Neovládateľné dvojročné dieťa v nákupnom centre

Este ma napadlo napr v obi alebo ikei bola rada v nakupnom kosiku ale v nutri nie v tej casti na sedenie, alebo sa nasackovala do tych vacsich za sebou tahajucich sa kosikov😂
Alebo dostala detsky nakupny kosik…😊

ano takto sa spraval aj moj ked mal 2 roky, nechodili sme preto s nim po nakupoch....teraz ma 4 a toto obdobie je za nami nastastie 🙂

@hennyinnsbruck No beha, hadze sa na zem, plazi sa po zemi, schovava sa medzi vesiaky, naraza do ludi. Vsetko to robi tak nejak akoby ani nebol pri zmysloch. Ze ho ani nezaujima co je naokolo, ze by si tie nove veci alebo prostredie chcel popozerat, ale rovno sa zacne bezducho saliet. V anglictine je na to vyraz "sensory overload". Nieco ako zmyslove pretazenie. Ze na dieta dolahne prilis vela vnemov a nedokaze ich spracovat a adekvatne reagovat. Neviem ci je lepsie sa tomu radsej vyhnut, alebo dieta naopak pomaly trenovat
Ano sediet v nakupnom voziku sa mu velmi paci, ale tie nie su vo vsetkych obchodoch.

@andreatytler mne sa mala raz v new yorkeri schovala medzi vesiaky som mala infarkt stavy.🤦🏼‍♀️V ikei do skrin…
Na chodbe v nakupnom lietala jak salena ,ona nemohla normalne chodit ,ona furt behala. Ako som pisala pred 3rokom akoby uttalo…. Ja by som sa obrnila trpezlivostou a chodila nadalej😊

Ja neviem ako to tie deti beru ci jak nejake ihrisko😂🤷🏼‍♀️ Ale je to normalne

@andreatytler Moze byt, ja sama cirim vo velkom obchode alebo nakupnom centre zmyslove pretazenie. Ja to riesim co najkratsim pobytom, no su aj ludia, ktori si tam zakladaju slnecne okuliare a sluchatka (bez hudby, na stlmenie okolitych zvukov). No neviem, ci by to taky 2 rocny na sebe udrzal. Ja mojho zatial beriem len do malych obchodov.

@andreatytler ak je to čo i len trochu možné, keď začne šalieť, tak ho upozorni, že keď neprestane, odchádzate. Ak pokračuje, skutočne bez nákupu odíď. Musí si spojiť, že keď bude vyvádzať, idete hneď domov a nič nekúpite a doma nebudú banány, jogurt, ale bude maslový chlieb. Keď to zopakuješ viac krát, pochopí, dvojročný už chápe veľmi dobre. Len neviem, či je pre teba možné toto urobiť viac krát za sebou a ísť nakúpiť sama, alebo len potraviny do najbližšieho obchodu. Prípadne mu dať vybrať, alebo prestane, alebo sedí v kočíku. Inak vláčiť dieťa po obchodných centrách je pre nich rozrušujúce, je tam príliš veľa vnemov, ale predpokladám, že si myslela nákup napr. v Tescu, nie poldňový výlet do obchodného centra. Čo sa týka správania sa na návšteve, to isté. Upozorním, že sa mi nepáči, čo robí, keď pokračuje, upozorním ešte raz s tým, že keď neprestane, odchádzame, tretí krát už neupozorňujem, zbalím dieťa, ideme domov. Aj keď návšteva trvala 15 minút. Naučí sa, že platia určité pravidlá, Na druhej starne mu treba nechať dostatok voľnosti vonku, možnosti sa vybehať, vyskákať, vyliezať.

2 rocny? ano, je toho nanho vela. ja sa velkym obchodom vyhybam aj sama, s detmi este viac.ved je to maximalne neprirodzene prostredie + s obrovskym mnozstvom podnetov..
nie je v jeho moznostiach takto regulovat vlastne spravanie. a neskusala by som dieta privykat prave na toto ...:/ :D

@andreatytler nič si z toho nerob, naša bola taka istá iba sme vošli do obchodu a už bola všade. Plazila sa, odrazala ľudí, všetko musela chytať a skrývala sa všade. Raz pri nákupe v Tescu sedela v nákupnom vozíku a kým som sa ja nasťahovala pre maslo vo vrchnom regály ona chcela zobrať nejaké zo spodu a vypadla z toho vozíka rovno do poličky medzi masla. Hanbila som sa ako pes lebo všetci po mne pozerali co som to za matku. Keď sa jej niečo odmietlo kúpiť vrieskal ako keby bola tyrana. Raz sa mi v Tescu rozbehla a utekala, bežala som za ňou ale medzi tým má zastavila pani že malá stratila čiapku, kým mi ju podávala mala zmyzla. Hľadali sme ju asi 15 minút, ja už infarktove stavy, už sme chceli volať políciu že ju niekto uniesol a tá potvora sa skryla medzi vešiaky s oblečením. No hrôza, našťastie z toho vyrástla 🙂

@elizabet173 S nim sa da celkom dobre dohodnut vo vela pripadoch ale v tomto pripade takato taktika vobec nezabera. Jemu je uplne jedno ci ideme domov, alebo ostaneme v obchode alebo na navsteve, alebo ci ideme domov bez nakupu. Maslovy chleba je jeho oblubeny. Von chodime 2x denne na 2-3 hodiny. Tam sa skoro nikdy nesalie. Tlaci si vozik, alebo kocik, skuma veci naokolo, vela sa "debatujeme". Cez vianoce sme boli u svokrovcov na 1 hodinu a dnes v sportovom obchode vymenit bundu asi pol hodinu. Cize ziadne poldnove nakupy. To chodim sama.

Áno, mám také deti a myslím si, že je to normálne. Všeobecne, tie veľké nákupné centrá sú niečo super nenormálne z pohľadu rýchlosti evolúcie (že sa ľudský/detský mozog ešte nestihol adaptovať na ten pretlak vnemov), ja sa nečudujem, že deťom tam prepne. Samé podnety, zaujímavosti, zábava a vlastne sa majú len pozerať... :D

Nechodím s nimi, ledva do dedinskej Jednoty. :D

@michu_ Urcite ho nechcem pretazovat a nutit do niecoho co nedokaze spracovat, len mam trochu obavu, ze ak sa tomu vyhnem za kazdu cenu, tak bud mat 5-6 rokov a stale to bude rovnake.

@andreatytler skúsila si po troch minútach jeho šalenia v obchode odísť bez nákupu a to opakovane? Ak má obľúbený maslový chlieb, tak mu daj suchý, maslo sme nekúpili, dala som to predsa ako príklad.

@elizabet173 myslím, že dvojrocnemu je jedno či mama odíde s nákupom, alebo bez...

@andreatytler nemyslim že ak sa tomu budete vyhýbať tak to bude neskôr rovnaké. Detská psychika musí dozrieť. Netreba ju preťažovať.

@laila22 je mu to jedno potiaľ, kým doma nepýta banán, džús, chrumky....a dostane odpoveď nemáme, nenakúpili sme, lebo si vystrájal. Dvojročný chápe oveľa viac, ako si myslíme

No ja nepochopim takychto ludi ked vidim co tie decka stvaraju a potom sa cuduju ked na decko padnu tehli. Ako aby sa decko zatvaralo do skrine? Tam ho treba vyplieskat po riti aby sa spamatalo. Kedysi by si to ziadne nedovolili. Dnesne matky uz nie du to co byvalo. Vytrieskat decko po riti je uz tyranie a kedisi to bola ucina metoda

@elizabet173 Nie, to som neskusala ze odist po 3 minutach, lebo nakup pre neho nema ziadnu cenu. On nechce ist nakupovat. Myslim ze nechape spojitost medzi nakupom a jedlom. A ak aj chape, tak mu je jedno ze nebude jedlo. Zje hocico alebo aj nic. A tiez mu je jedno ak nie je banan. Velakrat ho pyta a ja len poviem ze nemame, lebo sme nekupili a on je spokojny s tou odpovedou a uz nepyta. Ale mozno je to preto ze nechodime s nim nakupovat pravidelne. Mozno tak 2x za mesiac. Skusim chodit pravidelnejsie aspon tie potraviny.

Neviem, ako presne myslíš, že je ako z reťaze. Keď je nervózny, plačlivý, hádže sa o zem, podľa mňa to môže byť tým preťažením. Neviem to presne popísať, ale ja aj ako dospelá sa v niektorých obchodoch cítim dosť divne, až surreálne. Príšerne mi v nich vadí napr. svetlo v kombinácii s hudbou.

Ďalšia možnosť, ktorá ma napadla je, že ak sa blázni, pobehuje, klučkuje medzi vešiakmi, schováva sa, šplhá na regály, možno má z obchodu ihrisko. Na Slovensku chodím na ihriská len v jednom meste a dúfam, že v ostatných mestách je to omnoho lepšie. V Košiciach sú detské ihriská úplná bieda - všetky dizajnovo rovnaké a všetky úplne primitívnej úrovne z pohľadu náročnosti.

V oboch prípadoch by som dieťa do obchoďákov prestala brávať. Skúsila by som o dva mesiace, či sa to nezlepšilo a ak nie, zas na mesiac-dva pauza. A pochopiteľne, ak patríš k matkám, čo v obchodných domoch žijú, vezmi dieťa radšej von na vzduch. V prírode nebude trpieť preťažením, v prírode sa prirodzene náplní jeho potreba pohybu. Ak chodíš do obchoďákov len kvôli nákupom, potom poslať na nákupy muža, alebo nakúpiť sama, kým je dieťa s niekym iným. Nemám na to žiadne podložené fakty, len nejak pocitovo mi príde, že by som radšej neskúšala adaptovať dieťa tým, že budete pravidelne chodiť do nákupných centier za účelom, aby si zvykol.

@andreatytler vyskúšaj zopár krát odísť hneď po pár minútach, minimálne si spojí - keď šaliem, odchádzame, ty určuješ pravidlá, nie si tu na to, aby si sa bezmocne prizerala na to, čo robí. Dôležité je vždy reagovať rovnako, teda vždy odísť hneď, lebo inak má dieťa v hlave zmätok. Ja by som to bola zarazila hneď v začiatkoch, či v obchode, či na návšteve, šalieš, odchádzame. Nemá zmysel ho tma nechať hodinu blbnúť, ty spotená, nervózna, dieťa rozrušené na najvyššiu mieru a dúfať, že sa to zmení.

@elizabet173 Vdaka. Moja najvacsia dilema je v tom ze neviem ci je on schopny sa ovladat. Ci nechcem od neho privela. Vidim velmi vela deti, ktore pokojne kracaju s mamou ruka v ruke v preplnenom obchodnom centre, alebo dokonca cakaju v rade (nad cim sa mi doslova rozum zastavuje). Tak neviem ci su tie deti naucene a vytrenovane, lebo tam su casto, alebo su to proste deti flegmatici a ti rodicia co maju take deti ako nas syn do toho obchodneho centra nejdu.

@hesloveslo hej, a pozri sa kolko psychicky vyrovnanych ludi teraz mame z tychto "ucinnych metod 😉 ordinacie psychologov praskaju "vo svikoch "

@andreatytler no ja asi vyzniem drsne, ale proti takemuto besneniu som bezne videla vonku "traky" a dieta je na vodzke ako psik. Alebo zapnut do kocika. To nakupne centrum totizto moze byt nebezpecne - pre dieta aj pre inych , ked je dieta "ako odtrhnute z retaze"(napr. co ked taketo"pretazene" dieta zhodi na seba ci niekoho ineho zrkadlo?!). Ale inak by som obmedzila navstevy nakupneho centra na nevyhnutne a sla tam iba vtedy, ked by to bolo bezpodmienecne nutne.

@lilly2303 Mne velmi nevadi co si ludia myslia a ani sa nehanbim. Ale mam obavy o jeho bezpecnost ked beha ako bezduchy a tiez to ze mi kludne utecie z dohladu. Doma som na zachode nebola sama uz 2 roky ale v tom obchode kludne uteka prec.

@andreatytler ja som so synom preto chodila stale s kocikom, az do 3,5roka. je taka akcna ulietana povaha, nevedel ani kracat, vsade utekat… tak kocik, a pohlady okolo som mala hlboko v pazi, aky velky a v kociku 😂
teraz ma 4 a uz sa ovela viac skludnil a ide to aj peso…
ak ti toleruje kocik, tak v nom, kym ho unesie

@simsalabim Ha, ha... ano "obojok" mozno vyskusam.

@andreatytler ja len k tym ostatnym detom, co stoja pekne v rade - moj syn je odmalicka divoky, riesime s nim zas ine problemy ako ty, ale toto napr. zvladal odmalicka bez nejakeho "treningu". takze by som povedala, ze kazde dieta je ine, niektore maju problem s tymto, ine zase s inymi vecami (moj sa napr. vie hrozne nazlostit, ked mu nieco nejde - aj nieco, co je napr. fyzikalne nemozne). kazda z nas riesi to svoje 🙂
tuto situaciu by som asi riesila tak, ze by som mu dala na vyber, ze bud bude pri mne (za ruku, sediet vo voziku), alebo zial musime ist prec, lebo nezvladam riesit nakup aj davat nanho pozor. asi by som to neriesila s tym jedlom, lebo moj je tiez taky, ze nieco chce, poviem, ze nemame, a on povie, ze ok.
inak my ked niekam takto ideme, tak mu to vopred poviem, ze ideme tam a tam, ze mam vybavovacky, opytam sa, ci ide so mnou, ci mi bude robit spolocnost, a on vacsinou povie ze hej a je taky "hrdy" na seba, ze je moj spolocnik a nemusela som ist sama... 🙂

@zuzuliennka1 No asi budeme musiet aj my ostat pri kociku. Tam sa da zabavit jedlom alebo ho muz vozi po obchode a ukazuje veci....

@andreatytler nie obojok... su to take traky. Ja som take mala a pouzivala pri starsej dcere - nie v nakupnom stredisku, ale vonku na ulici. Zacala sama chodit v necelych 10. mesiacoch a stylom "varuj dusu na doline". Doslova lietala a hadzala sa pod auta...no proste este sprostucka, v 10. mesiacoch. S trakmi mala pocit slobody (nedrzala som ju za ruky) a zaroven som ju mala pod kontrolou. Bolo to pred vye 20 rokmi, ludia na mna cumeli ako na tyrana...ale tak, necham si decko sa zabit?! Mladsia zacala chodit az v 15. mesiacoch a to bolo vidno ten mentalny rozdiel, ze dieta uz ma predsa len trosku rozumu, ktory pouziva pri chodzi.

@michu_ vo švíkoch praskajú najmä ordinácii detských psychológov, ale tým nechcem povedať, že treba dieťaťu naplieskať na zadok, s tým nesúhlasím a nikdy súhlasiť nebudem, ale ani s desaťminútovým vysvetľovaním, na ktorom sa dieťa dobre zabáva