Nechala som dieťa hrať sa s hadom. Je to zlé?
Už som to tu písala, naše 20-mesačné dieťa sa na záhradke hralo s hadom... Odvtedy nepočúvam nič iné, len že tam nemáme chodiť, je to nebezpečné a som nezodpovedná atď... Akože nehrám sa na hrdinku, zľakla som sa aj ja, ale keď som zistila, že je to užovka, tak nech sa zoznámia. V prírode zastávam názor, že dieťa treba nechať zoznámiť sa s prostredím. Nemám rada, keď sa deti správajú podľa hesla "čoho sa bojím, to zabijem" dupanie po pavúkoch a chrobákoch (aj užitočných), nehovoriac o hadoch, jaštericiach a podobných príšerkách... Malého sa snažíme vychovávať tak, aby bol prirodzene zvedavý. A že sa hral s hadom? No tak bol po ruke... Vyliezol z kamienkov, tak sa skamošili... Ruky sme utreli, hada odniesli, nikomu sa nič nestalo. Mohlo sa, nezľahčujem, ale načo vyhŕňať gate, keď je brod ďaleko...
Ako učíte svoje deti vy ostatné? Do prírody nechodiť, a keď už ísť, tak nič nechytať, a keď už chytiť, tak tomu radšej ublížiť (príp. zabiť) skôr, ako to malé ublíži nám? Alebo skúmať prírodu (akým spôsobom ?) a učiť deti, že aj keď je nám niečo nesympatické, netreba sa báť...
Úplný súhlas, tiež sa mi to páči 🙂 ! a aj syslíky sa hrali s užovkou u nás v pieskovisku, takže nie ste jediní 😀 Ja som čosi ako "ochranca prírody", takže všetky zvieratká (azda okrem komárov) máme v úcte a neubližujeme im. Chlapci sa ale boja psov, s čím asi nič nenarobím, lebo ja mám tiež po dlhých rokoch aktívnej kynológie v podvedomí strach z tesákov a aj dosť jaziev po nich.. skúmať prírodu? rozhodne, akýmkoľvek prijateľným spôsobom bez ohľadu na to, či sa pri skúmaní zašpiníme alebo si roztrháme nohavice. Veď je to super, takto môžem aj ja na chvíľu "zdetinštieť", robiť veci, ktoré sa od serióznej dámy neočakávajú - no a pozorovaním a skúšaním sa deti aj tak naučia oveľa viac ako sedením nad knižkami. A majú sa naučiť, že k prírode patrí aj jej ochrana... obávam sa, že čo sa triedenia odpadu a celkovo zbierania odpadkov kdekoľvek v prírode týka, som trošku zaťažená... ešteže mi to manžel toleruje. 😀 Škoda, že si túto otázku nenavrhla ako diskusiu...
Ahoj, ja si tiež myslím že čo nezabije teba, nemusíš zabíjať ani ty... pavúkov sa nebojim ale ten nepríjemný pocit, že to po mne leze...brrr... 😅 ale inak nič. Moj malý strašne lubil zbierať "mimáky" (slimáky) ked bol malinky, potom im urobil akože domček z trávičky a tam ich dal spinkať, akurát mu do rána "zutekali" 😀 . Napr. tu v školke deti učia k ucte k prírode, chodia na výlety do lesa, minule boli v nejakom lese, učitel našiel starý peň a tam našli všeliake chrobáčiky, vysvetloval a ukazoval ich deťom, detská si ich podržali a potom ich nechali tam, nikto nikoho nezabijal, mame aj fotky a tie deti (vrátane mojeho) sa tak tešili. takže deti neubližuju nikomu pokial to nikde nevidia alebo nepocuju "fuuj zabi to"...
ja osobne by som asi nedovolila malej hrať sa s užovkou. Dnes je to užovka, zajtra môže nejakému bláznovi utiecť z bytu jedovatý had a malá nebude mať rešpekt, tak ho chytí a je zle. Nehovorím, že je to bežná prax, ale človek nikdy nevie. Myslela som to skôr ako príklad. Ja dcéru učím skôr k tomu, že ak ideme do prírody, pozeráme sa, nechytáme. Ani chorbáky, ani dážďovky ani nijaké iné živočíchy alebo kvety. Skôr sa orientujem na to, že aj chrobáčik teraz niekam lezie a my ho vzmeme preč, on chudák sa niekam ponáhľa a potom to nestihne 😅 Okrem toho, že by mohla nejakého živočícha zabiť, z čoho nerobím až takú vedu sa bojím toho, aby jej neublížili, neuštipli ju a podobne. Ale samozrejme ju nenabádam, aby zabíjala čokoľvek, čo´vonku vidíme. Aj včera nám cesta z obchodu trvala 5x dlhšie, pretože povyliezali chrobáčiky, tak sme ich pozorovali. Nechytať, nekopať do ničoho, pozorovať. Ani nám by sa nepáčilo, keby nás niekto naťahoval 😀 Možno to príde niekomu divné, ale radšej nech má rešpekt (nie strach) ako potom ratovať štípance, uhryznutia a podobné veci. 😔 😉
Rozpravate sa o 2 rozdielnych veciach-ochrana prirody a vedenie dietata k nej a pohlad na bezpecnost pri volnej hre dietata. Ja osobne by som vedome nikdy a v ziadnom pripade nedovolila mojmu dietatu hrat sa s volne zijucim plazom, nepovazujem sa za tak kvalitneho odbornika v rozlisovani ich druhov a odhadnuti nebezpecenstva, kedze v sucastnosti dochadza aj k unikaniu roznych cudzokrajnych a na pohlad nie nebezpecnych druhov. Mimochodom, aj uzovka moze vyrazne ublizit silnymi celustami. Povazujem taketo "hry" za nebezpecne, u mojho dietata rozvijam okrem teoretickej roviny vztahu k zivej prirode prakticky navstevami Eko skanzenov s volnym pohybom domac. zvierat a pod.
Paci sa mi Tvoj pristup. Ja ked som bola mala tak som sa hrala tiez s hocijakou havedou, zaby, dazdovky sme odchytavali pravidelne, zvieratami u babky, teraz sa mi to hnusi. Mala sa minule hrala na zahrade s dazdovkami, nechala som ju pokial im neublizovala. Lienky si bere na ruky a nemacka. Ucim ju k ucte k prirode, papiere sa zahadzaju do kosa, ked nie je po ruke tak sa beru domov, kvetinky vonia a celkom chape, ze naco to bude sklbat ked o par metrov ich zahodi lebo sa ide hrat. Pavukov doma zabijam, pretoze ked som ich chcela odchytit a vyhodit z okna (to znie drasticky) tak sa im vzdy odtrhla noha. Ja sa ich nebojim, takze pri tom nekricim, ze pavuk, aby sa ani ona nebala ked bude vacsia. Ked mi povie,aby som nieco chytila tak jej vysvetlim, ze ja nechcem, ze mne sa to nepaci ale ked chce ona tak je to v poriadku.