Nedarí sa mi nekričať na deti
Už vyše roka čítam knihy ako na deti nekričať, ako reagovať správne. Už teóriu ovládam, môžem o tom aj prednášku urobiť, no do praxe sa mi to nedarí zaviesť. Hneď ako zakričím, sa mi v hlave presne vynorí čo som mala povedať, ako som mala reagovať. Potom sa deťom ospravedlním, poviem, že by som chcela nekričať, ale ešte sa mi to nedarí. No už aj deti riešia situácie presne ako ja, o to viac chcem vedieť reagovať správne, veď aj viem presne ako, ale z afektu aj tak vždy najprv zakričím...
Prosím, poraďte mi čo by mi pomohlo.
Ďakujem
@ivangeline mám deti skoro 2 a skoro 4r. A mladší je teda riadny výskumník, dáva zabrať. Keď sme skoro celý čas vonku, je super. Ale dnu ničí veci zaradom. Musím si viac času nechať len pre seba, aby som bola pokojnejšia. Ďakujem
@westernacka vyhodiť knihy o tejto a podobnej tematike. Presne pre toto si v dnešnej dobe ženy materstvo neužívajú. Kto dostal patent na to ako vychovávať deti?
Myslím si, že každá normálna žena a normálny muž svoje deti vychováva s láskou. A to je to najdôležitejšie.
v kazdom pripade uprav domacnost tak aby ju mohlo dieta nicit co najmenej zrus, odloz veci o ktore sa bojis ze znicia rozbiju... nemusíš potom nic riesit nebud na deti prisna nie su to dospelaci ale deti ktore sa potrebuju vyhrat aj doma nastav im hranice a dosledky ak ich porusia a v klude vysvetli co robi zle a ako sa ma spravat. hlavne su to deti takze kricanie nepomoze casto neplechu netobia naschval ale preto ze su deti. vydrz este 2-3 roky bude lepsie. uvedom si ze kricanim sa nic nevyriesi len tebe sa ulavy od stresu takze sa musis naucit pracovat so svojim stresom v krizovych situaciach
@kacena4 mne je úplne jasné, že krikom nič nevyriešim, ja nechcem kričať. Ale neviem ako.
Dvojročný stále chce splachovať, ťahá vodovodné trúbky, káble, rozkrúca toaleťák, on sa už dostane fakt všade.
@westernacka ja mam iba jedneho 4r, tiez mam vsetko mozne nacitane a tiez vyletim. (hlavne ked som hladna, nevyspata, chora, vystresovana z prace a pod.). tiez sa zvyknem ospravedlnit, ale snazim sa aj sama sebe si to odpustit. myslim, ze to robis fajn a snad toho bude casom menej a menej. pripajam sa teda k tebe, mozno si precitam nejake zaujimave tipy🙂
Neviem, či Ti pomôžem, ale istý čas som mala aj ja takýto problém (cca mesiac to trvalo). Tiež som si bola vedomá toho, že to musím riešiť. Ja som sa zo dňa na deň nastavila tak, že mi proste musí byť všetko jedno, že proste, keď sa už niečo stane (rozleje, rozbije, zašpiní, pokazí atď) aj tak to nevrátim späť a krikom už vôbec nie. U mňa to funguje doteraz a to už mám deti veľké. Ak si ale v kuse unavená, nevyspatá, v strese, tak môžeš tak reagovať - to skús zmeniť - viac oddychuj.
Ináč, keď píšeš, že malý chce stále splachovať, ťahá vodovodné trubky, káble atď., tak proste daj na všetky dvere detské poistky, aby sa všade v nestráženej chvíli nedostal. Bude sa musieť hrať vo vyhradenej miestnosti, najlepšie tak, aby Ti bol na očiach. Všetko, čo môže rozbiť, pokaziť, zničiť, daj preč z jeho dosahu. Nábytok postav tak, aby mal čo najmenšiu šancu si ublížiť. A vysvetľuj, čo môže a čo nie a prečo (čo sa môže stať a aké by to malo dôsledky). Kľudne aj miliónkrát. Nakoniec si to to dieťa zapamätá.
@sovica to že on je úplne iný ako dcéra. Dcéra pochopila, keď som jej vysvetľovala. U neho cítim tak silnú motiváciu všetko skúšať a dookola to isté skúšať, že to nefunguje. Máme zámky na väčšine dverí, ale zase dcéra chodí sama na záchod, a ona si zámok nevie otvoriť. Všetko čo by vedela otvoriť ona, vie aj on.
Ďakujem za ochotu, budem viac sebe venovať čas, dúfam, že to pomôže.
Staraj sa o seba. Maj sa rada. Cas len so sebou. Rob len co ty chcea. Hobby. Konicky. Spolocnost bez deti. Dobry vztah s partnerom. Vyspinkana. Oddychnuta. Rozlisene priority. No cim perfektnejsie toto vsetko bude...tym pomalsie pride hnev a krik...vacsia sebakontrola..Ked su vacsie deti,mozu ti povedat nieco,co ta zastavi. Mozes pri konflikte odist a predychat a riesit potom. Nic sa nemusi resit hned. Vazit slovam. Menwj rozpravat. Atd. Tiez poznam teoriu..