Ahojte,
Som 2 tyzdne po porode a mam zvlastne pocity
Nenaplna ma materstvo..neviem co s tym, lebo v podstate na babo som sa tesila. Mate s tym niektora skusenosti? Prejde to? Moze to byt len ,,baby blues"?
Viete nieco poradit?
Dakujem
@misickaa4 nie si povinna sa tesit z materstva, byt stastna vysmiata mamicka nadsena z babatka .. takmer ziadna neni aj ked sa nam to spolocnost snazi nanutit ze take mame byt. Je to tvrda drina, nevyspate noci, hormonalne a ine telesne zmeny, strata osobneho casu a slobody. Laska k dietatku prichadza postupne. Aj ked svoje deticky velmi lubime, vedia liezt riadne na nervy. Ak sa ti da, zabezpec si nejake strazenie aspon obcas (vacsinou to je problem .. "dobre rady" sa hrnu odvsadial, ale s tym strazenim to byva poslabsie). Skus si najst nejaku skupinu kamaratok s ktorymi sa bude dat stretavat (aj to je dost tazke napasovat do spanku babatiek). Ak by si mala velmi zle pocity, moze to byt aj poporodna depresia, tu treba riesit s odbornikom.
@777januska777 a uz je dobre? Uz ta tesi materstvo? Ako si to prekonala?
@misickaa4 samozrejme 😀 len som si musela zvyknúť na drobca. Na začiatku to bolo ťažké, bola som stále unavená a nevedela som čo mám s ním robiť. Ale postupne mi tak prirástol k srdcu. Ono to ale začalo asi tým, že keď nebol so mnou a niekto ho strážil, tak som sa bála o neho, aby sa mu niečo nestalo a tak. Z toho strachu to nejako prešlo do lásky 😀 ale aj tá moja láska je taká realistická, nie je to také, že som na drobca stále upnutá, len keď nie je pri mne chýba mi, mám o neho strach vždy keď niečo robí a tak. A čím viac času s ním trávim tým je to puto silnejšie. Takže snaž sa s drobcom tráviť čo najviac času a uvidíš, že sa to zlepší.
@misickaa4 a co manzel? Pomaha ti? Na zaciatok je toho veľa okolo babatka a vsetko je nove a matky uz nemaju tolko casu na seba ale to prejde casom ked krpec podrastie 🙂 teraz je to len o tom ze kojit, prebalovat, spat, stale dokola to iste ale to nebude stale. Ked bude mobilnejsi tak to bude lepsie. Ja som si materstvo zacala uzivat az asi od 5 mesiaca. Dôležité je lubit maleho a nedat mu to pocitit. A porizoravaj sa o tom s niekym.
Ja som bola po pôrode úplne zúfalá. Obviňovala som samu seba že ju nemilujem, nechápala som prečo. Bola som u psych. Nepomohlo. Dieťa urevane..... Pôrod je velka trauma, telo sa zmení, mlieko bije na hlavu, ako sa povie.. Hormóny sú sviňa... Psychika je narušená ved za posledný rok sa na tvoje najintimnejsie partie pozeralo niekoľko cudzích ludi, je to zaberák na psychiku... Mňa nikto nechápal. Preslo to, vyrevala som potok slz a čas vyliečil, dojčiť som sa naučila, minimum spánku začalo moje telo akceptovať. Dieta zacalo napredovať.... Na rok pôjde do školy. Nedus to v sebe, ale úprimne aj keď je to ťažké povedz o tom partnerovi. Mne to pomohlo bol mi veľkou oporou v tom case.
Aj ja som to mala.. Mala je sice zlate bábätko ale nevedela som co s nou ako teraz.. Uz je tu a dojcenie islo tazko.. Manzel chodil na tyzdnovky.. Mala som pocit ze to je celé zle ani nikomu sa vyzalovat vsetci na mna pozerali ze ved vsetko mas co si chcela.. Ale preslo to mala ma 4 a pol mesiaca a vecer ked zaspi mi strasne chyba.. Naviazala som sa na nu kazde poobedie mi spi na prsniku aj 2 hodiny tak sme sa zblizili asi najviac fakt to chce cas 😍☺ drzim palce
To ze ta ma materstvo naplnat su take kecy z internetu....ja mam 2r syna, cakam o 44 dni druheho a o naplnani nie je rec. A rovnako som syna hned nelubila, zvykala som si na neho 3/4 roka.
Asi je to taky mytus ze musis byt stastna a zamilovana do dietata od prveho momentu. A samozrejme neda sa o pocitoch inych ako stastie s nikym porozpravat, kazdy povie vsak si chcela dieta. Aj ja som chcela a ked sa narodila trvalo mi Kym som si k nej nasla cestu. Trvalo mi pochopit ze je to ok, nie kazda zena sa narodil s talentom na materstvo aj ked svoje dieta lubi. Tazko sa to popisuje , chybala mi atd ale ked sme boli spolu same doma casto ma to nebavilo. Teraz ma 4 roky,sme partacky, mam aj na seba Vela volneho casu, co sa coskoro zmeni lebo cakame druhe ale teraz sa samoty doma s babatkom Uz nebojim lebo mam aj ju doma a uz to neni nuda.
@misickaa4 po 9 rokoch doma a pocitoch ze sa doma asi vlastne flakam a prichadzam o karierne moznosti (pohlad sirsej rodiny) a mojho subjektivneho pocitu ze to uz dalej nezvladnem mi pomohlo ist do roboty. Teda nie ze by to bolo o tolko lepsie, v robote robim total hovadiny ktore by sa sice dali prezentovat ako super praca ale su to hovadiny ktore su ludstvu na nic, skor na skodu. Som sice medzi ludmi, ale nemam sa s nimi velmi o com rozpravat. Oddychla som si trochu od deti, je super vypit si v klude salku caju, ale hlavne som zistila, ze som za tie roky o nic neprisla a ze to stalo za to vypiplat si deticky ktore nie su uplne bezne deticky a potrebovali o nieco viac starostlivosti. A ze je to tazsia a zodpovednejsia praca nez vacsina zamestnani.
Prejde to. Ja som to mala tak 3 mesiace 😀