Nervózne a uplakané 2-ročné dieťa
Ahojte maminy.
Môj 2 ročný syn.
Nervózny ( hádže všetko na zem), uplakaný ( za všetko len plače) večne nespokojný s niečím. Bije kope ....štípe
Nervy mam niekde v Amerike už....
Snažím sa byť kľudná ale od rána počúvať náreky dieťaťa a nevedieť co mu je ako mu pomôcť.
Povedzte maminy ako riešite alebo ako to zvládate ?
Každý deň sme na čerstvom vzduchu, mame dennú rutinu stále.
Snažím sa ako viem .
Ale príde mi proste strašne nervózny.
A ja si už neviem rady ako ďalej. Nechcem kričať ale niekedy už to nedávam.
Druha vec je ze kamarátky majú aj synov aj dcéry a keď mám ísť niekam s nim dopredu sa strachujem všade len neplechu robí.... blaboce gagoce ale aj na to som bola upozornena Že juuuj ešte ti nerozpráva? Druhé deti v jeho veku co mam známe riadne slova už pekne vydávajú zo seba môj nič.
Doteraz som nič neriešila.
Ale prišla som sa postačovať popripade nejaké dobré rady ak mi viete dat .......
Je to môj anjelik ľúbim ho nado.nado všetko ale niekedy mám sama na nervy na neho alebo možno.na seba že ho neviem skludnit aby ubral a tempa .
Je mi jasne ze nevie ešte svoje emócie ovládať
Ale aj muž vravi že proste ma príliš veľa energie možno alebo ja neviem ....
Príliš energeticke dieťa.... :/ 🤔
@bebememe akurat sa snazim ukludnit po dnesku. Mam 2 rocneho a toto bolo peklo dnes. Normalne mi vlastne dieta prislo uz odporne. Aj manzel vecer usudil, ze to je horor. Uz dve hodiny som na profesii a vravim si, ze toto nedam, ze pojde do jasli, lebo mam take nervy. od rana revy a nareky. Cumel nema, zuby vsetky von, povie nejake slova takze to nemozem zas opomenut. Ale tak nepocuvne, neposedne a priecne dieta ako mam ja nepoznam v okoli. Castokrat ma ani nevnima, dohovorit mu sa preto neda, ide si svoje. Preto uvazujem zeby nam mozno obom bolo lepsie ja v robote on v jasliach.
Nám veľmi pomohla škôlka, malý bol nervózny aj preto lebo nemal dosť nových podnetov (dvakrát do dňa sme chodili von na ihriská a celé víkendy sme boli na výletoch a pomáhali aj starkí čiže mal zmeny nemal stereotyp), v dvoch rokoch sme ho dali do škôlky a veľmi to pomohlo, kolektív deti učiteľky ako cudzie autority.... Čo sa týka rozprávania má spomalený vývoj reči začal rozprávať až keď mal 3 roky čiže tá nervozita s tým až taký súvis nemala 😊 v škôlke ho pritom chválili vôbec sa nesťažovali na jeho správanie a doma sme s ním koľkokrát mali kríž 🙈 v škôlke úplne iné dieťa
@kris_tin257 2 ročné do škôlky??
Lenže mne malý ešte cika do plienok....túto možnosť by som možno zvážila
@bebememe náš bol tiež ešte plienkač, od novembra chodil do škôlky a až v júni sa nám ho podarilo odplienkovat, u nás je to škôlka od 2 rokoch, je aj v sieti materských škôlok pod ministerstvom
Ignorovať, ignorovať, ignorovať .... ak to robí doma...neupierať pozornosť na jeho rev a výkriky. Ak niečo hádže, chytiť za ruku a jasne povedať, že sa to nesmie a nech sa aj hodí o zem, ignorovať to. Dieťa, keď vidí, že to s tebou nič nerobí, tak prestane...ak vidí, že si vystresovaná, že to s tebou niečo robí, bude pokračovať...ak to robí na verejnosti, jasne zakročiť, upozorniť nech sa ukľudní alebo sa ide domov...Ja som moju dcéru takto pod pazuchou veľakrát niesla domov z ihriska, z obchodu atď. Nevie sa správať, nebude von...ak nezačneš v tomto veku, neskôr to nezvládneš a nech si tvrdí kto chce, čo chce, že je to malé dieťa a nerozumie ešte...ver mi, že to dieťa veľmi dobre vie, čo robí a skúša tvoje hranice...ja som mojej veľakrát povedala, že keď sa ukľudní a vyreve nech za mnou príde a môžme sa hrať...ak bola v obývačke, odišla som do spálne a tam som čakala...ak bola v detskej, odišla som do obývačky a čakala...vždy po istom časte prišla akokeby nič a začali sme sa hrať...samozrejme popri hraní som sa jej snažila vysvetliť, že takéto správanie nie je OK...von som ju vzala, akonáhle začala vystrájať, vzala pod pazuchu, na ruky a domov..a takto ak 3 krát denne..pokiaľ sa nenaučila, že von sa takto správať nemá...ak hodila nejakú hračku, keď zaspala, skryla som ju...keď ju hľadala, povedala som, že ju hádzala po celom byte, je poškodená, vyhodila som do koša, ale ak bude k hračkám dobrá, kúpim jej takú istú...po istom čase som jej tú hračku vrátila...von mi už nevystrája...doma tiež veľmi nie...a ak to na ňu príde...poviem jej opäť nech sa vyreve a nech za mnou potom príde...jediný raz ma kusla do ruky a viac si nedovolí..chytila som ju za ruky, rázne povedala, že sa to nerobí lebo to bolí, 3 dní som jej ukazovala kusance na ruke a že ma to bolí, že nemôžem ju preto vziať na ruky, alebo ísť na ihrisko...proste nech si to dieťa uvedomí, čo robí zle...
@bebememe krasna fotka🙂
Je mozne ze nervoznejsi, alebo vzrusivejsi ako ine deti a tak ho uz najmensi podnet vyvedie z miery. Ak ma cumel ako formu ukludnenia (co vela deti ma), tak by som mu ho nechala, ale len vtedy ked nim lomcuju emocie (alebo na spanok) Pocas dna ked je OK by som cumel urcite brala. Podla mna to brzdi rozvoj reci. Normalne vysvetli ze cumel je len na spanok a smutok (hnev).
Skus opisat konkretne situacie ked place a krici. Je to vtedy ked nieco zakazes?
Ked place alebo zuri, urcite neignoruj. Tak male dieta nechape co sa s nim deje ked ma amoh hnevu a tie emocie su pre neho tak silne ze ho prevalcuju a vylakaju. Treba mu naopak pomoct a naucit ho tie emocie spracovat. Vola sa to autoregulacia. DIeta sa nauci regulovat svoje emocie a to ako na ne reaguje.
Plac a hnev su emocie, ktore moze prejavovat bez obmedzenia. Nikdy emocie nezakazuj, neodputavaj pozornost, netrestaj ho za emocie, nekric na neho ze place, nenalepkuj emocie (ty si ale skaredy chlapcek ked sa takto hnevas).
Vysvetli a popis mu emocie. Napriklad po tom ako sa ukludni po amoku hnevu, mu vysvetli: Toto co si citil bol hnev. Hnev je OK, ale nie je OK ak v hneve hadzes hracky, kopes ma, hryzies... Kludne mozes vytlacit tvare ludi v roznych emociach a vysvetlovat co ktora znamena. Vysvetli ze emocie ma kazdy a ze oni vzdy pridu a odidu. Treba len pockat. Netreba sa ich bat.
Ukaz mu ako spravne reagovat na hnev. Napriklad to dat zo seba von tym ze zaboxuje do vankusa, zakrici, zadupe nohami, pokrci papier. Mozes to normalne robit formou divadielka. Jedna postavicka sa hneva a druha jej radi co robit.
Ked uz ma amok hnevu, nesnaz sa to zastavit. On si to musi precitit aby na vlastnej kozi zazit a vidiet ako mu ten hnev odchadza. Len tam pri nom sed. Ponukni naruc ak chce ale nesil objatie. Syn potrebuje vidiet tvoj klud a vyrovanost v tej tazkej chvili. Ked prejde najvacsi hnev, mozes zacat s vysvetlovanim co je to hnev a ako na neho reagovat alebo sa mozes vratit k problemu ktory sposobil hnev a vysvetlit co sa stalo.
Nezmeni sa to hned, ale postupne sa dieta nauci regulovat svoje emocie.
Zle pravanie ako kopance a stipance zastav tym ze mu urcit pricinu a nasledok. Ak ma budes stipat, budem musiet odist lebo ma to boli a nepaci sa mi to a budes sa musiet hrat sam.
@andreatytler 😘😘😘😘
Ja poradim,nepozerat rozpravky..ak nejake pozera. Rutina ano. Ale aj hranice a nepopustit. ;)
Vitaj v obdobi vzdoru. Dieta nerozumue svojim emociam a navyse ty tiez, tak je nervozne 🙃. Chce to zmenit pohlad - skus rozmyslat jeho hlavou - preco v niektorych situaciach takto reaguje, preco robi to a hento?
Nie je to lahke obdibue, chce to veeeela trpezlivosti. Drzim palce
@bebememe dobry večer , prave čitam vaš pribeh ma rovnako stareho syna, a mame ten isti problem zmenilo sa niečo uvas ? Lebo ja už pomaličky stracam nervy kde robim chybu🫥🫥
@tinkakasubova zatiaľ nič , snažím sa telku a cukor obmedziť nekričat ale mám pocit že toto obdobie vzdoru bude fakt dlho trvať 👽😏 dakedy si poplacem večer lebo niektoré dni je to ozaj hrôza večne nespokojny atď no už neviem kde chybu robím
@bebememe Ak chces aby rozpraval, tak zrus cumlik. A to hned. Deti su casto nervozne nie len kvoli emociam, ale aj kvoli tomu, ze nevedia rozpravat. Jednoducho nevedia povedat co chcu/nechcu.