
...ma estelen 2r. Casom to bude ine. Deti sa socializuju od 3r.. on sa osmely,aspon zcasti. ;) Ked je introvert,zas tie deti nebude tolko vyhladavat. 3r stalr hlada starsie deti,4r sa hra radsej sam a len obcas ho zaujme ine dieta a hraju sa spolu.
Mám 2 deti, syn je od malička extrovert, showman, dcéra úplný introvert a samotár. Vychovávali sme ich rovnako. Jedného teraz brzdime, že nemusí byt vždy všade, druhu povzbudzujeme k odvahe.
To, čo popisuješ, je úplne normálne. A manželovi povedz, nech neporovnáva. Nie je to fér voči vášmu synovi.