Ahojte žienky. Chcela by som sa opýtať, či doma nemáte niečo podobné. Synček má 8 mesiacov a je veľmi nepritulny. Nikdy nepotreboval ísť ku mne na ruky, stále bol samostatná jednotka, na ruky sa pýtal len keď potreboval na niečo lepšie vidieť. Inak je to dobré dieťa, stále aktivne, stále usmievavé a veľmi spoločenské - od malička nemá problém byt s cudzími ľuďmi a je mu viac - menej jedno či je somnou, alebo s hocikým cudzím.
Myslíte že je to normálne? Že je možnosť že si ku mne vôbec nevybudoval žiadnu väzbu? Je mi veľmi smutno keď vidím ako sú ostatne detičky naviazané na svoje mamky a môj malý nič 😏
@tralala23 podľa mňa to ešte len príde.
Pokojne bábätká vedia byť kľudne aj u iných a 8 mesiac je taký zlomový. Uvidíš, že skoro bude ináč, najneskôr do 10 mesiaca. Moja dcéra druhá, mohla byť tiež u iných a zrazu nie. Ale zas je pravda, že nechcela byť úplne u iných. Prvá bola absolútne môj maznak
@tralala23 moja bola taká... asi až do 2,5 roka. driapala sa po mne, ale nie preto, že ma potrebuje túliť, ale preto, že potrebuje všetko sledovať, všade byť. dodnes je taká 🙄 len keď jej to vyhovuje. som názoru, že ide o povahu. tiež mi to bolo ľúto, prešli roky, už to neriešim. to neznamená, že ma nemiluje ako matku, jednoducho sa pritúli vtedy, keď má ona záujem.
Moj ma 10 mesiacov a je presne ako pises. Spolocensky, stale sme niekde alebo niekto u nas, lebo doma sa sam nudi. Ale zeby sa pytal na ruky alebo bol na mne zaveseny stale tak to vobec. Ale ja som rada, lebo neznasam ked vidim, jak sa decka drapu po matkach 😁 resp si neviek predstavit, ze by som to mala doma.
Podla mna je to o tom, kto ma aku povahu....su aj vyslovene nekontaktne typy deti/ludi v dospelosti....moje obidve deti su strasni mojkaci a tulkaci aj teraz v 12-tich, a poviem Ti, niekedy by som si aj rada vydychla 😅 Ale hovorim si, ze este mi za tymto obdobim bude luto...
@tralala23 ahoj, môj dvojročný je taký istý. a potom mám dcérku 8mesačnú a tá je jeho pravý opak. malý extrovert, výmyselník, za hocikým cudzím ide a maličká sa rada mojká a nosí. 🙂 neboj, zmení sa to, náš malý sa už teraz pritúli, najmä, keď na neho zvýšim hlas :D myslím, že to je v pohode, je to proste povaha dieťaťa
Pravdepodobne to ešte iba príde. Môjmu bolo vždy úplne fuk, či je so mnou alebo s niekym iným. Aj keby si ho desať ľudí podávalo, tak by mu to bolo šuma-fuk :D A potom zrazu niečo pred rokom začala separačná úzkosť a to už som nemohla zrazu ani na záchod odbehnúť ako plakal. Teraz má 21 mesiacov. Stále je dosť spoločenský a hanblivosť okolo neho ani nešla. Nemusí hladkanie, mojkanie ani objímaie (ak nie je chorý alebo moc unavený) ale ak sme niekde v cudzom prostredí a on začne byť neistý alebo niečo podobné, tak už naťahuje ruky a hľadá ma 🙂 Každým dňom má väčšiu osobnosť a je úplne iný ako pred pol rokom 🙂 Nič sa neboj, to príde
Aj dcérka bola taka.. Dokonca to u nás bolo tak, že keď náhodou niekoho chcela, tak len muža. Vlani, keď mala 2 roky, boli sme na dovolenke, tak nechcela vôbec ku mne ísť. Muž bol s nou v bazéne, držal ju, chcel ísť na wc, tak mi ju podal.. Urobila taky cirkus, že všetci na nás pozerali.. Na večeri to isté.. Tato si išiel naložiť jest, rev a len s nim.. Mňa úplne odmietala. Aj som si poplakala. Co chcem ale povedat, že cca v 2 a pol roku sa to zmenilo a teraz všetko len maminka. Tak, ako bola samostatná, keď bola bábätko, potom chcela len tatinka, tak teraz chce maminku a ja si to nesmierne užívam 😊 Chce to len čas a ono to príde 🙂
Na vytvorenie vazby radia adoptivnym rodicom aby dieta ukludnovali ked place. Napriklad ked spadne a place, treba ho zobrat na ruky a mojkat. Treba robit velku vedu z kazdej bolacky aj tej najmensej. Ale toto je pri adopcii... neviem ci ty by si chcela skusit nieco podobne. Mozno by si ho tym naopak naucila plakat za kazdu malickost. My sme maleho brali na ruky a mojkali hned od zaciatku. On sa teraz velmi rad prituli ale reve silene za hocico aj niekolko minut.... Myslim ze ako radia ine baby, bude to povahou.
Aj skoro 2,5 rocna dcéra je taká, nechce byt moc na rukach, nechat sa bozkávať, keď padne, nechce nechat pofúkať bolacku. Príde len vtedy, keď ona chce a keď má naladu. Je to povahou, moja sestra bola taká a aj je.
@andreatytler práve že my sme nikdy neboli ten typ rodičov čo by ho nechal len tak samého plakať 😏 aj ja aj manžel sme veľmi kontaktné typy a možno práve preto nevieme pochopiť že malý je takýto...
@limetka55 musel to byť strašný pocit... Ďakujem ti za tvoju skúsenosť a silno verím že sa to u nás tiež zlepší 😊
@tralala23 Vidis, a to my maleho nechame niekedy poplakat... nie naschvala ale ked potrebujem na zachod alebo urobit pre neho prikrm. My sme planovali adopciu a tam su velmi cast problemy s vazbou... az chorobne stavy... a velmi som sa toho bala lebo aj ked je to nepravdepodobne, stat sa to moze aj biorodicom. Preto som od zaciatku robila velke (az prehnane) mojkanie kedykolvek spadol alebo sa udrel alebo nalakal a nakazala som aj muzovi, lebo ten ho chcel vychovat natvrdo.
Este ma napadlo, ze mozno je este stale prilis maly... 8 mesiacov... nas bol spokojny s kymkolvek az do svojich 7 mesiacov. Tusim to je ked sa vytvori detom separacna uzkost a niektore deticky to mozu mat neskorsie. Nas aj teraz za mnou place len ked je unaveny a hladny. Ak je napapany a sviezi a cudzi clovek by sa s nim zacal hrat, kludne by s nim siel. Dufam ze sa mu to zmeni a objavy krasu mojkania.
@tralala23 Este ma napadlo ze co podla teba je pritulny. Ja som sa vzdy tesila ako si budem lezat v posteli a objmat a hladkat sa navzajom a on nikdy take nechcel.
Nas je pritulny ale len na kratko. Vasinu casu stravi stvornozkovanim po byte a skumanim veci okolo. Ja som stale za nim, kedze mame drevenu dlazku a bojim sa ze spadne dozadu zo sedu alebo ked sa vytahuje na nabytok a on si ma po vacsinu casu nevsima... len kazdych 15 minut sa otoci a zacne sa vytahovat po mojich nohach. Vtedy ho objimem alebo dam pusu a on uz sa odtahuje a uteka dalej.
Tiez ma velmi rad jasenie sa na posteli, vtedy na mna skace a objima. Je to skor zapasenie ako maznanie ale je tam kopec fyzickeho kontaktu a smiechu.
A este ma rad ked ho steklime... najlepsie nosom na bruchu alebo po stranach brucha a na krku a nozickach.
A najoblubenejsie je take doslova hrube zaobchadzanie. Natriasanie dole hlavou, alebo ked ho drzim na rukach tak sa otacam s celou silou a velkou rychlostou zo strany na stranu a on lieta vzduchom ako v centrifuge a tiez lietadlo nad hlavou a najlepsie ked je on trochu dole hlavou a akoze pada raz na jednu a raz na druhu stranu.
@tralala23 je možno trosku introvert. Ja mám 2 deti, jedno sa netulilo vôbec, druhé stále. A doteraz je to tak, že dcéra je introvert, má len obmedzený okruh kamarátov, nerada je vo veľkej spoločnosti. Syn opak, rad sa zoznamuje, má veľa kamarátov, je kontaktný typ.